Peter Šufliarsky: S Kočnerom som nikdy nemal žiaden vzťah, bola to náhodná situačná známosť

Prokurátor Peter Šufliarsky nás oslovil po tom, ako sme uverejnili rozhovor s advokátkou Evou Mišíkovou. Bývalá prokurátorka v ňom tvrdila, že prokuratúru opustila práve kvôli nemu. Šufliarsky chcel na jej tvrdenia reagovať.  

Súhlasili sme s rozhovorom pod podmienkou, že s ním urobíme rovnako veľký rozhovor bez obmedzení, kde sa ho budeme pýtať na všetko, vrátane jeho kontaktov s Marianom Kočnerom či prepustenie Karola Mella. Súhlasili sme aj s autorizáciou a s tým, že on sám si určí miesto a čas stretnutia.

Napokon si Šufliarsky vyžiadal vopred aj otázky. Súhlasili sme a poslali mu ilustračný obraz tém, o ktorých by sme sa s ním chceli zhovárať. Namiesto termínu stretnutia nám Šufliarsky zaslal „odpovede“ na otázky a žiadal, aby sme ich uverejnili „v plnom znení“, nedal súhlas na akékoľvek krátenie jeho odpovedí.

Bývalá elitná prokurátorka Eva Mišíková hovorí, že najmä kvôli vám opustila GP, že vám už nedokázala dôverovať. Pomenovala to tak, že si nevedela vysvetliť vaše správanie v rôznych dôležitých kauzách, akoby ste v týchto veciach hrali zvláštne hry, ktoré sa nedali vysvetliť. Aká je teda vaša reakcia?

Chcem reagovať na viaceré nepravdivé tvrdenia advokátky Evy Mišíkovej týkajúce sa mojej osoby, ktoré boli zverejnené na webovom portáli „www.dennikstandard.sk“ 13. apríla 2021 v článku s nadpisom: „Pčolinský dal ukončiť sledovanie Zoroslava Kollára, až keď ho vzali do väzby“.

Rozhodnutie Evy Mišíkovej skončiť vo funkcii prokurátorky Generálnej prokuratúry SR, vzdaním sa funkcie k 1. januáru 2014, považujem za jej slobodné rozhodnutie. Do dnešného dňa nepoznám jej subjektívny dôvod na takéto rozhodnutie.

Z mojej strany spolupráca s Evou Mišíkovou bola limitovaná výlučne z dôvodu jej nezákonného postupu v trestnej veci obv. K. M. a úniku informácií o obsahu ukončených odposluchov v prípravnom (neverejnom) konaní v trestnej veci tzv. kukláčov (k úniku informácií došlo v lete 2010 v čase, keď Eva Mišíková v trestnej veci zastupovala dozorového prokurátora; informácie boli uverejnené v nemenovanom týždenníku 8. augusta 2010).

Na vysvetlenie po tom, ako som bol v septembri 2013 vymenovaný do funkcie námestníka generálneho prokurátora SR pre trestný úsek, participoval som sa na kreovaní organizačnej štruktúry Generálnej prokuratúry SR na trestnom úseku. V tejto súvislosti som opakovane komunikoval s vedúcimi prokurátormi, ktorí pôsobili na trestnom úseku a s kandidátmi na mnou uvoľnenú funkciu riaditeľa odboru osobitného určenia. Takýto rozhovor som vykonal aj s Evou Mišíkovou, vtedy zástupkyňou riaditeľa odboru osobitného určenia; pri rozhovore sme diskutovali o možnostiach ďalšej vzájomnej spolupráce.

S Evou Mišíkovou som začal spolupracovať ešte v roku 2002, v čase, keď bola prokurátorkou trestného odboru Generálnej prokuratúry SR. V tom období vykonávala dohľad v trestnej veci prípravy vraždy prokurátora, v ktorej veci som bol dozorovým prokurátorom (ako prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici).

Vzájomná spolupráca pokračovala od apríla 2004, keď som začal stáž na trestnom odbore Generálnej prokuratúry SR; na tomto odbore bola Eva Mišíková riaditeľkou.

