Zvýšiť daň z pridanej hodnoty o štvrtinu a z vybratých peňazí zvýšiť štátne príspevky na podporu rodín. Takýto plán bez bližších detailov načrtol v prvých májových dňoch minister financií Igor Matovič. Koaličné strany Za ľudí a SaS nesúhlasia. Šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš varuje, že pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu.

Minister financií Igor Matovič avizoval prípravu finančného plánu na podporu rodín a pôrodnosti. Expremiér tak chce zabrániť, aby sa Slovensko v blízkej budúcnosti stalo najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. Nástrojom by podľa neho mohlo byť zvyšovanie daní a odvodov.

„Ak vychádzam z predpokladu, že cesta vyšším zadlžením bude zarúbaná, migrantov nechceme, kradnúť sa nebude a šetriť už nebude kde… tak jediný zdroj na financovanie viac dôchodkov z menej miezd budú vyššie dane a odvody. To však následne môže zo Slovenska vyhnať ešte viac ľudí. Hmm, Hlava 22,“ zauvažoval Matovič na sociálnej sieti.

Prvý májový pondelok minister financií predstavil svoju predstavu o zvyšovaní príspevkov na podporu rodiny. Argumentuje, že „takúto zásadnú zmenu Slovenska na skutočne sociálny a prorodinný štát“ nemôže vláda robiť na dlh. Dodáva pritom, že na takéto zmeny Slovensku nikto nepožičia a peniaze v pokladnici nie sú. Vinu za „prázdnu špajzu“ nesú podľa Matoviča minulé vlády Smeru.

Zvýšenie DPH o štvrtinu

Podporu rodín údajne chce Matovič zaplatiť zo zvýšenia DPH zo súčasných 20 na 25 percent. Či by malo ísť o plošné zvyšovanie, alebo by sa malo týkať len určitého druhu služieb alebo tovaru, expremiér nespresnil.

Svoj plán Matovič ilustruje na príklade osamelej pracujúcej matky s dvomi deťmi, ktorá podľa neho za svoju poctivú mesačnú prácu spolu s dvoma prídavkami na deti a dvoma daňovými bonusmi na deti dostane momentálne približne 606 eur v čistom.

Expremiér sľubuje, že po aplikácii jeho daňovo-odvodovej reformy, by tejto matke stúpol celkový príjem na 1 021 eur mesačne.

Rodina z vyššie uvedeného príkladu zaplatí podľa Matoviča na zvýšenej DPH maximálne o 20 eur mesačne viac, čo je podľa neho len zlomok toho, čo reformou získa. Expremiér tvrdí, že tí, čo deti ešte nemajú a chcú ich mať, eventuálne reformou získajú tiež.

Od navýšenia štátnej podpory si šéf rezortu financií sľubuje zvýšenie pôrodnosti, a tým aj zabezpečenie dôchodkov pre budúce generácie.

Problém v koalícii na horizonte

Dvaja z troch koaličných partnerov OĽaNO však s takýmto plánom expremiéra nesúhlasia. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová sa v nedeľňajšej televíznej debate na TA3 vyjadrila, že návrh na zvýšenie DPH na 25 percent na koaličnej rade predložený nebol. „Nepodporíme ho,“ uviedla Remišová.

Ešte odmietavejší postoj k nápadom na zdvíhanie DPH zaujali liberáli z SaS. „Zvýšenie DPH je pre nás absolútne neprijateľné. Aj z toho dôvodu využijeme na koaličnej rade právo veta a akýkoľvek návrh, ktorý bude zvyšovať DPH, zavetujeme,“ píše SaS na sociálnej sieti.

„Nie sme v žiadnom prípade ochotní rokovať o zvyšovaní daní. Samozrejme, pán minister financií to spája s podporou rodín, to je, samozrejme, téma, o ktorej rokovať chceme a budeme,“ vyhlásil zase v pondelok šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič zo SaS. Zopakoval, že zvyšovanie daní je pre liberálov „červená čiara“, a je teda jednoznačne proti zvyšovaniu DPH.

Pozrime sa k susedom

Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš pre Štandard dodal, že priestor na zvyšovanie DPH je obmedzený aj úrovňou DPH v okolitých štátoch. Pripomína, že základná sadzba DPH je v Rakúsku 20 percent, v Česku 21 percent, v Poľsku 23 percent a v Maďarsku až 27 percent.

Zvýšením na 25 percent by sa Slovensko pridalo k Chorvátsku a Švédsku na druhú priečku krajín s najvyšším DPH v Európskej únii. Najvyššiu daň z pridanej hodnoty majú v rámci EÚ naši južní susedia.

Goliaš navyše varuje, že v okolitých krajinách platia znížené sadzby na vybrané produkty, napríklad na potraviny a reštaurácie — v Rakúsku 10 percent, v Česku 15 percent, v Maďarsku 5 percent alebo 18 percent. „Ak by bola sadzba na Slovensku výrazne vyššia, hrozila by zvýšená cezhraničná nákupná turistika, a tým aj výpadok príjmov v štátnom rozpočte,“ varuje.

Peter Goliaš. Foto: Róbert Valent

Znižovanie daní pre gastropriemysel Igor Matovič odmieta. Ide o dlhodobú požiadavku zo strany ministra hospodárstva a lídra SaS Richarda Sulíka, s ktorým má líder OĽaNO dlhodobé spory ešte z čias, keď predsedal vláde.

Cielená podpora rodín

Dane zo spotreby sú podľa Goliaša menej škodlivé pre ekonomický rast, preto by v rámci daňovej reformy mohli byť využité na kompenzáciu poklesu príjmov v prípade zníženia iných daní.

„Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne, aby nedošlo k nárastu celkovej daňovo-odvodovej záťaže,“ hodnotí šéf INEKO.

Za efektívny nástroj na podporu rodín považuje Goliaš daňový bonus na deti. Jeho zvýšením by sa podľa neho znížila daňová záťaž rodín s nezaopatrenými deťmi a navyše ide o administratívne jednoduché opatrenie. Nevýhodou je však to, že podporuje rodiny bez ohľadu na veľkosť príjmu a masívne zvýšenie podpory všetkých rodín by bolo navyše príliš drahé.

„Vláda by preto mala zaviesť cielenú podporu rodín ohrozených chudobou. Podľa medzinárodnej metodiky EU SILC bolo v roku 2019 v riziku chudoby 19 percent detí do 17 rokov. Ide predovšetkým o deti z neúplných rodín (z ktorých 32,1 percenta bolo v riziku chudoby) a o deti z úplných rodín s aspoň troma deťmi (z ktorých 37,8 percenta bolo v riziku chudoby, čo je najviac v doterajších meraniach),“ upozorňuje Goliaš.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.