Muž, s ktorým sa oplatí hovoriť o Rómoch. Rozumie bielemu aj rómskemu rasizmu (+ podcast)

IMG_2261 Rastislav Rosinský ukazuje tri biblie pre deti, každá je v inom rómskom nárečí. Foto: archív Štandardu

S Rómami môžu nájsť spoločnú reč len tí, ktorí žijú vedľa nich v slovenských mestách a dedinách. Inak žiadne vládne koncepcie ani európske peniaze nepomôžu. Rasistov budeme mať ďalej na jednej i na druhej strane.

Rómovia žijú na Slovensku podľa písomných správ už 700 rokov. Na ich vyčlenení z väčšinovej spoločnosti sa po celé stáročia v podstate nič nemení. Naša cisárovná Mária Terézia sa ako prvá panovníčka na svete pokúsila v 18. storočí Rómov asimilovať. Nepodarilo sa jej to.

Pokusov o začlenenie Rómov do spoločnosti, vrátane tých rýdzo asimilačných, bolo na území Slovenska niekoľko. Posledný z čias komunistického režimu. Spájal sa so špeciálnymi podpornými programami zameranými na Rómov.

Už na začiatku 50. rokov minulého storočia zaregistrovali romológovia zneužívanie sociálneho systému zo strany niektorých Rómov. Túto nálepku si nesú v očiach väčšinovej spoločnosti do dnešných dní. Pozitívna diskriminácia to len posilnila.

V čom je hlavná príčina, že veľká časť Rómov žije stále v oddelenom svete? Vo vzájomnej nedôvere, odpovedá Rastislav Rosinský, docent z Ústavu romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nepoznáme sa navzájom, ale tohto vedca si vážim.

Rosinský je vzácny tým, že problémy nevidí len na strane väčšinovej spoločnosti. Sú na oboch stranách. Ako existuje rasizmus vo väčšinovej populácii, rasisti sú aj medzi Rómami. Preklenúť tento zásadný problém nepomôžu vládne koncepcie, nástroje do rúk musia od štátu dostať dediny a mestá. Prioritne ľudia v regiónoch musia chcieť s problémami niečo robiť. Inak sa nikam nepohneme.

Vypočujte si Rastislava Rosinského v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

https://standard.sk/podcast/romov-nepozname-a-oni-nepoznaju-nas/

Ďalšie články