Od jesene 2004 do 1. novembra 2011 sme boli obidvaja prokurátormi trestného odboru Generálnej prokuratúry SR. Vzájomný vzťah bol profesionálno-kamarátsky. Od roku 2005 sme spoločne začali spolupracovať so špecializovaným vyšetrovacím tímom policajtov a s prokurátormi Krajskej prokuratúry v Trenčíne a v Prešove na objasňovaní trestnej činnosti Mikuláša Černáka. V trestných veciach Mikuláša Černáka (každý osobitne v pridelených veciach) sme vykonávali dohľad v trestnom konaní. Od roku 2007 som začal vykonávať dohľad v trestných veciach Mikuláša Černáka sám z dôvodu, že v prípravnom konaní došlo k spojeniu všetkých (šiestich) trestných vecí na jedno spoločné konanie, a to k tej trestnej veci, v ktorej som vykonával dohľad. Následne som sa s dozorovými prokurátormi zúčastnil prípravy obžaloby na Mikuláša Černáka a spol. a súdnych konaní.

Vzhľadom na to, že Eva Mišíková z minulosti poznala trestnú vec poškodeného Grzedorza Szymaneka, pripravovala návrh na povolenie obnovy trestného konania.

Tvrdenie Evy Mišíkovej, že v súvislosti s prípravou návrhu na povolenie obnovy trestného konania v neprospech Mikuláša Černáka a spol. som ju (ako zástupkyňu riaditeľa odboru osobitného určenia) mal ako nadriadený prokurátor (riaditeľ odboru osobitného určenia) ovplyvňovať na nepodanie tohto návrhu, je nepravdivé.

Pravdivá skutočnosť je tá, že návrh na povolenie obnovy trestného konania sa pripravoval len v neprospech Mikuláša Černáka, a to od roku 2006 do januára 2008, teda v čase, keď sme boli obidvaja prokurátormi trestného odboru Generálnej prokuratúry SR (odbor osobitného určenia vznikol až 1. novembra 2009) a v čase, keď trvalo prípravné konanie v trestnej veci Mikuláša Černáka, v ktorej som vykonával dohľad, (podklady pre podanie návrhu na povolenie obnovy trestného konania zabezpečoval rovnaký špecializovaný vyšetrovací tím policajtov) a na jeho príprave som participoval (16. januára 2008 v čase o 09.27 h som upravoval obsah návrhu vypracovaný Evou Mišíkovou).

O tomto postupe pri príprave návrhu na povolenie obnovy trestného konania v neprospech Mikuláša Černáka existuje písomný dôkaz.

V každej trestnej veci som vždy postupoval v súlade so zákonom a podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia. Takýto postup a prístup k trestným veciam som vyžadoval ako vedúci prokurátor od kolegov a podriadených prokurátorov na odbore osobitného určenia (odbor existoval od 1. novembra 2009 do 1. januára 2015) a následne na celom trestnom úseku prokuratúry.

Nevedel som o záujme Evy Mišíkovej pomáhať dozorovému prokurátorovi odboru osobitného určenia v konkrétnej trestnej veci v súdnom konaní pred Okresným súdom Košice I. Na takúto pomoc by som určite vytvoril podmienky. Vzájomnú pomoc a dobrovoľnú zastupiteľnosť medzi prokurátormi som považoval za kľúčový faktor pre kvalitnú tímovú spoluprácu všetkých prokurátorov odboru osobitného určenia a výsledky tejto organizačnej zložky Generálnej prokuratúry SR.

Aj tvrdenie Evy Mišíkovej o priebehu stretnutia (obsahu a osobách prítomných na stretnutí) v kancelárii JUDr. Jaromíra Čižnára, emeritného generálneho prokurátora SR, je nepravdivé.

JUDr. Jaromír Čižnár ako generálny prokurátor SR bol absolútne autonómny v personálnych rozhodnutiach a nepotreboval v týchto otázkach vyjadrenie alebo názor Evy Mišíkovej.

Je pravdou, že som bol prítomný na stretnutí v kancelárii JUDr. Jaromíra Čižnára, emeritného generálneho prokurátora SR, ktorého sa zúčastnila aj Eva Mišíková; predmetom stretnutia boli nepravdivé vyjadrenia Evy Mišíkovej o konkrétnych vedúcich prokurátoroch (nie o mojej osobe).

Ako by ste pomenovali váš vzťah s Mariánom Kočnerom?

Odkedy ste si začali tykať?

