Minulý mesiac rozvíril emócie na západnom Balkáne dokument bez oficiálneho autora, v ktorom sa prepisujú hranice nestabilného regiónu, ktorý je aj tak plný napätia. Kto za ním stojí, čo navrhuje a aký by mal dosah na stabilitu v regióne?

Nie nadarmo sa Balkánsky polostrov označuje ako sud pušného prachu. Posledné storočie ukázalo, že je skutočne pripravený vybuchnúť. Podobný efekt by priniesli aj návrhy obsiahnuté v nedávno uniknutom dokumente, takzvanom „non-paper“.

Ide o termín, ktorý využíva Európska únia pre neoficiálne náčrty dokumentov, ktoré sa zdieľajú medzi vládami či organizáciami. Článok o tomto údajnom texte prvýkrát zverejnil portál Politicki.ba, ktorý sa odvoláva na nemenované slovinské diplomatické zdroje.

„Non-paper“ dokument mal byť údajne šírený aj v kruhoch úradníkov Európskej únie, a to koncom februára až začiatkom marca. Obsahuje značne kontroverzný obsah. Rozoberá možné zmeny hraníc krajín západného Balkánu – napríklad Bosny a Hercegoviny, Srbska či Severného Macedónska.

Oklieštenie Bosny

Zdrojom dokumentu je údajne slovinský premiér Janez Janša, avšak ruku k dielu vraj pridal i srbský prezident Aleksandar Vučič či maďarský premiér Viktor Orbán. Text sa mal dostať až k predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, a to niekedy vo februári.

Janša 12. apríla dementoval autorstvo textu, pričom sa podľa svojich slov naposledy stretol s Michelom minulý rok. Ako však poznamenáva napríklad televízia Euronews, slovinský premiér vyslovene nepoprel ani nepotvrdil existenciu dokumentu. Odmietavú reakciu avizoval aj srbský prezident Aleksandar Vučič.

Celé znenie návrhu zverejnil slovinský portál Necenzurirano. Podľa tohto plánu by Srbsku pripadla časť Bosny známa ako Republika srbská. Župy s chorvátskou väčšinou by pripadli Chorvátsku a z Bosny by tak ostala len centrálna časť s bosniackou väčšinou.

Dokument počíta i s vytvorením takzvaného Veľkého Albánska, ktorému by pripadlo sporné srbské územie Kosovo a západná časť Severného Macedónska. Severná časť Kosova so srbskou väčšinou by dostala špeciálne samosprávne práva.

Podvrh či súčasť politiky

Pôvod textu, a teda aj jeho pravosť, je otázna. Všetci dotknutí politickí aktéri od neho dávajú ruky preč a samotný dokument nemá žiadneho autora či podpis. Európska únia odmieta, že by non-paper koloval medzi jej predstaviteľmi.

„V prípade údajného slovinského non-papera môžem iba potvrdiť, že Európska komisia ani Európska služba pre vonkajšiu činnosť takýto dokument nedostala, nie je oboznámená s jeho obsahom a považuje ho za bezpredmetný dokument, ktorý v žiadnom prípade neodráža politiku ani pozície EÚ,“ povedal hlavný hovorca EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Peter Stano.

Napriek tomu zrejme nie je náhoda, že sa takýto text objavil práve teraz. Slovinsko má 1. júla prebrať predsedníctvo v Rade EÚ a proti slovinskému premiérovi sa už rok konajú protesty. Janšu demonštranti obviňujú z degradácie demokracie v krajine.

To, že môže ísť o potenciálny nástroj politického boja, si myslí aj bezpečnostný analytik Ján Cingel. Ten daný dokument vníma v kontexte vnútornej politiky Slovinska. „Vnímam to tak trochu ako snahu odpútať pozornosť od domácich tém smerom k tým regionálnym či medzinárodným,“ uviedol analytik.

Ako krotiť napätie

Zdôrazňuje však, že keďže nie je známe autorstvo dokumentu, pokojne môže ísť o podvrh. Aj keď je samotný non-paper pofidérny, nápady na revízie hraníc balkánskych štátov sú v regióne stále živé. Cingel pritom zdôrazňuje, že „siahať na hranice na Balkáne je úplne najhorší nápad“.

Riešenia spomenuté v danom dokumente by poslúžili akurát na priliatie oleja do ohňa už tak napätej oblasti. „Je to recept na vojnu,“ dodáva analytik.

„Jediný spôsob, akým by bolo možné prekonať tieto nacionalistické vášne, je spraviť tieto hranice irelevantnými, a to napríklad prijatím západného Balkánu do Európskej únie. Dalo by sa teda ísť úplne opačne,“ poznamenáva analytik a odkazuje napríklad na iniciatívu takzvaného mini-Schengenu medzi Srbskom, Albánskom a Severným Macedónskom.

Cingel tiež uviedol, že odmietnutie dokumentu zo strany srbského prezidenta Aleksandra Vučiča je zrejme úprimné, aj keby na prvý pohľad podľa návrhu získalo Srbsko veľa. Srbi by sa totiž nikdy nevzdali Kosova, ani výmenou za Republiku srbskú, skrz ktorú majú teraz de facto kontrolu nad Bosnou.

Náčrt zmien hraníc balkánskych štátov podľa údajného non-paperu. Foto: Twitter.com

Záhadný návrh

Revíziu hraníc ako recept na stabilizáciu regiónu odmieta i Tomáš Strážay, analytik a riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). „Nemyslím si, že takéto riešenie by prispelo k nejakej stabilizácii regiónu. Nemyslím si tiež, že by malo podporu kľúčových aktérov, jednak z regiónu a jednak z medzinárodného spoločenstva,“ hovorí analytik.

Takéto nápady nie sú podľa Strážaya ojedinelé, podobný návrh sa objavil aj v nedávnej minulosti, bol však rázne zmietnutý zo stola. Prevláda všeobecný názor, že takéto konanie by viedlo k zníženiu bezpečnosti na západnom Balkáne.

„A tento aktuálny návrh, ktorý nemá ani autora, nikto sa k nemu nehlási, a objavil sa za veľmi záhadných okolností prostredníctvom veľmi zvláštnych kanálov, tak neviem, či si vôbec zasluhuje takú pozornosť,“ podotýka Strážay.

Malá Juhoslávia

Na otázku, či nejde o nástroj boja zo strany slovinskej vlády, analytik pripomína, že možných verzií je viac. „Predsa jedna z verzií je, že ho vyfabrikovala Bosna a Hercegovina, aby opäť vyvolala ten pocit kolektívneho ohrozenia, a tým mobilizovala domácich politických lídrov a tiež populáciu k de facto obrane krajiny ako takej,“ dodáva analytik.

Pripomína však, že kým nie je známy autor či pôvodný zdroj tohto non-paperu, ide skutočne len o špekulácie. Ale súčasná situácia ukazuje, aká citlivá je to téma pre západobalkánske krajiny.

„V takomto prostredí, pokiaľ sa dá do obehu aj dokument bez nejakého domicilu, bez autora, tak môže samozrejme vyvolať reakcie, lebo toto prostredie nie je stabilné a bilaterálne problémy existujú nielen medzi krajinami, ale aj v rámci týchto krajín,“ poznamenáva Strážay a odkazuje na samotnú Bosnu, ktorú zvykli nazývať Malou Juhosláviou.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.