Plán obnovy prezentuje vláda ako ambiciózny plán reforiem a investícií. Skutočný objem zdrojov však nie je v kontexte pandemických výdavkov vôbec vysoký a Slovensko by potrebné reformy mohlo realizovať aj vo vlastnej réžii. Plán zároveň otvára cestu k väčšiemu centralizovaniu Európskej únie a konečná cena môže byť pre Slovensko vysoká.

Vláda minulý týždeň schválila slovenský Plán obnovy, ktorý mala do konca apríla oficiálne predložiť Európskej komisii. Plán obnovy je súčasťou spoločnej reakcie európskych štátov na recesiu spôsobenú pandémiou čínskeho koronavírusu. Takto ho aspoň oficiálne prezentujú, hoci konkrétne parametre ukazujú, že tento plán nie je klasickou protikrízovou politikou, ale pokusom o podstatnú štrukturálnu reformu európskeho hospodárstva. O konkrétnych oblastiach podpory slovenskej ekonomiky informoval Štandard tu.

Slovenský plán má podľa predkladateľov zabrániť stagnácii životnej úrovne, ba čo viac, má pomôcť dobehnúť životnú úroveň vyspelých ekonomík. Okrem samého hospodárskeho rastu je zameraný na oblasť zdravia, vzdelávania, vedy a výskumu, efektívnej verejnej správy a predovšetkým životného prostredia. Na poslednú menovanú oblasť je vyčlenený najväčší objem z plánovaných prostriedkov, a to 37 percent celkovej alokácie. Niežeby táto oblasť bola pre Slovensko zvlášť aktuálna, no slovenskí plánovači boli pri príprave dokumentu viazaní požiadavkami Európskej únie.

Veľká reklama na malé peniaze

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.