Zatiaľ, čo sa Česká republika vydala cestou čoraz tvrdších opatrení s tým, že nechce dopadnúť ako Švédsko, škandinávska krajina dala prednosť premorovaniu populácie a minimu reštrikcií. Oba štáty sa však teraz stretávajú na podobnom počte úmrtí.

V prípade ČR býva vina kladená na pomalú reakciu vlády, ktorá sa nechala ukolísať jarným úspechom. Benevolentný prístup Švédov sa podľa niektorých hodnotení považoval za úspech až do posledných niekoľkých týždňov, keď šli covidové čísla raketovo hore. Krajina tak musela siahnuť po prísnejších opatreniach, ktorým sa tak dlho bránila.

Premiér Andrej Babiš (ANO) sa na konci septembra v jednom zo svojich pravidelných hlásení vymedzil voči tomu, že niektorí ľudia vidia vzor vo Švédsku, ktoré zvolilo v boji proti nákaze značne uvoľnenejší prístup, a získal tým pozornosť médií. „Švédsko šlo cestou premorenia, čo vyústilo v to, že tam zomrelo celkovo 5 865 ľudí s covidom. Jedenásťkrát viac ako u nás. Tiež tam majú zakázané všetky kultúrne podujatia nad päťdesiat ľudí. Inými slovami, opatrenia sú tam prísnejšie ako doteraz u nás,“ povedal vtedy Babiš.

Vtedy však ešte netušil, že ho už za rohom čakajú nelichotivé októbrové a novembrové čísla. Počet nakazených a mŕtvych výrazne predbehol denné aj týždenné štatistiky z jarnej vlny pandémie COVID-19, dlho potom Česká republika držala smutné prvenstvo, čo sa týka najviac prípadov koronavírusu v prepočte na počet obyvateľov. Z tejto perspektívy je teraz situácia horšia napríklad v Rakúsku, Slovinsku či Poľsku.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.