Prieskum: Drvivá väčšina Slovákov pociťuje nedostatok lekárov v zdravotníctve

Slovenská verejnosť vníma nedostatok lekárov a veľká väčšina z nich si myslí, že by to mal štát vo svojej politike zohľadniť. Podľa niektorých však niet na to financií.

Zdravotníci už vyše roka upozorňujú na zlé zaobchádzanie zo strany štátu, ktorému čelia napriek ťažkej práci v prvej línii. Meškajúce odmeny za prvú vlnu či neskoré vyplácanie sedemeurových príplatkov za prácu s covid pacientami sú len jednými z alarmujúcich počinov vedenia štátu.

Zdravotnícky personál registruje neschopnosť vymôcť si pandemickú PN pre neochotu riaditeľov nemocníc vystavovať im potvrdenie o nákaze počas práce s covid pacientami. Zdravotníci pritom dokázateľne patria k najviac rizikovým povolaniam, preto sú medzi prvými vo vakcinačných stratégiách. Treba zdôrazniť, že slovenská pandemická PN nedosahuje 100 percent vymeriavacieho mzdového nároku, ako je to v zahraničných štátoch.

Zvláštne vyznieva aj návrh novelizácie zákona o hospodárskej mobilizácii z dielne SaS. Ten na jednej strane navrhuje zrušiť núdzový stav, aby sa uvoľnili možnosti pre obyvateľov, na strane druhej plánuje umožniť uvalenie pracovnej povinnosti pre zdravotníkov aj mimo núdzového stavu. Svoj postoj voči takejto novele vyjadrili zdravotnícke organizácie minulý týždeň.

Viaceré z nich avizovali, že ponižujúce správanie zo strany štátu nebudú trpieť. Podľa vedúcich asociácií hrozí v prípade prijatia novely ďalší odliv pracovníkov. Pre psychické vyťaženie počas pandémie sa s ním ráta aj bez takéhoto zásahu. Otázne je, či si ho na Slovensku môžeme dovoliť.

Chýbajú lekári, ale štát ich nemá z čoho zaplatiť

V situácii, keď zdravotnícki pracovníci stále nie sú prioritou pre slovenskú vládu, spravilo Lekárske odborové združenie (LOZ) verejný prieskum. V ňom zisťovalo, či slovenská verejnosť pociťuje nedostatok lekárov a či vníma potrebu zvýšenia ich počtu v slovenskom zdravotníctve.

Reprezentatívny prieskum verejnej mienky realizovala agentúra Actly v čase od 9. do 12. apríla 2021 na vzorke tisíc respondentov vo veku 18 a viac rokov technikou CAWI.

Výsledky ukázali, že 93 percent opýtaných si myslí, že lekári sú personálne poddimenzovaní. Viac ako dve tretiny oslovených (68 percent) sa stotožnili s výrokom, že „lekárov je v slovenskom zdravotníctve málo a je nevyhnutné zvýšiť ich počet“. Štvrtina respondentov síce súhlasí s tým, že lekárov je málo, ale štát podľa nej nemá financie na to, aby ich dokázal zaplatiť. Iba približne jeden zo štrnástich opýtaných (7 percent) si myslí, že lekárov je dosť.

Výsluhové dôchodky pre zdravotnícky personál majú nadpolovičnú podporu

Vzhľadom na enormné množstvo nadčasovej práce a zákonných povinností lekárov a sestier zaradilo lekárske odborové združenie do prieskumu aj druhú otázku. V nej zisťovalo, ako sa verejnosť pozerá na problematiku výsluhových dôchodkov pre lekárov a sestry.

Policajti, vojaci či hasiči majú po odslúžení vopred určeného počtu rokov nárok na výsluhový dôchodok. Súhlasí verejnosť s tým, aby mali spomínaní zdravotnícki pracovníci rovnaké právo?

Občania odpovedali v prospech zamestnancov nemocníc a ambulancií. Celkovo 56 percent respondentov uviedlo „jednoznačne s tým súhlasím“ a „skôr s tým súhlasím ako nesúhlasím“. Naopak, 44 percent opýtaných nesúhlasí s tým, aby boli lekári a sestry v prípade odchodu do dôchodku zvýhodnení.

Ako uviedol na margo prieskumu predseda LOZ Peter Visolajský: „Koronakríza ukázala slabiny slovenského zdravotníctva, na ktoré poukazuje LOZ už dlhé roky. Tie spočívajú predovšetkým v personálnej poddimenzovanosti slovenských nemocníc. Slovenská verejnosť aj na základe tohto prieskumu dáva jasný signál, že si situácia v  slovenskom zdravotníctve uvedomuje a podporuje riešenie kľúčového problému slovenského zdravotníctva, ktorým je nedostatok lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov.“