Dúfajme, že pohár pretiekol. Komunistickú stranu Slovenska treba rozprášiť

Budúci víkend uplynie presne sto rokov od vzniku Komunistickej strany Československa v Prahe. Štandard si toto výročie pripomenie osobitným historickým podcastom. Avšak má už predskokana.

Okrúhlicu si už v predstihu na svojom facebookovom profile pripomína Komunistická strana Slovenska. Oslavuje sto rokov boja za práva pracujúcich. Pri prekríženom kosáku s kladivom doplnenými červenou hviezdou nájdeme nápis „100 rokov KSS“. To všetko sprevádza slogan „Komunizmus je život, je sloboda“.

Komunistická strana Slovenska (KSS) vznikla v roku 1991. Nie je priamou nástupkyňou rovnomennej strany spred roka 1989, lebo tá sa premenovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) a neskôr začlenila do Smeru – sociálnej demokracie. No napriek tomu zakladajúci členovia vyšli z nej a strana sa dodnes ideovo hlási k svojej predchodkyni spred roku 1989, ktorá mala zakotvené vedúce postavenie v spoločnosti priamo v ústave. Pripomenutie stého výročia to len dokazuje.

Ako je to možné? Veď zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému prijatý v roku 1996 potvrdil, že „Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a slobôd a demokratického systému“.

Na komunistov odnedávna myslí aj Trestný zákon. Kto podľa neho „verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť… zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii…, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky“.

Niečo je na papieri, iné je v realite. KSS si na Slovensku čulo pôsobí. Vo volebnom programe v roku 2016 strana písala, že „súčasný systém na Slovensku predstavuje bezohľadný, nehumánny systém, založený na vykorisťovaní človeka človekom, na podvodnom konaní, klamstve, zlodejstve, korupcii, nespravodlivosti, v ktorom je človek len nástrojom zisku…, preto ho treba prekonať a v budúcnosti nastoliť dokonalejšiu, pokrokovejšiu, sociálno-spravodlivú spoločnosť – socializmus“.

Mimochodom, v týchto voľbách dostala KSS iba 0,6 percenta hlasov voličov. V roku 2002 sa jej darilo oveľa viac, keď sa po získaných 6,3 percenta hlasov dostala na štyri roky do parlamentu.

Pokojné pôsobenie tejto strany na Slovensku akoby nikoho nevyrušovalo. Možno konečne prišiel ten bod, keď má nastať koniec. Takáto inštitúcia nemá právo na existenciu.

Sú na to aj nástroje. Niektoré som spomenul. Pridám ešte jeden. Zákon o politických stranách a politických hnutiach umožňuje rozpustenie strany. Na podanie návrhu na rozpustenie je oprávnený generálny prokurátor v prípade, ak strana koná svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušuje ústavu a ďalšie zákony.

Generálny prokurátor by mal konať, možno by podnetom mohlo byť práve oslavné ujúkanie slovenských komunistov pri okrúhlom výročí vzniku predchodkyne, ktorá sa v roku 1948 ujala moci a na vyše štyri desaťročia nastolila v Československu zločinecký systém.

Ak by kompetentní váhali, nech sa pozrú do minulosti. V roku 2017 urobil vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár podobný krok smerom Ľudovej strane naše Slovensko Mariana Kotlebu. Ak sa takto dalo vystúpiť proti tejto strane, nie dôvod, aby to nešlo proti KSS.

Poučenie z predchádzajúceho príkladu je v tom, že proces rozpustenia komunistickej strany treba dôsledne pripraviť a dotiahnuť do konca. Ak komunisti uniknú do náhradnej strany, i tak to bude víťazstvo. Bude to ďalší zreteľný signál, že Slovensko sa ozaj chce vyrovnať so svojou totalitnou minulosťou.