Počas nášho telefonického rozhovoru mierila na východ Slovenska, kde deti vo veku 11 až 13 rokov týrali malého psa a záznam z toho zavesili na sociálnu sieť TikTok. Nejde pritom o separátny incident, ale ďalší kamienok z mozaiky násilia vo vylúčených komunitách. Má rada publikum a rada ide na hranu, preto aj tie osady. Vie, čo chcú ľudia počuť, preto hneď dodá, že politika je stále špinavšia ako osady. Reč je o redaktorke Reflexu Kristíne Kövešovej.

Ako ste sa dostali k tomu, čomu sa venujete?

Bola to náhoda alebo osud, neviem. Oslovili ma, či brigádne nechcem popri škole a práci robiť aj v regionálnej televízii a prišlo mi to celkom jednoduché rozprávať sa s ľuďmi. Potom som išla cez kasting do televízie Doma, kde som bola, ako ja hovorím – taká pipinočka –, ale keď som pochopila, že televízia nie je o pretŕčaní sa, ale o tom, že ľuďom môžete reálne pomôcť, tak som sa začala venovať krimi a investigatíve.

Čo ste chceli robiť pôvodne, k čomu ste mali vzťah?

Veľmi dlho som sa venovala hudbe, hre na flaute, chodila som aj na herectvo, ale vždy som túžila precestovať celý svet. Pár rokov som robila aj v zahraničí. V USA a Anglicku. Často som rozmýšľala nad prácou v organizáciách, ktoré pomáhajú v ťažkom teréne, napríklad som chcela pomáhať v chudobných oblastiach sveta či bojovať proti pašerákom a zachraňovať slony. Nakoniec som si dala prihlášku na masmediálnu vysokú školu a ostala tu.

Posledné roky sa venujete témam, ktoré rieši ulica, ale médiá ich takmer nepokrývajú, respektíve v oveľa menšej miere. Hovoríme o týraní psov, pedofiloch či rumunských gangoch. Prečo je to tak?

A prečo vy nechodíte do osád? (Smiech.) Mám rada terén. Ja by som napríklad niekde v parlamente trpela, čiže mne najviac vyhovuje táto oblasť kriminality, ktorá je pre mňa určitým spôsobom priama a ako keby čistejšia. V tom zmysle, že všetci vieme, kto na ktorej strane stojí. Ale čo sa týka politiky, tam je to strašne špinavé. To by som emočne nedala.

Myslíte, že v politike je to špinavšie ako v osadách?

Určite, určite áno.

Pod tými surovými materiálmi sa často objavujú komentáre, že tieto zábery môžu vyvolať rasizmus voči Rómom. Vaša reakcia?

Som novinárka, čiže mojou prvoradou úlohou je zverejňovať pravdu a ukazovať fakty. To, že to v niektorých ľuďoch vyvoláva smútok, znechutenie a áno, v niektorých prípadoch aj takéto agresívne komentáre, je dôsledok toho, že rómske osady, týranie zvierat a táto problematika sa u nás na Slovensku dlhé roky neriešila. Ja, samozrejme, nesúhlasím s akýmkoľvek rasizmom a ani s nenávistnými komentármi, no na druhej strane by si mali štát a vláda uvedomiť, že čelíme veľmi vážnemu problému, ktorý keď nebudú riešiť, môže sa pretransformovať do veľkej nenávisti. Môžeme veľmi ľahko dosiahnuť štádium, keď budú ľudia riešiť tieto problémy sami. Keď sa pozriete na stredné a východné Slovensko, ľudia sú z toho zúfalí. Opakujem, absolútne nie som rasistka, ale ide tu iba o to, aby zákony platili pre všetkých. Keby som utýrala alebo zabila psa ja, v momente by ma čakal trest, keď sa to stane v osadách, nikto nie je potrestaný. A to sú fakty.

Do akej miery je týranie a škvarenie psov v osadách rozšírený fenomén? Netýka sa iba malého počtu niektorých osád?

Psie zabíjačky sa na Slovensku konali dlhé roky. A v prvom rade je dôležité povedať, že tí ľudia ich nezabíjajú preto, že by boli hladní. Ide o kultúrny prvok. To vám potvrdí každý jeden antropológ. Jedna fľaša psej masti sa predáva za zhruba 40 eur – v závislosti od toho, či je vyrobená z jedného alebo viacerých psov. Je to dosť dobre organizovaný biznis. Jedna skupina psov získava, druhá ich zabíja a napokon tretia predáva. Tovar sa vyváža do Anglicka a u nás sa dá kúpiť podpultovo. Viem minimálne o troch miestach, kde sa to deje. Vedia o tom aj miestni policajti či veterinári, no problém pokračuje.

