V Kyjeve sa konal pochod na počesť divízie SS Halič

Na pochode samotnom sa nezúčastnilo veľa osôb a väčšina Ukrajincov sa s neonacistami nestotožňuje. Problémom je najmä spôsob, akým k tejto téme pristupujú svetové médiá.

Ukrajinskí radikáli skúšajú, čo všetko im ešte prejde. V Kyjeve sa v stredu po prvý raz konal oficiálny pochod na počesť dňa založenia 14. granátnickej divízie SS Halič. Akciu zorganizovalo viacero ukrajinských nacionalistických hnutí, ktoré svojich členov vyzvali, aby na podujatie prišli v tradičných ukrajinských krojoch „vyšivankách“. V minulosti sa daný pochod tradične konal v západoukrajinskom Ľvove. Ešte vo februári sa samospráva Ľvovskej oblasti obrátila na Kyjev so žiadosťou, aby boli členovia divízie uznaní za bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť.

V Kyjeve bolo podujatie povolené po prvý raz a zúčastnilo sa na ňom približne 500 osôb. Dav skandoval: „Sláva národu – smrť nepriateľom“, „Sláva Ukrajine – sláva hrdinom“, „Halič – divízia hrdinov“, „Sláva vojakom rusko-ukrajinskej vojny“. Účastníci tiež sľúbili, že jedného dňa budú aj so svojím znakom, zlatým levom na modrom pozadí, „pochodovať po Donecku a ruinách Moskvy“.

„Sú to naše dejiny, ktoré sa nemusia niekomu páčiť. Ja však verím, že každý, kto bojoval pod žlto-modrou vlajkou za samostatný ukrajinský štát, si zaslúži našu úctu. Aj vtedy, keď nebojovali zrovna v bielych rukavičkách. Bola vojna,“ uviedol pre médiá aktivista občianskeho združenia Sokol Ruslan Andrejko.

Paradoxom je, že ukrajinské súdy v máji 2020 označili symbol divízie za nacistický. Bývalý riaditeľ ukrajinského Inštitútu národnej pamäti Vladimir Vjatrovič však zdôraznil, že hoci bol symbol označený za nacistický, jeho používanie zakázané nebolo.

Politická odozva

Mnohí najmä protivládne naladení Ukrajinci sa k pochodu stavajú negatívne. Novinár Jurij Tkačev vyjadril svoj názor na pochod pre ukrajinský opozičný portál Strana.ua. „A prečo sa všetci tak čudujú pochodu podporovateľov SS Halič v centre Kyjeva? V skutočnosti sú títo SS-áci vo vyšívaných košeliach z pohľadu súčasného ukrajinského štátu skutočnými hrdinami. Veď oni bojovali presne za takýto štát, akým je dnešná Ukrajina – satelit mocnej západnej krajiny, nekonečná zásobáreň chleba, kovov a lacnej pracovnej sily,“ povedal.

Proruská ukrajinská strana Opozičná platforma – Za život sa proti pochodu ostro vyhranila a vyhlásila, že vytvorí štáb pre boj proti fašizmu. Členovia strany dokonca v ukrajinskom parlamente zorganizovali malý protest s fotografiami svojich predkov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne. Pochod však znepokojil politikov z viacerých ideologických táborov.

Kritizoval ho aj už spomínaný Vladimir Vjatrovič, ktorý je momentálne poslancom strany Európska solidarita. Členov oddielu SS Halič však považuje skôr za obete. „Sú to, žiaľ, Ukrajinci, ktorí boli prinútení bojovať za cudzie nemecké záujmy. Často pritom bojovali proti iným Ukrajincom z Červenej armády, ktorí, mimochodom, tiež bojovali za cudzie záujmy,“ uviedol.

S pochodom sa nestotožnila ani vládna strana Sluha ľudu prezidenta Volodymyra Zelenského. „Za desať dní budeme oslavovať najväčší sviatok v našej krajine – Deň víťazstva. Je to víťazstvo, ktoré náš národ dosiahol so slzami v očiach za cenu miliónových strát. Pre mnohé rodiny je to ich osobný sviatok,“ vyhlásil poslanec vládnej strany Danylo Hetmancev s tým, že Waffen-SS sú „zločincami“ pre celý svet. Zároveň vyzval na odsúdenie pochodu aj zvyšok frakcie, pričom odsúdil nečinnosť radnice hlavného mesta Ukrajiny.

Na pochod, prirodzene, reagovali aj Rusi a Nemci. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že účastníci pochodu na počesť divízie Waffen-SS Halič neskrývali, že sú pripravení začať nové boje v Donbase. „Otázka znie: Do akej miery prezident Zelenský kontroluje dané ozbrojené sily Ukrajiny a do akej miery je prezident Zelenský nezávislý od vplyvu tých ľudí, ktorí vychádzajú do ulíc na Ukrajine, v Kyjeve, ak sa nemýlim, na spomienkový pochod za oddiel Waffen SS Halič,“ vyhlásil Peskov.

Pochod odsúdila okrem iných aj nemecká veľvyslankyňa v Kyjeve Anka Feldguzenová. „Oddiely Waffen-SS sa počas druhej svetovej vojny podieľali na tých najťažších vojnových zločinoch, ako aj na holokauste. Žiadne dobrovoľnícke organizácie, ktoré dnes bojujú a pracujú za dobro Ukrajiny, by sa k nim nemali hlásiť,“ napísala na Twitteri.

Ako pre denník Štandard v tejto súvislosti vysvetlil Sergej Sumlenny, riaditeľ kyjevskej pobočky Nadácie Heinricha Bölla, spomienkové podujatia na divíziu SS Halič majú dlhú tradíciu len v Haličskej oblasti. Nebývali však miestnymi vnímané ako oslavy nacizmu alebo fašizmu, no ako pripomienky „protiboľševického odboja“. V posledných rokoch si však podľa experta túto udalosť prisvojili klasickí neonacisti a inak tomu nebolo ani v stredu v Kyjeve.

