Známy ruský opozičný portál bojuje o prežitie. Ruský zákon o zahraničných agentoch je neľútostný

Autá jazdia neďaleko nábrežia rieky Moskva v ruskej metropole v stredu 23. decembra 2020. Foto: TASR/AP

Portál Meduza sa dostal do existenčných problémov. Menej ako dva týždne dozadu ho ruské úrady označili za zahraničného agenta. Kremeľ zákon sprísnil natoľko, že ho zasiahol výpadok príjmov a vo vzduchu stále visí likvidačná pokuta.

Ruské ministerstvo spravodlivosti pridalo 23. apríla na zoznam takzvaných zahraničných agentov ruský spravodajský portál Meduza. Jednému z najcitovanejších a najvýznamnejších opozičných médií v Rusku sa už po necelých dvoch týždňoch začal rúcať celý obchodný model a teraz musí o pomoc žiadať čitateľov.  

Stigma zahraničného agenta v praxi

Meduza opísala, akým spôsobom už po troch dňoch zaradenie na zoznam zahraničných agentov pocítila na svojom fungovaní. Portál musí po novom informovať v každej jednej správe o tom, že je na zozname zahraničných agentov. Bez ohľadu na to, či ide o článok alebo post na sociálnych sieťach. Oznam pritom musí byť zo zákona napísaný písmom, ktoré je dvakrát také veľké ako bežný text. Ak Meduza nebude označovať všetky svoje výstupy presne takýmto spôsobom, úrady jej môžu dať pokutu, vzniesť voči šéfredaktorovi osobne obvinenie z trestného činu, či dokonca blokovať všetok jej obsah na území Ruska.

Aj pri úplnom dodržaní tohto pravidla však portál čelí ďalším trom vážnym problémom. Prvým z nich je skutočnosť, že oznam o štatúte cudzieho agenta musí mať na každej jednej stránke vrátane miest, kde býva zverejňovaná reklama. Tá je pri súčasnom biznis modeli pre Meduzu hlavným zdrojom príjmov.

Druhou hrozbou je skutočnosť, že všetci autori, ktorí pre Meduzu píšu, môžu byť označení za individuálnych zahraničných agentov. V takom prípade budú musieť odovzdávať daňové priznanie na ruské ministerstvo spravodlivosti, pričom za chyby im môže hroziť vysoká pokuta až obvinenie z trestného činu.

Nemenej dôležitým dosahom opatrenia je stigma, ktorú označenie za zahraničného agenta so sebou prináša. Označenie za zahraničného agenta má za následok omnoho horší dostup nielen k inzerentom, ale aj ku zdrojom a expertom, ktorí často nechcú mať s takto označeným médiom nič spoločné.

Oznam portálu Meduza na sociálnej sieti Twitter. V tweete je namiesto správy od redakcie povinne napísaný oznam: „Daná správa (materiál) bola vytvorená a (alebo) šírená masmédiom, ktoré plní úlohu zahraničného agenta a (alebo) ruskou právnickou osobou, ktorá plní úlohu zahraničného agenta.“ Zdroj: Twitter

Redakcia podľa vlastného vyhlásenia nevie, na základe čoho bola za zahraničného agenta označená, a akékoľvek financovanie zo zahraničia odmieta. Ruské ministerstvo spravodlivosti na otázku Meduzy reagovalo slovami, že dôkazy o financovaní zo zahraničia jej poskytla „nemenovaná štátna agentúra“. Ministerstvo, ktoré zo zákona nemá povinnosť zaradenie medzi zahraničných agentov nijako opodstatniť, odmietlo dať v tejto veci k dispozícii akékoľvek dokumenty alebo iné podkladové materiály.  

