Pápež pritvrdzuje voči zamestnancom Vatikánu a mlčky sleduje búrlivý vývoj v Nemecku

Pravidelný týždenný prehľad komentovaného diania v Svätej stolici a katolíckej cirkvi pripravuje každú nedeľu Bohuš Petrík.

Sprísnil pápež transparentnosť či prepadol finančnému populizmu? Aj o tom sa polemizovalo vo Večnom meste. Témou boli tiež rozkol v nemeckej cirkvi a mediálne lákavá kauza kardinála Becciua. Vatikanisti – novinári pohybujúci sa okolo Vatikánu – informovali taktiež o chýbajúcom pláne reformy vatikánskych médií, čomu sme sa venovali v osobitnom článku.

Poďme na to, diania aj komentárov bolo tento týždeň opäť dosť.

Schizma v Nemecku sa oficiálne začne 10. mája, píšu niektorí cirkevní analytici. Mnohí duchovní (takzvaní Seelsorger) sa totiž po cele krajine chystajú otvorene požehnať páry rovnakého pohlavia na znak nesúhlasu s Vatikánom, ktorý takéto požehnanie zakázal a v tomto súvise hovoril o hriechu. Tradičné Roma locuta, causa finita (vo voľnom preklade Rím má posledné slovo) akoby neplatilo. Pápežovo slovo vyvolalo jasný nesúhlas najmä medzi nemecky hovoriacimi kňazmi a teológmi.

O schizme a o protestantizácii cirkvi v Lutherovej domovine sa píše čoraz viac. Pre bavorského kardinála Waltera Brandmüllera sa tento proces už začal. Vysvetlil, že „schizma je popretie hierarchického spoločenstva s biskupom alebo s pápežom, a to sa deje pred našimi očami, stačí sa pozrieť aj na vyhlásenia alebo stanoviská mnohých nemeckých biskupov“.

Jeden z nich, Georg Bätzing, priznal, že „pre mnohých vatikánskych úradníkov sa nemecká katolícka cirkev zdá protestantská“, lebo s ňou nemajú žiadnu skúsenosť. Uznal, že chcú zachovať jednotu univerzálnej cirkvi. Avšak prízvukoval, že hrozbou pre jednotu môže byť aj tvrdošijné zotrvávanie na „niektorých elementoch, ktoré nepatria do multikultúrneho sveta a kultúrne rozmanitej doby“.

Bätzing, ktorý stojí na čele tamojšej biskupskej konferencie, s odkazom na pápeža Františka podčiarkol, že rozhodnutia o náuke a kánonickom práve majú prísť z periférií, čo „je cesta, ktorou sa chceme uberať“. Zároveň dúfa, že posilnia jednotu aj s protestantskou cirkvou. Na druhej strane pripustil, že ohlásené verejné požehnávanie 10. mája nie je „vhodné ako nástroj na politické manifestácie či protestné akcie cirkvi“.

• 

• 

Niektorí vatikanisti vyzývajú rímskeho biskupa, aby konečne zasiahol, čo však môže byť problém, lebo bol od začiatku prezentovaný ako „protikuriálny pápež“ idúci proti centralizmu Rímskej kúrie v prospech synodality a aktivity lokálnych cirkví. To by teraz mohlo ohroziť jeho autoritu. Iní sa domnievajú, že pravým problémom sú peniaze a kontroverzná cirkevná daň, ktorú v najväčšej európskej krajine platia oficiálne zaregistrovaní veriaci. Otvorenosť tamojších cirkevných predstaviteľov voči moderným a módnym multi-kulti a LGBT požiadavkám vraj má za cieľ zabrániť poklesu veriacich, a teda poklesu daní a príjmov.

Iný Nemec a bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Müller komentoval aktuálne dianie ako „typickú nemeckú aroganciu istých biskupov a teológov, ktorí sa domnievajú, že sú avantgardou oproti zaostalému zvyšku cirkvi vo svete“.

Dianie v Nemecku je stále búrlivé, hoci tamojšia cirkev je menej početná ako poľská cirkev, nemecká cirkev má veľkú ekonomickú silu. Práve Nemci financujú aj mnohé náklady cirkvi po celom svete. Niektorí pozorovatelia si všímali zvláštny zmier medzi Rímom a Nemeckom v čase pontifikátu nemeckého pápeža Benedikta XVI., ktorý cítil osobitné obavy z vývoja v Nemecku. Argentínsky pápež zvolil iný prístup, tento vývoj je tak nevyhnutným dôsledkom. A zjavne ešte nie je koniec.

