Kto by chcel študovať sudcokraciu v čistej podobe, tomu minulý týždeň poskytol neuveriteľnú látku Spolkový ústavný súd Nemecka. Vo štvrtok zverejnil senzačný verdikt, ktorý nemeckej vláde jednak predpisuje klimatickú politiku približne medzi rokmi 2030 až 2050, zároveň hrozí mať nepriamy, ale trvalý vplyv na celú EÚ, doslova aj na váš životný štýl, vážení čitatelia.

O čo tu ide? Sudcovia z Karlsruhe dali čiastočne za pravdu skupine „mladých sťažovateľov“ — zhruba povedané zo subkultúry okolo štrajkov za klímu Fridays for Future a vyznávačov Grety Thunbergovej. Tí sa sťažovali, že nemecký klimatický zákon z konca roka 2019 stanovuje tempo znižovania emisií skleníkových plynov len do roku 2030. Do tej doby má podľa zákona Nemecko svoje emisie znížiť o 55 percent stavu z roku 1990. Ale v roku 2050 chce byť uhlíkovo neutrálne a cesta od 55 k nule (hoci to prísne vzaté nie je nula, ale pár percent; zvyškové emisie podľa zákonodarcov môže štát kompenzovať vysádzaním nových lesov) zákonom stanovená nie je.

Sudcovia z toho vydedukovali, že v roku 2030 nebude ešte väčšina práce na dosiahnutie uhlíkovej nuly dokončená a že s tým, ako sa bude blížiť rok 2050, bude Spolková republika musieť prijímať čoraz drastickejšie redukcie, a to čím ďalej, tým rýchlejšie (takže nové obmedzenia budú vstupovať do platnosti fakticky okamžite). A keďže tie obmedzenia budú drasticky zasahovať do základných občianskych slobôd dnešných dvadsiatnikov a tínedžerov, ktorých „zástupcovia“ sa na súde sťažujú, musí teraz spolková vláda v priebehu budúceho roka a pol zákonom určiť, ako bude od januára 2031 postupovať. Teda zásahy do základných slobôd (ktoré chráni ústava, a mal by ich preto chrániť aj Spolkový ústavný súd) rozložiť v čase, teda už v blízkej budúcnosti, čo bude klimatickú politiku opäť urýchľovať.

Klimatickí aktivisti  z hnutia Fridays for Future (Piatky pre budúcnosť) držia pred Spolkovým ústavným súdom transparent s nápisom „Počúvajte vedu! Ochrana klímy teraz!“ v Karlsruhe vo štvrtok 29. apríla 2021. Foto: TASR/DPA

Na rozsudku je mimoriadna drzosť, s ktorou si sudcovia osobujú rozhodovať o politike za 10 – 30 rokov odteraz. Čo keď sa do tej doby nielen „vedecký“, ale aj spoločenský konsenzus zmení obrazne povedané k odvolaniu stavu klimatickej núdze? Ústavní sudcovia takému kolísaniu kyvadla späť stavajú do dráhy prekážku tým, že súčasný politický a sporný konsenzus takzvanej Parížskej dohody z roku 2016 (obmedziť nárast teploty od predindustriálnej éry na Zemi o 1,5 stupňa Celzia) premieňajú na ústavné právo. K tomu im slúži divoká interpretácia odseku a) článku 20 nemeckého základného zákona: „Štát aj v mene zodpovednosti pred budúcimi generáciami chráni prírodné podmienky pre život…“

Sudcovia teraz radikálne tvrdia, že spomenutá pasáž je vlastne „ústavnoprávny cieľ ochrany klímy“. Táto ústava pochádza z roku 1949, jej autori nemali o teórii antropogénneho otepľovania Zeme samozrejme ani potuchy. Od roku 1949 sa vedecký konsenzus najprv vyvíjal k predpovediam globálneho ochladenia, potom k predpovediam globálneho otepľovania, pričom modely OSN od 90. rokov preukázateľne prestreľovali otepľovanie skutočné. Radikálnym rozsudkom nemeckých sudcov sa politická dohoda z Paríža, ktorú napríklad posledný americký prezident odmietal, stáva v najdôležitejšom štáte EÚ múdrosťou liatou do ústavnej judikatúry. Časť skeptikov, ktorá nad Parížom mávala rukou pre jej právnu nezáväznosť, tu dostala lekciu.

A nejde len o to, že nemecký ústavný súd má medzi ústavnými sudcami a ústavnými právnikmi po Európe skvelé renomé (hoci je dnes jeho predsedom bývalý poslanec vládnej CDU Stephan Harbarth, ktorý tesne pred týmto prevelením kancelárke Angele Merkelovej pomáhal v parlamente s presadením tzv. migračného paktu). Dôležitejšie sú skúsenosti posledných rokov: čo sa prijme ako klimatická politika v Nemecku, sa z väčšej časti stáva neskôr politikou Európskej únie, záväznou po príslušnom rozhodnutí Európskej rady aj pre nás. Nemci sa rozhodli pre elektroautá, aj my si za pár rokov budeme kupovať už len elektroautá. Všimnime si, že čísla ako 2030-55-2050-0 sú medzitým platné aj na úrovni EÚ.

Tento dystopický rok sa nie a nie skončiť.

Text vyšiel pôvodne na českom portáli Echo24.cz. Vychádza so súhlasom redakcie.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.