Bulhari koketujú so Sputnikom. Napriek vyšetrovaniu výbuchov a vyhosťovaniu diplomatov Ruska

Napriek kritike, pochybnostiam a geopolitickým šarvátkam, ktoré uplynulé mesiace sprevádzajú ruskú vakcínu Sputnik V, je o ňu zdá sa stále väčší záujem aj v Európskej únii. Na zoznam potenciálnych zákazníkov Moskvy sa pridáva Bulharsko. A to napriek vyhroteným vzťahom medzi Sofiou a Moskvou.

Pár týždňov po voľbách schválila komisia bulharského parlamentu nákup ruských vakcín Sputnik V. Nasleduje tak Maďarsko, ktoré už toto očkovanie používa aj napriek tomu, že látka nie je schválená Európskou liekovou agentúrou (EMA).

Sputnik V máme už aj na Slovensku, ale vláda Eudarda Hegera (OĽaNO) nečaká ani tak na rozhodnutie EMA, ako na to, čo povedia v Budapešti a v Moskve. Heger totiž opakovane uviedol, že ak Maďarsko potvrdí vhodnosť vakcíny Sputnik V, Slovensko povolí jej používanie v boji s pandémiou. Na pretestovanie si 600 dávok vakcíny odviezli v stredu aj Rusi, pričom vláda nechce dať Sputniku zelenú, pokým z Ruska neprídu dobré výsledky.

Brusel by pri rozhodovaní o očkovaní mohli teraz obísť aj Bulhari. Návrh na nákup vakcín z Ruska podala opozičná Bulharská socialistická strana (BSP), ktorá vo voľbách skončila so ziskom pätnástich percent hlasov tretia a zdravotnícky výbor novozvoleného parlamentu ho podporil. Portál Euractiv pripomína, že návrh ešte musia schváliť poslanci v pléne a dodajme, že to nemusí byť v momentálnom rozdelení 240-členného bulharského Národné zhromaždenia úplne jednoduché.

V napätej povolebnej situácii nesúcej sa v atmosfére neistoty z ďalšieho politického vývoja a smerovania krajiny bulharskí socialisti v návrhu na nákup Sputniku argumentovali neschopnosťou vlády premiéra Bojka Borrisova (GERB). Tá podľa nich nedokázala dodržať termíny, nezaobstarala dostatok certifikovaných vakcín a nákup z Ruska by podľa BSP pomohol dohnať čas stratený pomalým očkovaním.

Bulharský paradox

Bulharskí socialisti na domácej politickej scéne sústavne podporujú Rusko, aj keď strana tvrdí, že nie je proti členstvu krajiny v EÚ a NATO. V Európskom parlamente však europoslanci BSP nepodporujú rezolúcie kritizujúce Moskvu.

Paradoxné je, že Bulhari sa obzerajú po nákupe vakcín v Rusku, aj keď ich bilaterálne vzťahy nie sú momentálne vôbec dobré. Podľa novej analýzy, o ktorej píše Rádio Slobodná Európa, sú totiž za výbuchmi muničných skladov v Bulharsku z rokov 2014 a 2015 práve agenti ruskej vojenskej tajnej služby GRU. Vládne pritom podozrenie, že by explózie mohli súvisieť s výbuchom muničného skladu v českých Vrběticiach, ktorý patril rovnakému majiteľovi ako sklady v Bulharsku.

Navyše ešte koncom marca bulharské úrady obvinili šesticu bývalých aj súčasných dôstojínkov armády zo špionáže pre Rusko a Sofia vyhostila ďalších dvoch ruských diplomatov. Dovedna už takýto krok postihol osem ruských diplomatov v Bulharsku a vzťahy medzi krajinami sa dostali na historické minimum.

Pomalé očkovanie

Faktom je, že čo sa týka očkovania, Bulharsko je Únii na chvoste. Aspoň jednu dávku očkovania dostalo podľa štatistík iba deväť percent Bulharov, kým priemer EÚ je vyše 30. Na Slovensku je aspoň prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaných približne 23 zo 100 obyvateľov.

Podľa uniknutých dokumentov, na ktoré sa odvoláva bulharská pobočka Euractivu, je jednou z príčin pomalého očkovania to, že vláda sa začiatkom roka spoľahla na vakcíny od AstraZeneca namiesto toho, aby sa poriadne zásobila v tom čase už schválenými očkovacími látkami od spoločností Moderna a Pfizer/BioNTech.

Sofia očakáva, že v nasledujúcich dvoch mesiacoch dostane takmer 4 milióny vakcín certifikovaných v EMA, čo by malo byť dosť na zaštepenie polovice dospelej populácie Bulharska.

Antivaxeri ako ďalší problém

To, že vláda Bojka Borissova uprednostnila vakcíny AstraZeneca pred drahšími, ale dnes už vieme, že spoľahlivejšími a účinnejšími vakcínami od spoločností Pfizer/BioNTech či Moderna, ženie vodu na mlyn takzvaným „antivaxerom“, teda odporcom očkovania, ktorí spochybňujú jeho význam. To je ďalší dôvod, pre ktorý štepenie proti covidu v Bulharsku postupuje tak pomaly.

Odchádzajúci minister zdravotníctva Kostadin Angelov tvrdí, že Bulharsko má dosť dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Pripomenul, že podľa bulharských zákonov musia byť vakcíny povolené Európskou liekovou agentúrou, ale tá ešte Sputnik V, na ktorý si brúsia zuby bulharskí socialisti, neschválila.

Podobne ako Slovensko, ani Bulharsko nemá podľa Angelova dostatočné kapacity na to, aby dokázalo bezpečne a efektívne otestovať ruské vakcíny pred tým, ako to urobí EMA.

Varovanie pred slovenským scenárom

Bulharský hlavný hygienik Angel Kunchev argumentuje tým, že Sputnik V sa úspešne používa napríklad aj v Srbsku. Pripomína však, že nákup ruskej vakcíny vyvolal politické spory práve na Slovensku.

Práve nákup vakcíny Sputnik V, ktorý uskutočnil dnes už bývalý premiér Igor Matovič a vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, bol pomyselnou poslednou kvapkou vedúcou k výzvam na odchod oboch politikov OĽaNO z funkcie a nakoniec aj k rekonštrukcii vlády.

Obsah zmluvy o kontrakte na Sputnik V, ktorú v Moskve dohodol Matovič bez účasti slovenských diplomatov a poza chrbát vlastných koaličných partnerov, verejnosť ani médiá dodnes nepoznajú. Napriek tomu, že Rusi vyhlásili, že s jej zverejnením nemajú problém. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) prisľúbil zmluvu zverejniť už v stredu (28. apríla), ale ani vo štvrtok na poludnie sa na stránkach rezortu ani v médiách neobjavila.

Časť z dodávky 200-tisíc vakcín Sputnik V, ktoré na Slovensko dorazili, si Rusi vypýtali späť na kontrolu, ale s postupujúcim časom sa kráti aj dátum spotreby a začínajú sa objavovať aj obavy z toho, že kým dôjde k ich aplikácii, stanú sa nepoužiteľnými. Termín exspirácie majú totiž v júli a v auguste.