Meduza medzitým už informovala, že koncom februára prišla o všetkých inzerentov a ostala tak bez akýchkoľvek príjmov. Portál sa teraz v reakcii na vzniknutú situáciu pokúša prejsť na systém dobrovoľného financovania zo strany čitateľov. Meduza nie je prvým veľkým médiom v Rusku, ktoré bolo označené za zahraničného agenta. Stalo sa to okrem iných aj Rádiu slobodná Európa/Rádio sloboda (RFE/RL). To je však skutočne financované americkou vládou a pripísanie na zoznam zahraničných agentov tak pre neho na rozdiel od Meduzy neznamená existenčnú hrozbu. V najhoršom možnom prípade dôjde k blokovaniu jeho obsahu na území Ruska.

Zahraničných agentov vyjde pôsobenie v Rusku draho

Ruská vláda prijala prvý zákon o zahraničných agentoch ešte v roku 2012. Aktívne ho začala vynucovať až vo februári 2013. „Akékoľvek priame alebo nepriame zasahovanie do našich vnútorných záležitostí, akýkoľvek nátlak na Rusko alebo našich spojencov a partnerov sú neprijateľné,“ vyhlásil vtedy Vladimir Putin.

Pojem zahraničný agent v Rusku vyvoláva veľmi negatívnu asociáciu ešte z čias studenej vojny, pričom zákon bol už v roku 2012 kritizovaný nielen v Rusku, ale aj v zahraničí ako nástroj na potláčanie opozičných skupín, ktorý navyše porušuje ľudské práva. Zástancovia zákona poukazujú okrem iného na jeho údajnú podobnosť americkému zákonu o lobistoch v službách zahraničných štátov. Podobnú zákonnú úpravu má aj Izrael.

Byť zahraničným agentom v Rusku pôvodne znamenalo, že organizácia bude musieť odovzdávať správu o svojej činnosti a vo všetkých svojich publikáciách a materiáloch upozorniť na túto skutočnosť. V realite však tieto povinnosti už dnes prinášajú množstvo problémov a komplikácií. Zákon napríklad jasne nedefinuje, čo je to materiál. Organizáciám tak neustále hrozí pokuta vo výške až 300-tisíc rubľov (3 313 eur). Napríklad až donedávna nemusel nikto uvádzať pri postoch na sociálnych sieťach, že je zahraničným agentom. V roku 2019 z ničoho nič za to dostalo pokutu hneď niekoľko neziskových organizácií naraz.

Problémom sú často aj výkazy o činnosti, najmä pre malé organizácie. Za ich oneskorené podanie hrozí opäť pokuta vo výške 100-tisíc rubľov (1 104 eur). Taktiež povinné audity sú v Rusku pomerne drahé, takže menšie organizácie s neveľkým rozpočtom neraz minú najviac peňazí práve na podobné administratívne náklady.

Zákon je čoraz prísnejší

Charakteristickou črtou ruského zákona o zahraničných agentoch je aj skutočnosť, že od svojho vzniku sa neustále sprísňoval a rozširoval sa na stále ďalšie typy subjektov. Označenie, ktoré sa pôvodne týkalo len tretieho sektora, sa neskôr začalo vzťahovať aj na médiá a najnovšie aj na fyzické osoby.

Naposledy bol zákon sprísnený 5. apríla tohto roku. V praxi dala nová legislatívna úprava ruským úradom do rúk nástroje, ktoré im umožnia na základe vlastného posúdenia zakazovať projekty a navrhovať rušenie neziskových organizácií spadajúcich do kategórie zahraničných agentov bez toho, aby z ich strany došlo k akémukoľvek porušeniu zákonov. Stigmatizujúce označenie sa po novom tiež môže vzťahovať aj na niektorých jednotlivcov a občianske združenia.

Na základe zákona musia od apríla zahraniční agenti vopred informovať ministerstvo spravodlivosti o všetkých svojich plánovaných aktivitách. Úrady budú každú aktivitu posudzovať podľa svojho uváženia, pričom ju budú môcť obmedziť alebo úplne zakázať. Ak organizácia neposlúchne, ministerstvo podá na súd návrh na jej zrušenie. Zakázané pritom môžu byť aj aktivity a projekty, ktoré sú pre finančné prežitie zahraničného agenta kľúčové.


Ďalšie články