Kristína Kövešová. Foto: Instagram

Aký je pôvod tých zvierat? Predpokladám, že mnohé z nich sú kradnuté.

Áno, mnohé sú kradnuté. Niektoré ale získajú napríklad na Bazoši, kde sa ktosi potrebuje zbaviť psíka. Existujú tu však informácie, že psov im posúvajú aj niektorí veterinári. A viem o tom, že psov do osád predávali aj teraz už bývalí zamestnanci jedného útulku. Prišli tam Rómovia a kupovali si psov za 5 – 10 eur.

Za tie roky, počas ktorých tieto miesta navštevujete, sa z vášho pohľadu situácia zlepšila alebo zhoršila?

Jednoznačne sa to zhoršuje. A v poslednej dobe sa navyše stretávame s čoraz väčším nezáujmom kompetentných veci riešiť. Závisí to ale aj od toho, do ktorej osady idete. Ja keď chodím s ochranármi, idem, samozrejme, do osád, kde je situácia najhoršia. Chodím tam niekoľko rokov a nevidím v nich žiadne zlepšenie. Mne sa práveže zdá, že za posledné obdobie je čoraz viac psov zabíjaných a začína tam stúpať agresivita. Nedávno sme volali splnomocnenkyni pre rómske komunity, žiadali sme od nej stanovisko, ale povedala, že sa k týraniu psov nebude vyjadrovať a položila telefón.

Prejdime k pedofílii. Čo je najväčšou hrozbou zo strany pedofilov pre deti na Slovensku?

Mobily a sociálne siete. Keď dáte dieťaťu mobil, dávate mu zbraň.

Hovoríte, že treba obmedziť deťom prístup na sociálne siete?

Pedofili kontaktujú deti cez rôzne aplikácie. Pokec, Facebook, TikTok či Instagram alebo aj cez zoznamky a napríklad aj rôzne videohry. Čiže áno, je to všade. Ale na druhej strane, stále sú tu rodičia. Tí by mali s dieťaťom komunikovať, sadnúť si s ním za stôl a baviť sa: „Kto je tento ujo, ktorý ti napísal? Poznáš tohto priateľa na Facebooku? A vieš, že keď ti niekto napíše, tak to v skutočnosti nemusí byť 12-ročný chlapec, ale 50-ročný Karol? Vieš, že nikomu nepošleš fotky?“ Jedna vec je komunikácia s dieťaťom, ďalšia internetová gramotnosť. Stále sú tu, samozrejme, aj učitelia, školy a polícia. V prípade polície si viem predstaviť zriadenie špeciálneho oddelenia, ktoré by sa venovalo len sexuálnemu zneužívaniu. Počet týchto činov u nás veľmi narastá.

Ako vyzerá postihovanie páchateľov týchto deliktov?

Vypýtajte si štatistiky, ako sú trestaní títo pedofili. Väčšina z nich odíde iba s podmienkou. Bola som s 9-ročným dieťaťom, ktoré zneužil pedofil. Oni mu dali podmienku a odišiel von. Často mám na telefóne mladé obete. Plačú a pýtajú sa ma: „Kika, prečo ho pustili?“ Takto by to nemalo fungovať, že dostanú podmienku a povieme im: „No, no, no.“

Kristína Kövešová. Foto: Instagram

Ide o nejakú skostnatenosť našej legislatívy, čo je vlastne problém? Veď za ekonomickú trestnú činnosť udeľujeme tresty vo výške niekoľko rokov, ba až desiatok rokov.

To je neuveriteľný nepomer. Že za ekonomickú trestnú činnosť niekto dostane desať a viac rokov a za zneužitie dieťaťa tri roky. Avšak, veľmi to záleží na konkrétnom sudcovi. Mám skúsenosť s pedofilom zo Sabinova, ktorého nechali rok vonku, pričom bol susedom zneužívaného dieťaťa. Rodičia museli predať byť, odsťahovať sa, no dievča sa bálo vyjsť rok z domu, lebo mala strach, že vo vedľajšej bráne toho uja Jožka stretne.