• 

• 

Dodajme ešte, že ani nemeckí katolíci sa doma necítia byť spoločenskou autoritou. Napríklad kardinál Reinhard Marx, jeden zo zástancov prijatia módnych trendov v cirkvi, odmietol prijať Federálny kríž za zásluhy od prezidenta republiky. Spravil to na znak úcty voči kritike z radov obetí sexuálneho zneužívania. Marxovi sa vyčíta nečinnosť v prípade zneužívania zo strany kňazov v jeho arcidiecéze v Mníchove a Freisingu.

Kauza Becciu i finančná reforma pokračujú – alebo ide o finančný populizmus?

Televízia verejnej služby Rai 3 prišla s ďalšími tvrdeniami o pochybnej kúpe londýnskej nehnuteľnosti zo strany Vatikánu. Transakciu však nespochybňujú všetci zainteresovaní. Údajnej korupcii za vatikánskymi múrmi sa venovala Rai 3 aj minule, čo dosiaľ vyvoláva polemiku nielen medzi žurnalistami.

„Proti tomuto a akémukoľvek inému mediálnemu útoku založenému na klamstve“ i proti „hrubým chybám a skresľovaniu“ sa ohradil advokát kardinála Becciua. Reagoval na spôsob, akým televízia prezentovala jeho klienta, ktorý v minulosti pôsobil ako substitút Štátneho sekretariátu. Giovanni Becciu je odhodlaný brániť svoju česť pred súdom, čo sa stalo aj minulý rok, keď za očierňovanie zažaloval magazín L’Espresso.

Rai 3 najnovšie vyhlásila, že väčšina osôb, ktoré pápeži Benedikt XVI. i František dosadili, aby dohliadali na transparentnosť a správnosť finančných transakcií, bola systematicky bojkotovaná a sabotovaná. V relácii Report zaznelo, že Vatikán údajne dokonca investoval do spoločnosti, ktorá produkovala antikoncepčnú pilulku. Tieto i iné „fakty“ sú však polopravdy, pokriveným pohľadom na Vatikán i Svätú stolicu a nie sú úplne založené na faktoch, hoci niektoré z nich sa dajú ľahko overiť. Takto reagovali niekoľkí dlhoroční vatikanisti a upozornili, že televízni novinári z Rai 3 sa Vatikánu nevenujú dlhodobo, systematicky a miesto faktov uprednostňujú naratívy. V skutočnosti mali viac ukázať politický záujem útočiť na Vatikán.

Finančná reforma v miništáte však napreduje, keďže pápež Jorge Bergoglio zakázal všetkým zamestnancom prijímať dary nad 40 eur. Okrem iného kardináli a nadriadení pracovníci nesmú investovať v štátoch, kde hrozí pranie špinavých peňazí či prepojenie na terorizmus. Popri tomu umožnil vatikánskemu súdu súdiť kardinálov i biskupov v mene „rovnosti všetkých členov cirkvi“, čo dosiaľ mohol robiť len takzvaný vatikánsky kasačný súd, i keď stále iba „po predošlom súhlase Najvyššieho pontifika“.

Bergogliovci, ktorí iniciatívu privítali s potleskom, vysvetľujú, že sa obmedzí „rozšírená kultúra úplatkov i vianočných darčekov v stovkách i tisícoch dolárov“ v Ríme. Tými sa vraj „zastierali nielen finančné škandály, ale aj sexuálne zneužívanie“. Konzervatívnejšie periodiká však prejavili len minimum nadšenia, nakoľko aktuálna legislatívna zmena – a kto vie, koľká v poradí – napokon viac ako problém rieši jeho zdanie, a teda prepadá „finančnému populizmu“, dodávajú.

Či tento krok pápeža Františka pomôže, to sa dozvieme veľmi rýchlo, ale každý tlak proti korupcii je zrejme vítaný.

Citát týždňa

Jeho autorom nie je katolík, navyše podobne on, ako aj Rusi, o ktorých hovorí, má väčší vzťah k Toskánsku a vilám a rezortom, ktoré tam politici na východ od nás vlastnia. Nuž ale posúďte sami:

„Svätá stolica by bola ideálne miesto pre dialóg o mieri… Je morálnou autoritou na svetovej úrovni, odjakživa účinne vykonáva úlohu mediátora, lebo je nestranná a dôveryhodná pre všetky strany konfliktu.“

Povedal to ukrajinský prezident Volodimir Zelenský pre taliansky denník La Repubblica. Vyslovil nádej, že o pokoji v jeho krajine sa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom porozpráva práve na vatikánskej pôde. Či sa jeho túžba naplní, ešte uvidíme.