Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko kontroloval schránkové spoločnosti cez nastrčeného majiteľa. Aj napriek ich podozrivej štruktúre a transakciám im účty spravovala rakúska banka Raiffeisen.

Podozrivé firmy vlastnili drahé umelecké diela vrátane obrazu ruského maliara Iľju Repina, alebo sochy od Salvadora Dalího. S odvolaním sa na vlastný výskum o tom informovalo konzorcium investigatívnych centier a novinárov – Projekt vyšetrovania organizovaného zločinu a korupcie (OCCRP).

Luxusný nábytok

Bývalý ukrajinský prezident podľa OCCRP vlastnil a s pomocou rakúskej banky spravoval najmenej šesť takýchto schránkových firiem, pričom na jeho podnikateľské impérium bolo napojených asi jedenásť ďalších.

Prvé informácie o tomto konkrétnom prípade sa objavili už v roku 2019, keď ich na verejnosť vyniesli takzvaní etickí hackeri. Miliardár Petro Porošenko, ktorý vtedy pôsobil vo funkcii ukrajinského ministra zahraničných vecí, postavil neďaleko Kyjeva honosné sídlo. Ako píše OCCRP, potreboval ho vybaviť zariadením, ktoré by mu zodpovedalo. Z faktúr a iných dokumentov, ktoré má projekt k dispozícii, vyplynulo, že Porošenko a jeho manželka Maryna kúpili v rokoch 2009 až 2012 plyšové doplnky od výrobcov luxusného talianskeho nábytku v hodnote viac ako 100-tisíc dolárov. Urobili tak pomocou schránkovej spoločnosti so sídlom na Britských Panenských ostrovoch s názvom Vernon Holdings.

Z výpisov banky Raiffeisen, u ktorej mala Vernon Holdings vedený účet, žiadna spojitosť medzi spoločnosťou a bývalým ukrajinským prezidentom neexistovala. Konečným užívateľom výhod bol oficiálne Porošenkov dlhoročný zamestnanec Serhij Zajcev.

Z ďalšieho vyšetrovania podľa OCCRP vyplynulo, že Raiffeisen umožňovala Porošenkovi cez Zajceva kontrolovať celkovo najmenej šesť podobných schránkových firiem v daňových rajoch. Tie boli využívané nielen na podnikateľské účely, ale aj pre osobné potreby bývalého ukrajinského prezidenta vrátane nákupu drahocenných umeleckých diel. Banka naďalej považovala Zajceva za majiteľa spoločností aj napriek tomu, že tie odovzdávali milióny dolárov Porošenkovi aj v čase, keď už bol hlavou štátu.

V roku 2018 udelil rakúsky Úrad pre finančný trh (FMA) spoločnosti Raiffeisen pokutu 2,75 milióna eur za „nedostatočnú kontrolu totožnosti skutočného vlastníka a pravidelnú aktualizáciu potrebných dokumentov, údajov a informácií potrebných na to, aby bolo možné porozumieť vlastníckym a kontrolným štruktúram, pokiaľ ide o vysoko rizikových zákazníkov v konkrétnych jednotlivých prípadoch“. FMA však nešpecifikovala, ktorí z rizikových zákazníkov Raiffeisen boli identifikovaní nesprávne. V decembri 2019 rakúsky najvyšší správny súd pokutu zrušil.

V prípade šiestich spoločností sa OCCRP pomocou analýzy emailovej komunikácie a ďalších dokumentov podarilo dokázať, že ich vlastní Porošenko. Ďalšie schránky, pri ktorých nebolo vlastníctvo bývalým ukrajinským prezidentom dostatočne preukázané, vykonávali transakcie v jeho prospech.

Podľa organizácie neraz išlo o veľmi extravagantné nákupy. Ešte v máji 2012, necelé dva mesiace po tom, ako Porošenka bývalý proruský prezident Viktor Janukovič vymenoval za ministra obchodu a ekonomiky, si neskorší líder Ukrajiny kúpil surealistickú sochu slona s dlhými nohami od Salvadora Dalího za 300-tisíc eur. Umelecké dielo vydražil v New Yorku za pomoci schránkovej spoločnosti Linquist. Podľa dokumentov Raiffeisen bol Zajcev majiteľom aj tejto spoločnosti. OCCRP však zistil, že právnu moc v nej mal Porošenko. Linquist neskôr sochu predala jednej z porošenkových ukrajinských mediálnych spoločností.