Sumlenny tiež upozorňuje, že samotné konanie akcie nie je ani tak dôsledkom tichej podpory zo strany kyjevskej radnice, ako skôr ukrajinských zákonov o protestoch. Tie boli po roku 2014 značne zmiernené a na podobné akcie si preto dnes organizátori v praxi nemusia pýtať povolenie, ale stačí ich ohlásiť. Pripúšťa však zároveň, že zásah polície by mal byť na mieste, ak sa pri podobnom pochode objaví vyslovene nacistická symbolika.

Sumlenny zároveň dodal, že reálna podpora neonacistov a fašistov na Ukrajine nie je veľká, čo dokazuje jednak malá účasť na pochode, jednak výsledky viacerých volieb.

Mlčanie ako problém

Mnohí experti a novinári súhlasia, že najväčším problémom nie sú v prípade Ukrajiny samotní neonacisti a fašisti, keďže väčšina spoločnosti sa k nim nehlási, ale skôr spôsob, akým k nim pristupujú viaceré domáce aj zahraničné médiá.

„Videla som starú reportáž prominentného ukrajinského média Texty, ktorá glorifikovala jednotky SS Halič. Ich editor ten článok dnes znova zverejnil bez ‚SS‘, ako keby to bola bežná miestna divízia. Tiež som videla množstvo ľudí, ktorí vypisujú, že ‚SS‘ znamená Sičovych striľciv (Sečových streľcov). Prečo?“ položila si otázku ukrajinská novinárka Katerina Serhacková.

Znepokojivá je podľa novinárov aj údajná neochota viacerých západných médií na problém poukazovať. „Napísal som na túto tému viacero článkov. Nikto ich nechce publikovať,“ posťažoval sa v reakcii na Serhackovej tweet Jonathan Brunson, ktorý pokrýva východnú Európu pre viaceré vážené západné médiá vrátane Daily Beast, CNN, Slate a Newsweek.

S nezáujmom európskych médií naopak kontrastuje živý záujem tých ruských, ktoré daný fenomén využívajú na posilňovanie naratívu o fašistickej Ukrajine a Západe, ktorý to prehliada. „Ak vyhrajú ďalšie voľby, promajdanské strany môžu viniť len samy seba,“ reagoval na spomínaný protest Opozičnej platformy – Za život známy novinár a bývalý korešpondent CNN Leonid Ragozin. „Mimochodom, kremeľská propaganda využíva podobné pochody SS a probanderovských organizácií na vykresľovanie Ukrajiny ako liahne nacizmu. Preto ak mlčíte, alebo vás problém s nacistami na Ukrajine nezaujíma, možno ste agentom Ruska,“ dodal ironicky. Proruská strana Opozičná platforma – Za život momentálne patrí medzi najpopulárnejšie politické subjekty v krajine. Viac sa o tejto téme môžete dočítať v článku denníka Štandard.

Divízia SS Halič

14. granátnická divízia SS Halič bola sformovaná prevažne z haličských Ukrajincov a neskôr aj Slovákov, Čechov a Holanďanov. Viacerí ukrajinskí nacionalistickí lídri počas druhej svetovej vojny navrhovali vytvorenie ukrajinských ozbrojených formácií, ktoré by bojovali na strane nacistického Nemecka. Hoci sa Berlín s myšlienkou vytvorenia slovanských jednotiek zahrával už dlhšie, spočiatku túto ideu odmietal vzhľadom na fakt, že podľa nacistickej ideológie boli Slovania podľudia.

Až na začiatku roku 1943, keď nemecké sily utrpeli na východnom fronte vážne straty, sa guvernérovi dištriktu Halič Ottovi von Wächterovi podarilo presvedčiť velenie, aby k takémuto kroku pristúpilo. Na svoju stranu získal aj najvyššieho veliteľa Waffen-SS Heinricha Himmlera, ktorý však trval na tom, aby bola divízia napĺňaná výhradne Ukrajincami z Haliče. Tých totiž považoval za árijskejších. Dôraz bol tiež kladený na to, aby sa nikde v jej názve, hoci len neoficiálne, neobjavovalo slovo „ukrajinský“, ale vyslovene len pojem Halič.

Ukrajinskí organizátori divízie si od Nemcov vedeli vydobyť dva ústupky. Prvým z nich bol záväzok, že jej členovia nebudú nasadení proti západným spojencom, ale výhradne len proti Sovietskemu zväzu. Druhým bola prítomnosť katolíckych duchovných v divízii. Prítomnosť duchovných vo Waffen-SS pritom nebola Himmlerovi nikdy po chuti a umožnená bola okrem divízie Halič len chorvátskej (Bosniacekj) 13. horskej divízii SS „Handschar“ a belgickej 28. dobrovoľníckej divízii tankových granátnikov SS „Wallonien“.

Divízia bola pôvodne nasadená najmä v bojoch proti partizánom na západnej Ukrajine a zdecimovaná bola počas Ľvovsko-sandomierzskej ofenzívy v roku 1944. Od dva mesiace bola divízia opätovne sformovaná z rezervistov na území Slovenska, kde sa zapojila do potlačenia Slovenského národného povstania. Časť vojakov z divízie na Slovensku dezertovala a pripojila sa k povstalcom. Na konci vojny sa členom divízie, medzitým premenovanej na 1. divíziu Ukrajinskej národnej armády, podarilo vzdať západným spojencom, pričom väčšina z nich následne emigrovala do Kanady a Spojeného kráľovstva.