Ankara prudko spomalila prítoky vody do Sýrie, najmä do kurdských oblastí. Blokáda ohrozuje nielen úrodu, ale aj zásobovanie elektrickou energiou. Nedostatok vody tiež zdravotníkom skomplikoval zápas s pandémiou.

Aktivisti mimovládnej organizácie Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) informovali o suchu, ktoré postihuje provinciu Džazíra na severe Sýrie v dôsledku vodnej blokády zo strany Turecka. Škody na poľnohospodárskych plodinách zasiahli podľa dostupných informácií už dva a pol milióna miestnych obyvateľov. V oblasti narastá všeobecný hnev sprevádzaný požiadavkami na ukončenie vodnej blokády, ktorá je v rozpore s platnými turecko-sýrskymi zmluvami.

Umelo vyvolaná humanitárna katastrofa

Ankara začala prítok vody do Sýrie redukovať už v polovici februára, pričom týmto krokom môže už čoskoro zničiť poľnohospodársku pôdu na severe Sýrie. Podľa miestneho poľnohospodárskeho inžiniera Ahmeda Hamúda hrozí regiónu ekologická katastrofa. Hamúd uviedol, že voda v rieke v súvislosti s blokádou klesla o sedem metrov, pričom zničená už bola veľká časť tej úrody, ktorá je závislá od zavlažovacích kanálov. Pre klesajúcu hladinu Eufratu vysychajú v regióne aj studne.

Turecko týmto krokom porušuje sýrsko-tureckú zmluvu z roku 1987, podľa ktorej by malo do Sýrie púšťať z Eufratu minimálne 500 metrov kubických vody za sekundu. Momentálne však púšťa len 200 kubíkov. Klesajúca hladina sa prejavuje aj na znižujúcej sa kvalite vody, keďže sa v nej zvyšuje koncentrácia škodlivých látok.

Nízka hladina Eufratu sa veľmi negatívne odzrkadľuje aj na produkcii elektrickej energie. Kurdské autonómne autority na severe Sýrie, takzvaná Rožava, obyvateľov varovali, že pre klesajúcu hladinu rieky budú nútené pristúpiť k obmedzeniam. Vodná priehrada Tabka na severe Sýrie už totiž musela pre nízku hladinu vody vypnúť šesť z celkového počtu ôsmich turbín.

Údajné zábery nízkej hladiny rieky Eufrat v Sýrii v dôsledku tureckého vodného embarga. Zdroj: Twitter.

„Za posledných šesť mesiacov Turecko vedome a takmer úplne zastavilo prítok vody z Eufratu, čo viedlo k rekordnému prepadu hladiny vody v priehradách Tišrín a Tabka,“ uviedol kurdský samosprávny úrad pre energiu a komunikácie s tým, že ohrozené je aj zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Tureckom spôsobované výpadky elektriny medzitým ešte zhoršujú už aj tak zlú epidemiologickú situáciu v Rožave, keďže majú za následok znehodnocovanie testov. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo ešte 25. apríla medzinárodné spoločenstvo, aby vyvolalo tlak na Turecko, ktoré „vystavuje smädu milión ľudí“.

Nejde o prvý podobný krok Ankary. Keď turecká armáda so svojimi sýrskymi spojencami obsadila v októbri 2019 časť územia Rožavy na turecko-sýrskych hraniciach, získala kontrolu nad dôležitou vodnou stanicu. Následne Turecko od pitnej vody odrezalo milión Sýrčanov. Rožava sa s Ankarou následne dohodla, že Turecko bude dodávať pitnú vodu do oblasti výmenou za elektrinu. Zásobovanie vodou zo strany Turecka bolo však odvtedy porušené údajne až 23-krát. 

Sucho ako nástroj tureckej zahraničnej politiky

Súčasná kríza na severe Sýrie je predzvesťou toho, čo podľa viacerých expertov už v dohľadnej budúcnosti čaká celý Blízky východ. Nedostatok vody a dezertifikácia kedysi úrodných regiónov pritom nebude vyvolávaná nutne len umelo, nastáva aj v dôsledku už prebiehajúcich prírodných procesov, keďže od roku 1998 celý región čelí najhoršiemu suchu za posledných 900 rokov. Zo 17 krajín sveta, ktoré čelia „extrémne vysokému“ stupňu ohrozenia v dôsledku nedostatku vody, sa desať z nich nachádza práve v tomto regióne.

V rokoch 2003 až 2010 stratili časti Turecka, Sýrie, a Iraku pozdĺž povodia Tigrisu a Eufratu 144 kubických kilometrov celkového množstva zásob sladkej vody. Až 60 percent tejto straty šlo na vrub odčerpávaniu podzemných zásob vody.

Víťazom tejto krízy sa na úkor všetkých susedov môže stať práve Turecko. Vďačí tomu svojej výhodnej geografickej polohe a takzvanému Projektu juhovýchodnej Anatólie – jednému z najkontroverznejších programov výstavby vodných priehrad na svete. Ankara v rámci tejto iniciatívy plánuje pri hraniciach s Irakom a Sýriou vybudovať celkovo až 22 nových vodných priehrad. Berúc do úvahy fakt, že turecké budovanie priehrad pripravilo Irak od roku 1975 až o 80 percent vody z Eufratu a Tigrisu, vyvoláva Projekt juhovýchodnej Anatólie v Bagdade hnev. Irak v tejto súvislosti už teraz stráca ročne približne 25 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Reportáž agentúry Arabia 24 o umelom suchu na severe Sýrie zo 16. apríla 2021. Zdroj: Youtube

Podobná je aj situácia v Sýrii, ktorú Turecko rovnakým spôsobom pripravilo o približne 40 percent vody. Dlhodobé sucho, ktoré sa začalo v roku 2006, zničilo sýrske poľnohospodárstvo a prinútilo veľké množstvo najmä mladých ľudí, aby išli hľadať obživu do miest. Tento fenomén je považovaný za jeden z faktorov sociálnych otrasov a nepokojov, ktoré nakoniec v roku 2011 viedli až k vypuknutiu krvavej občianskej vojny v Sýrii.

Tohtoročná vodná blokáda Sýrie zo strany Turecka naznačuje, že Ankara je pripravená používať vodu ako nástroj k nátlaku na susedné štáty. Dokončením všetkých plánovaných vodných priehrad tento nástroj ešte viac posilní.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.