Je to podľa vás v poriadku, ak ste si s Kočnerom, podozrivým z množstva závažných trestných činov vymenili vyše 400 správ?

V tom čase sa na prokuratúre riešili kauzy ako Donovaly, Technopol či zmenky, všetko to boli podvody za milióny eur, verejnosť o nich bola podrobne informovaná skrze novinársku prácu. Čo ste si vy o týchto prípadoch a role Mariana Kočnera vtedy mysleli?  

O čom ste sa zhovárali na niekoľkohodinových osobných stretnutiach?

V správach ste avizovali, že vás Kočner zahŕňa množstvom informácií, že z toho máte „hlavybôľ“. Akej povahy boli informácie, ktorými vás „zahŕňal“?

Zo správ vyplýva, že ste mu dávali aj rady, Kočnera mrzelo, že vás vtedy „lepšie nepočúval, lebo pravdu si mal Ty“. Čoho sa týkali tieto rozhovory, keď ste mali podľa Kočnera pravdu?

Kočner mal objednať vašu likvidáciu, z kontextu vyplýva, že ste v istom momente začali konať proti jeho prospechu. Kedy nastal tento zlom, že Kočner pochopil, že už nie ste dôverník?

Dokedy trvala vaša familiárna komunikácia s Kočnerom?

Odpovede na 2. až 10. otázku (poznamenávam, že tieto otázky neboli predmetom článku s nadpisom: „Pčolinský dal ukončiť sledovanie Zoroslava Kollára, až keď ho vzali do väzby“, otázky boli mnou médiám už opakovane zodpovedané a redaktor ich napriek tomu predkladá s podkladaním významu v otázkach):

K môjmu „vzťahu“ s Mariánom Kočnerom som sa už opakovane a obsahovo konštantne mediálne vyjadril (na brífingoch konaných 16. januára 2019, 7. februára 2019 a 29. marca 2019, v televízii TA3 28. marca 2019 a v auguste 2019, pre printové médiá – v rozhovore s redaktorkou týždenníka PLUS 7 DNÍ v apríli 2019 a v rozhovore s redaktorom denníka PRAVDA v júni 2019).

Ešte raz na účely tohto rozhovoru. S Mariánom Kočnerom som sa zoznámil na jeseň 2008, počas oslavy 45. narodenín vtedajšieho generálneho prokurátora SR. K zoznámeniu došlo náhodou, v čase, keď som sedel pri stole s viacerými pozvanými hosťami. Mariána Kočnera som dovtedy nepoznal. Marián Kočner sa po príchode ku stolu predstavil a podal v tejto súvislosti každému  hosťovi ruku. Od tohto momentu si Marián Kočner v rámci konverzácie tykal s každým hosťom sediacim pri stole a v rámci konverzácie začal tykať aj mne.

S Mariánom Kočnerom som nikdy nemal a ani nemám žiadny vzťah, rodinný, priateľský, pracovný alebo obchodný. Túto osobu považujem za náhodnú „situačnú známosť“ dvoch pozvaných hostí na jednej oslave.

S Mariánom Kočnerom som sa stretol asi v roku 2010, dvakrát alebo trikrát na Generálnej prokuratúre SR. Išlo o náhodné krátke (niekoľkominútové) stretnutia, v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora SR. Ani pri jednom stretnutí sme sa nerozprávali o žiadnych trestných veciach a ani o trestnej pôsobnosti prokuratúry. Posledné náhodné stretnutie s touto osobou bolo asi v roku 2016 na parkovisku pred jedným bratislavským nákupným centrom v čase, keď som sedel s manželkou v motorovom vozidle a odchádzali sme z parkoviska. Marián Kočner mi zakýval a ja som mu kývnutím ruky odzdravil.

Žiadne niekoľkohodinové stretnutia s Mariánom Kočnerom sa neuskutočnili. Táto skutočnosť, ako aj obsah vzájomnej telefonickej komunikácie, bola opakovane preverená orgánmi činnými v rôznych trestných konaniach; rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní potvrdili pravdivosť mnou uvádzaných (aj medializovaných) skutočností a navyše konštatovali, že komunikácia a „vzťah“ s touto osobou nemali protiprávny charakter (napr. medializované rozhodnutie vyšetrovateľa PZ z júla 2019).