…aj umelecké diela

V roku 2013, po tom, ako Porošenko skončil ako minister, si podobným spôsobom cez spoločnosť Vernon nakúpil umelecké diela v celkovej hodnote 4,8 milióna libier (4,1 milión eur). Podľa OCCRP išlo prevažne o ruských majstrov vrátane obrazu „Kozáci na Čiernom mori“ od Iľju Repina.

Obraz Iľju Repina „Kozáci na Čiernom mori“. Zdroj: Wikipédia.

Spoločnosť neskôr previedla legálne vlastníctvo tohto umeleckého diela na honorárny konzulát Seychelských ostrovov v Kyjeve, ktorý sídlil v centrále jednej z Porošenkových spoločností. Honorárnym konzulom Seychel na Ukrajine bol v tom čase Porošenkov priateľ a obchodný partner Oleh Gladkovskij. Ukrajinský štátny úrad pre vyšetrovanie vydal minulý rok na danú umeleckú zbierku súdny príkaz, pričom zakázal jej predaj alebo odvoz z Ukrajiny potom, ako uviedol, že bola do krajiny dovezená nelegálne a bez zaplatenia cla.

Porošenkovi právnici na žiadosť OCCRP o vyjadrenie reagovali vyhlásením, že bývalý prezident nemá so žiadnou z daných firiem nič spoločné. „Petro Porošenko nebol a nie je akcionárom, konečným užívateľom výhod alebo konateľom žiadnej z týchto spoločností,“ vyhlásili v odpovedi právnici podpísaní ako „Skupina právnych poradcov Petra Porošenka na ochranu dobrého mena pred šírením falošných správ a zaujatým vyšetrovaním“.

Zajcev na žiadosť o komentár nereagoval, ale v rozhovore pre Interfax Ukrajina z roku 2016 poprel, že by v mene Poroshenka vlastnil spoločnosť Intraco. „Skrátka, mal som, mám a ak Boh dá, budem mať svoje vlastné obchodné záujmy a projekty, pre ktoré som vytvoril niekoľko spoločností,“ vysvetlil vtedy.

Porošenko – politik aj podnikateľ

Petro Porošenko sa vo vysokej politike pohyboval už od roku 1998 a predtým, než sa po revolúcii stal prezidentom, bol poslancom parlamentu, predsedom rady Ukrajinskej národnej banky a ministrom zahraničných vecí. Popritom sa mu podarilo vybudovať obchodné impérium s hodnotou približne jednej miliardy dolárov.

Po nástupe do úradu sa Porošenko snažil pôsobiť ako proeurópsky reformátor, ktorý urobí poriadok v jednom z najviac skorumpovaných štátov Európy. Stal sa však terčom kritiky pre neschopnosť vysporiadať sa s oligarchiou ako aj pre údajnú vlastnú korupciu.

Po úniku tajných dokumentov z panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, známych ako panamské dokumenty, sa ukázalo, že Porošenko si už ako prezident dal v tomto daňovom raji zaregistrovať spoločnosť Prime Asset Partners. Navyše sa tak stalo v čase bitky pri meste Ilovajsk, kde ukrajinské sily utrpeli ťažkú porážku od ruských síl a Ruskom podporovaných povstalcov.

Porošenko na obvinenia vtedy reagoval slovami, že ide o dôkaz transparentnosti, keďže firmu neprepísal na nikoho iného. Dodal, že po nástupe do úradu sa riadenia svojich spoločností vzdal a prenechal ho konzultačným a právnym firmám.

Nezisková organizácia Transparency international však v tejto súvislosti upozornila, že „zakladanie nových firiem popri vykonávaní úradu prezidenta bolo protiústavné“. Petro Porošenko bol ukrajinským prezidentom od 7. júna 2014 do 20. mája 2019.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.