Akú rolu hrajú v zneužívaní detí modelingové agentúry, ktorým ste sa tiež venovali?

Áno, v tom prípade bolo takmer 30 obetí a akurát na súd smeruje obžaloba. Manželia z Mojmíroviec sú exemplárny príklad toho, ako dlho sa dá páchať u nás kriminalita, ak v tom viete chodiť. Manželia mohli zneužiť nie desiatky, ale možno stovky dievčat.

Vyžadujú si podľa vás tieto agentúry väčší drobnohľad? Do akej miery opäť hovoríme o rozšírenom probléme?

To, čo robili títo ľudia, bol extrém. Nemyslím si, že to týmto spôsobom funguje v každej podobnej agentúre. A je dôležité povedať, že to ani nebola skutočná modelingová agentúra, keďže tie baby sa vo svete neuplatňovali. Dievčatá sa prezentovali na akciách, ktoré vytvárali samotní manželia. Mne to prišlo ako uzavretý systém, ako vylákať peniaze a ako tie dievčatá zneužiť.

Máte informácie o tom, že by problém pedofílie siahal aj do najvyšších sfér politiky a biznisu na Slovensku, ako sme toho svedkami v zahraničí?

Pedofilov máme u nás strašne veľa a je úplne jedno, či sú to kamionisti alebo nejakí pracháči navrchu. Takže áno, určite sa to deje aj u nás. Dostali sa ku mne aj nepotvrdené informácie o tom, že dievčatá z východného Slovenska sa mali vyskytovať na darkweboch a mali byť predávané do zahraničia na trhy a dostávať sa do rúk takýchto zvrhlíkov. V minulosti, ale aj dnes sa dokonca nájdu rodičia, ktorí svoje deti predajú do zahraničia, nejakému pedofilovi alebo na výrobu porna.

Kristína Kövešová. Foto: Instagram

Kto vám dáva najčastejšie tipy?

Sú to bežní ľudia. Denne mi príde na Instagrame aj 150 správ. Snažím sa ich všetky čítať a filtrovať. Často mi píšu aj samotné obete.

To, čo riešite, sú extrémne veci. Nestalo sa vám niekedy, že ste spravili chybu, ktorej vám bolo ľúto? Vieme aj o prípadoch, keď bol človek obvinený z pedofílie a nakoniec sa ukázalo, že nič nespáchal. Neboli ste niekedy blízko zverejnenia nepravdy?

Na toto si dávam veľký pozor, lebo si uvedomujem, že ak by som publikovala niečo, čo nie je pravda, môžem tomu človeku zničiť život. Na niektorých kauzách pracujeme nielen mesiace, ale aj roky a reportáž odvysielame až vtedy, keď máme nepriestrelné dôkazy. Teda napríklad vtedy, keď máme trestnú činnosť zaznamenanú, máme viacerých svedkov a vždy vyjadrenie kompetentného orgánu. Odvysielaniu takisto predchádza dvojitá až trojitá kontrola.

Čo bol pre vás najhorší moment v kariére, kedy ste si povedali, že toto už nezvládnete?

Ja toho znesiem veľa, ale najhoršie je pozerať sa na utrpenie a zabíjanie zvierat. Keď to vidíte naživo, je to šialený pocit. Veľmi ťažké je tiež rozprávať sa s deťmi, ktoré sú zneužívané a ktoré mi po nociach píšu, že sa chcú zabiť. Spomenúť sa dá aj kauza Čistý deň, pri ktorej vás zodpovední presviedčajú, že zachraňujú deti, pritom viete, že je to presne naopak. Toto sú špinavosti, ktoré mi jednoducho mozog neberie. Hrozné je tiež to, keď neviete dokopať kompetentných k tomu, aby s týmito vecami niečo robili.

Keď ste v živote na pravidelnej báze konfrontovaná s takýmito vecami, čo sú vaše ventily po návrate z práce?

Možno vás to prekvapí, no som dosť veselý typ človeka. Viem, mám okolo seba veľa zla, no na druhej strane sa snažím mať aj veľa dobra. Som vďačná za dobrých ľudí. Či už v súkromí, alebo tých, ktorých denne stretávam na ulici. Ak sa dá veľa cestujem, vozím sa na motorke, mám svojho psa, chodím na kone a podobne. Stále niečo robím, v živote je tak veľa vecí, ktoré ešte chcem zažiť a vidieť.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.