Program novej vlády je formalita. Je to Hegerova veľká chyba

Správa o stave Slovenskej republiky Predstavitelia vlády v poslaneckej lavici. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Potľapkávaniu po pleciach bude vo vládnej koalícii asi rýchlo koniec. Už na najbližšej parlamentnej schôdzi pravdepodobne vypukne dlho odkladaný, vážny spor o dlhovú brzdu.

Programové vyhlásenie vlády má honosný názov a je to vážny dokument. Keď sa však pozrieme do minulosti, oveľa väčšiu váhu má koaličná zmluva. Alebo dohoda o personálnom obsadení ministerských postov. Táto vláda nie je výnimkou.

Spomeňme si, ako po vlaňajších voľbách vyzeralo zostavovanie vlády. Igor Matovič váhal, či vôbec bude jej predsedom, Richard Sulík chcel byť dlho ministrom financií. Až keď sa utriasli personálne otázky, prišla na rad koaličná zmluva a potom programové vyhlásenie.

Tu hľadajme váhu dokumentu, o ktorom stále rokujú poslanci Národnej rady. Konkrétne činy to dokazujú. Hoci sa zmenilo obsadenie na najvyššom a na najdôležitejšom ministerskom vládnom rezorte, vidíme v ňom v porovnaní s doterajším dokumentom minimum zásahov. Pritom za niečo vyše dvanásť mesiacov, odkedy bol schválený doteraz platný dokument, sa udiali minimálne dve zásadné zmeny, ktoré nás ovplyvnia na dlhé roky dopredu.

Spoločnosť silno poznamenala pandémia, väčšinu času funguje v nútenom režime. Stále nevieme, kde sa ocitneme, keď sa to všetko skončí. Napríklad, ako sa oživí ekonomika, služby, kam vyskočí inflácia, nezamestnanosť, čo sa bude diať v nemocniciach, čo spravíme s rokom výpadku v školách.

Vláda v posledných dňoch predložila do Bruselu svoj Plán obnovy, čím sa síce prihlásila k niečo vyše šiestim miliardám eur – čo je, mimochodom, zhruba iba toľko, čo sa doteraz na Slovensku minulo na protipandemické opatrenia –, no zároveň tým akceptovala spoločný európsky dlh. Inými slovami, tiché federalizovanie Európskej únie.              

Minimálne tieto dve zásadné skutočnosti mali zamávať s doterajším programovým vyhlásením. Veď ide o zámery vlády Eduarda Hegera na najbližšie tri roky. To, že sa nezmenilo, naznačuje jediné – táto vláda predstiera odborný potenciál.

V novom programovom vyhlásení sme sa mohli po vyše roku vládnutia tiež viac dozvedieť, ako to bude s daňovo-odvodovou reformou, s avizovanou podporou rodín, s reformou verejnej správy či so zámermi v popandemickom zdravotníctve. Personálne obsadenie vlády sa po rošáde Matovič – Heger a po dosadení nového ministra zdravotníctva zmenilo minimálne. Členovia vlády majú po roku poznatky a skúsenosti, mali sa vyjadriť.

Zo schvaľovania programového vyhlásenia tak ostáva povinná jazda s výsledkom, ktorý nám nič neprezradí. Už na nasledujúcej parlamentnej schôdzi, ktorá sa začína zajtra, s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k tuhému stretu. Oveľa vážnejším dokumentom ako programové vyhlásenie sa stane ústavná novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde.

Konečná diskusia o tomto návrhu sa odsúva už mesiace, črtá sa v nej výrazný spor medzi OĽaNO a SaS. Sulík podmieňuje prijatie novely zakomponovaním daňovej brzdy, s čím Matovič a zvyšok vlády nesúhlasí. Ďalší spor sa týka pravidiel kolúznej väzby, kde proti sebe stoja Sme rodina a strana Za ľudí, respektíve zvyšok koalície. Ani to program vlády bližšie nerieši. A tretí konflikt sa črtá na horizonte, pôjde o štedrú a nákladnú podporu rodín s deťmi, ktorú má utiahnuť zvýšená DPH pre všetkých. Čaká nás konflikt Matoviča so Sulíkom, prípadne so stranou Za ľudí.

Keď sa vrátime do parlamentných lavíc, môže sa stať, že po slávnostnom potlesku po prijatí Hegerovho programového vyhlásenia v tej istej sále na bratislavskom hradnom kopci zarinčia zbrane a vládna koalícia sa vážne otrasie po druhý raz.

Tlačí sa vám do hlavy tá otázka? Áno, takáto vážna vec sa mohla vyriešiť v programovom vyhlásení. Prečo si nenašli čas? Pretože sa nepoučili, ani nezmenili. Čaká nás politické déjà vu. Len sa tým potvrdzuje, že v parlamente sa aktuálne rokuje o formalite.


Ďalšie články