Rusi sa pripravujú na Bidenovu administratívu

Tretí sektor v Rusku čakajú ťažké časy. Kremeľ prišiel so sériou zákonov, ktoré majú krajinu ochrániť pred údajným zasahovaním a destabilizáciou zo zahraničia.

Tieto zákony sú prísne už dnes, ak sa majú ďalej sprísniť, Kremeľ musí sledovať nejaký cieľ. V súčasnej situácii môže ísť o prípravu na novú americkú administratívu Joea Bidena. Ruská obava môže vyzerať tak, že sa môže zmeniť tok peňazí pre mimovládne subjekty smerom k Rusku aj ďalším krajinám, čoho riešením je tuhšia izolácia. Alebo, v užšom prípade, môže ísť o prípravu na návrat a financovanie aktivít Alexeja Navaľného, o čom sme na Štandarde nedávno písali.

V praxi dá táto legislatíva ruským úradom do rúk nástroje, ktoré im umožnia na základe vlastného posúdenia zakazovať projekty a navrhovať rušenie neziskových organizácií spadajúcich do kategórie takzvaných zahraničných agentov bez toho, aby z ich strany došlo k akémukoľvek porušeniu zákonov. Stigmatizujúce označenie by sa po novom tiež malo vzťahovať aj na niektorých jednotlivcov a občianske združenia.

Na základe návrhu zákona budú musieť zahraniční agenti vopred informovať ministerstvo spravodlivosti o všetkých svojich plánovaných aktivitách. Úrady budú každú aktivitu posudzovať podľa svojho uváženia, pričom ju budú môcť obmedziť alebo úplne zakázať. Ak organizácia neuposlúchne, ministerstvo podá na súd návrh na jej zrušenie.

Všemocné ministerstvo spravodlivosti

Najväčším problémom je práve skutočnosť, že ministerstvo bude rozhodovať na základe vlastného uváženia, pričom konkrétnejšie príčiny, pre ktoré môže byť program alebo projekt zakázaný, prípadne zrušený, zákon neustanovuje. Predmetné neziskové organizácie tak budú postavené pred dve možnosti, buď ukončia svoje často kľúčové aktivity, alebo budú čeliť hrozbe svojho zrušenia. Ak sa však napríklad úrady rozhodnú zakázať projekt, na ktorom stojí rozpočet organizácie, pre mnohé sa to môže automaticky rovnať ich zániku aj bez toho, aby im to nariadil súd.

Pri návrhu na zatvorenie organizácie budú síce mať posledné slovo súdy, tie však vo väčšine prípadov podporujú návrhy úradov. Ako pre ruský portál Meduza uviedla právnička organizácie Memorial Tatiana Gluškovová, podstatné je, že agent nemôže napadnúť opodstatnenie rozhodnutia ministerstva, len to, či sa program ukončil alebo nie. Napríklad Memorial má program Podpora politických väzňov, pričom ministerstvo ho môže zakázať s tým, že v Rusku oficiálne žiadni politickí väzni nie sú. Memorial nebude môcť toto rozhodnutie nijak napadnúť. Medzi ďalšie známe organizácie ohrozené novou legislatívou patrí Fond boja proti korupcii Alexeja Navaľného a Transparency International – Russia.

Stigma zahraničného agenta

Štát môže v Rusku zahraničných agentov nútene zavrieť aj teraz. Pravidlá sú však rovnaké ako pri iných neziskových organizáciách. Musí najprv dôjsť napríklad k porušeniu platných zákonov alebo vykonávaniu činností, ktoré sú v rozpore so stanovami organizácie. Takýmto spôsobom boli v minulosti v Rusku zrušené známe neziskové organizácie Za práva človeka a Agora.

V praxi sú organizácie označené za zahraničného agenta už teraz vylučované z monitoringu volieb a referend, nominovania svojich zástupcov do monitorovacích komisií alebo posudzovania zákonov z hľadiska protikorupčných opatrení. Nemajú tiež prístup k vykonávaniu „spoločensky užitočných služieb“, čo značne znižuje ich prístup k financovaniu.

Byť zahraničným agentom pôvodne znamenalo, že organizácia bude musieť odovzdávať správu o svojej činnosti a vo všetkých svojich publikáciách a materiáloch upozorniť na skutočnosť, že je zahraničným agentom. V realite však tieto povinnosti už dnes prinášajú množstvo problémov a komplikácií. Zákon napríklad jasne nedefinuje, čo je to materiál. Organizáciám tak neustále hrozí pokuta vo výške až 300 000 rubľov (3 323 eur). Napríklad až donedávna nemusel nikto uvádzať, že je zahraničným agentom, pri postoch na sociálnych sieťach. V roku 2019 za to odrazu z ničoho nič dostalo pokutu naraz hneď niekoľko neziskových organizácií.

 

Problémom sú často aj výkazy o činnosti, a to najmä pre malé organizácie. Za ich oneskorené podanie hrozí opäť pokuta vo výške 100 000 rubľov (1 109 eur). Taktiež povinné audity sú v Rusku pomerne drahé, takže menšie organizácie s neveľkým rozpočtom neraz minú najviac peňazí práve na podobné administratívne náklady.

Honba na čarodejnice?

Stigma zahraničného agenta by už v dohľadnej budúcnosti nemusela so sebou len prinášať viac problémov, ale mala by sa tiež rozšíriť na viac subjektov. Paralelne s vyššie spomenutým návrhom zákona už ruská vláda avizovala aj inú legislatívu, podľa ktorej by sa za zahraničného agenta museli označovať aj všetci občania a združenia v Rusku, ktoré sa venujú politickej aktivite a dostávajú nejaké finančné prostriedky zo zahraničia.

Takto označené fyzické osoby nebudú môcť pracovať v štátnej správe a nesmú mať prístup k dôverným informáciám. Ak budú kandidovať vo voľbách, musia sa tiež identifikovať ako zahraniční agenti. Zahraničnými agentmi by sa zároveň mohli stať aj zahraniční novinári akreditovaní v Rusku.

Natalia Priludskaia z organizácie Amnesty International – Russia označila navrhované zákony za „nový lov na čarodejnice namierený proti neziskovým organizáciám a ochrancom ľudských práv, ktorí bojujú za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť.“ Aj iné ruské neziskové organizácie označili túto iniciatívu za ďalší krok smerujúci k potláčaniu občianskej spoločnosti v Rusku.

Ruská vláda prijala prvý zákon o zahraničných agentoch ešte v roku 2012. Aktívne presadzovaný začal byť až vo februári 2013 po tom, ako Vladimir Putin vyhlásil, že „akékoľvek priame alebo nepriame zasahovanie do našich vnútorných záležitostí, akýkoľvek nátlak na Rusko alebo našich spojencov a partnerov sú neprijateľné.“

Pojem zahraničný agent v Rusku vyvoláva veľmi negatívnu asociáciu ešte z čias studenej vojny, pričom zákon bol už v roku 2012 kritizovaný nielen v Rusku, ale aj v zahraničí ako nástroj na potláčanie opozičných skupín, ktorý navyše porušuje ľudské práva. Zástancovia zákona poukazujú okrem iného na jeho údajnú podobnosť americkému zákonu o lobistoch v službách zahraničných štátov. Podobnú zákonnú úpravu má aj Izrael.