Vďaka rúškam a zvyšeným protiepidemickým opatreniam klesol počet respiračných ochorení, ale aj niektorých alergií. Pri respiračných infekciách je podľa lekárov prekrytie horných dýchacích ciest jednoznačným plusom. V prípade respiračných alergických ochorení sú ale s ich nosením opatrnejší.

Sú tu s nami už dlhšie než jeden rok, stali sa súčasťou pandemického života. Znepríjemňujú život, ale aj chránia. Rúška. Ich hlavnou úlohou je redukovať možnosti nákazy. Zabraňujú tomu, aby infekční ľudia pri kýchaní, kašľaní či rozprávaní vypúšťali do vzduchu čiastočky koronavírusu. Môže mať prekrytie horných dýchacích ciest svoj význam aj po porazení SARS-CoV-2?

Určite áno, konkrétne pri respiračných ochoreniach šíriacich sa kvapôčkovou infekciou. 

„Nosením rúška či respirátora je človek viac chránený pred respiračnými infektami, závisí od masívnosti nákazy. I keď nemusí ochrániť stopercente, ale určite má infekcia miernejší priebeh, frekvencia infektov je podstatne menšia,“ hovorí alergologička Edita Halamová.

Potvrdzujú to aj údaje Úradu verejného zdravotníctva SR. Ten zaznamenal, že v roku 2021 klesla chorobnosť na akútne respiračné ochorenia. Výrazne klesol počet ochorení, ako napríklad chrípka, zápal pľúc či priedušiek. Príčinou majú byť najmä povinné rúška, respirátory, pravidelná dezinfekcia rúk a sociálny dištanc.

„Bolo by pekné, keby sa spoločenská etiketa v tomto ohľade aj u nás posunula smerom ku krajinám juhovýchodnej Ázie. Tam je bežné, že ľudia, ktorí cítia, že môžu mať začínajúcu infekciu dýchacích ciest, si zväčša pri odchode z domu nasadia aspoň tvárovú masku,“ navrhuje klinický imunológ Martin Dzurilla.

Alergikov neochránia vždy a môžu dokonca zhoršiť ich stav

Vyvstáva otázka, či by tvárové masky dokázali ochrániť aj pred respiračnými alergickými ochoreniami. Tie sú pre rastúce znečistenie životného prostredia, zvýšené využívanie pesticídov a toxínov či globálne otepľovanie na vzostupe.

Odborníci sa zhodujú na tom, že rúška dokážu čiastočne ochrániť aj pred peľmi. Znížia počet peľových zŕn, ktoré sa dostanú do dýchacích ciest, čím individuálne zlepšia priebeh peľovej nádchy.

„Mnoho našich pacientov si už počas peľovej sezóny v minulom roku všimlo, že pri nosení rúška alebo respirátora mali podstatne slabšie prejavy alergickej nádchy ako počas iných rokov. Priedušná bariéra viac či menej prefiltruje peľové zrná a nepustí ich do nosa, ani hlbšie do dýchacích ciest,“ opisuje Štandardu Dzurilla.

Prekrytie dýchacích ciest môže mnohým pacientom uľahčiť priebeh sezónnych alergických príznakov. Nedokáže však zabrániť všetkým príznakom – napríklad alergickému zápalu spojiviek, podráždeniu očí a slzeniu.

Existuje tiež veľa alergií, ktoré na ľudí číhajú v domácom prostredí. Podľa lekárov preto neexistuje dôvod, aby si pacienti prekrývali horné dýchacie cesty aj po konci pandémie.

Alergikom s upchávajúcim sa nosom či astmou môže tvárová maska významne znižovať komfort dýchania, mnohí ju preto netolerujú. Problém mávajú aj pacienti s kožnými problémami, ako sú akné a rôzne atopické a kontaktné ekzémy.

„Pre astmatika zhoršenie komfortu dýchania môže reflexne zhoršiť dušnosť [subjektívny pocit nedostatku vzduchu, pozn. red.]. Alergény môžu byť rôznorodé (domáce roztoče, hmyz, zvieracie alergény) – doma nikto rúška nenosí, iba pri infekte COVID-19. Čiže nutnosť nosenia rúška mimo pandémie u alergika, ani silného, nie je. Odporúčanie sa týka skôr rizika respiračného infektu,“ hovorí Halamová.

„Nosenie rúška či respirátora môže mať pre alergika iba tie isté efekty ako pre nealergika – v zmysle epidemiologickom – nič viac, nič menej. Rúško, prípadne respirátor, môže navyše ochrániť pred náporom alergénov v ovzduší, musí byť ale správne nasadené a nesmie ostávať medzi pokožkou tváre a rúškom priestor – mimochodom, vždy neplní ani antiinfekčnú úlohu…,“ dodáva primár Martin Hrubiško.

Radšej spreje do nosa alebo respirátor

Ak patríte medzi alergikov a rúško vám neprekáža, mali by ste ho pravidelne meniť a nasadzovať si správnym spôsobom. Vyvarujte sa dotýkania povrchu masky rukami a určite sa následne nedotýkajte tváre alebo očí.

Podľa niektorých doktorov je v tomto smere lepšie siahnuť po respirátore.

„Vzhľadom na veľkosť peľových zŕn (napr. pri trávach 20-25 ɥm) sa tieto môžu dostať cez póry na bežnom textilnom rúšku (80-500 ɥm). Respirátor triedy FFP2 musí prefiltrovať 94 percent častíc veľkosti 0,6 ɥm. Samozrejme, aj bežné textilné rúško má schopnosť čiastočne obmedziť množstvo vdýchnutého peľu, a tým redukovať príznaky alergie,“ myslí si imunológ Dzurilla.

Lekári ale upozorňujú, že sú aj iné spôsoby, ako môžu alergici zabrániť vstupu infektov do organizmu.

„Preferujem bariérové spreje do nosa, ktoré chránia sliznicu horných dýchacích ciest pred alergénmi v ovzduší, ale aj pred vírusmi. Je ich v lekárni dostatok na výber, sú to voľnopredajné prostriedky,“ navrhuje Hrubiško.


Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.