Iná komunikácia s Mariánom Kočnerom sa uskutočnila od 22. januára 2017 do 2. júla 2017. V tomto období ma Marián Kočner kontaktoval telefonicky deväťkrát, a to prostredníctvom chatu (aplikácie WhatsApp). Mediálne informácie o počte telefonických správ sú nepravdivé. Mojich reakcií (1 až 4 slovami alebo interpunkčnými znamienkami) bolo celkom 142, teda v priemere 16 reakcií v rámci jednej telefonickej komunikácie.

Vzájomnú komunikáciu s Mariánom Kočnerom nepovažujem za familiárnu, nikdy som nebol dôverníkom tejto osoby a nekonal v jej prospech. Zdôrazňujem, že v čase stretnutí a telefonickej komunikácie nebol Marián Kočner trestne stíhaný za žiadnu trestnú činnosť (prvýkrát mu bolo vznesené obvinenie až 8. augusta 2017).

Moju osobnostnú a profesijnú integritu vo vzťahu k Mariánovi Kočnerovi dokazuje 11 trestných vecí, v ktorých som bol činný ako námestník generálneho prokurátora SR a v ktorých som v súlade so zákonom rozhodol v jeho neprospech (alebo v neprospech jemu spriaznených osôb). Išlo aj o trestnú vec „Donovaly“(moje rozhodnutie z 28. marca 2018 v neprospech 2 spriaznených osôb) a trestnú vec „zmenky“ (v tejto veci som s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR koordinoval zisťovanie skutočností dokazujúcich existenciu väzobných dôvodov tejto osoby).  

K trestnej veci, v ktorej mám postavenie poškodeného (príprava mojej vraždy), sa nebudem vyjadrovať, aby som nezmaril zistenie a usvedčenie všetkých osôb, ktoré mali na tomto skutku participovať.

V prípade Karola Mella ste mali poslať príslušným odborom informáciu, že bude prepustený, tá informácia však prišla neskoro, Mellovi sa vďaka tomu podarilo ujsť, možno nadobro. Prečo tá informácia meškala?  

V trestnej veci obv. K. M. a spol. som postupoval zákonne tak, ako v iných trestných veciach. Dokazuje to aj podanie obv. K. M. z marca 2019, ktoré adresoval viacerým orgánom verejnej moci v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že podanie je predmetom viacerých konaní, nebudem sa bližšie vyjadrovať k jeho obsahu.

V tejto trestnej veci som bol prvýkrát činný 9. mája 2011. Zúčastnil som sa opakovaného výsluchu obv. K. M. pred senátom Okresného súdu Bratislava I. Išlo o úkon trestného konania, ktorým sa v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave naprával nezákonný postup sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislave I a Evy Mišíkovej ako prokurátorky pri prvotnom výsluchu a vzatí obv. K. M. do súdnej väzby (29. apríla 2011).

Druhýkrát som bol v tejto trestnej veci činný 7. júna 2011, kedy som vypracoval písomný podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti SR v neprospech obv. K. M. (podnet bol ministrom spravodlivosti SR akceptovaný a dovolanie podané).

O prepustení obv. K. M. z väzby 19. mája 2011 som telefonicky informoval prioritne predsedu senátu Okresného súdu Bratislava I ako zákonného sudcu v trestnej veci, a to za účelom zabezpečenia vykonania operatívno-pátracích a informačno-technických úkonov (o tomto postupe existuje písomný dôkaz). Polícia (vtedy Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ) bola o prepustení obv. K. M. z väzby na slobodu včas informovaná (vzhľadom na súdne konanie) príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže a zabezpečila jeho monitoring. Monitoring obv. K. M. trval asi 2 hodiny a následne policajtom ušiel. O tom, že obv. K. M. ušiel polícii počas monitoringu, existuje dôkaz vo forme výpovede svedka (bývalého vysokého policajného funkcionára) zo 4. apríla 2017.

Na akom odbore dnes pracujete a ako sa zmenil váš profesionálny život po zverejnení správ a po tom, ako ste skončili vo vedení generálnej prokuratúry?

V súčasnosti som prokurátorom oddelenia legislatívy a ústavného práva netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR. Agenda legislatívy a ochrana ľudských práv je v súčasnosti veľmi aktuálna a pre mňa nová profesionálna motivácia a výzva.