Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete vyše 300 miliónov kresťanov. Vyplýva to z najnovšej Správy o náboženskej slobode za rok 2021. Europoslankyňa Miriam Lexmann v tejto súvislosti vyzýva, aby vláda naplnila záväzok vytvoriť úrad splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva.
Správa uvádza, že v takmer v každom treťom štáte sa objavujú závažné porušenia práva na náboženskú slobodu. Report na Slovensku predstavila slovenská sekcia pápežskej nadácie ACN — Pomoc trpiacej Cirkvi.
Ako Štandard písal už po zverejnení správy v taliančine, ide o porušovanie slobôd veriacich v rôznych štátoch sveta, kde žijú približne dve tretiny obyvateľstva planéty. Najväčšími previnilcami sú Bangladéš, Čína, India, Pakistan a Nigéria. Prenasledovanie rastie pre pandemické obmedzenia, násilie džihádistov, ale aj v mene nového ponímania práv a kultúrnych noriem, ktoré odsúvajú náboženstvo do úzadia.
Správu na Slovensku predstavil riaditeľ slovenského úradu pápežskej nadácie ACN Miroslav Dzurech, spoločne s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom a vedúcim redaktorom správy Markom von Riedemannom.
Radikalizácia v Afrike narastá
V 26 štátoch sú ľudia vystavení prenasledovaniu pre svoje vierovyznanie. Navyše až v 95 percentách krajín nerešpektujúcich právo na náboženskú slobodu sa situácia počas sledovaného obdobia výrazne zhoršila. Väčšinou ide o africké štáty.
„Do takzvanej červenej kategórie prvýkrát kleslo deväť krajín, z toho sedem v Afrike – Burkina Faso, Kamerun, Čad, Komory, Konžská demokratická republika, Mali a Mozambik – a dve v Ázii – Malajzia a Srí Lanka,“ uviedol Dzurech.
V súvislosti s prenasledovaním kresťanov vo svete žiada europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) slovenského premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby aktualizované programové vyhlásenie vlády obsahovalo záväzok vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia.
„Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete až 340 miliónov kresťanov, ktorí tvoria najväčšiu skupinu spomedzi všetkých trpiacich pre svoju vieru. Alarmujúcou je taktiež situácia iných utláčaných náboženských menšín, napríklad Ujgurov v Číne či Rohingov v Mjanmarsku. Naviac počas pandémie COVID-19 dochádzalo k zvýšeniu diskriminácie napríklad formou odopretia prístupu k potravinám či zdravotnej pomoci,“ približuje europoslankyňa v reakcii pre Štandard.
Štatistiky predloženej správy odrážajú jedno z najdôležitejších zistení. Je ním radikalizácia afrického kontinentu predovšetkým v subsaharskej oblasti a vo východnej Afrike, kde bol zaznamenaný dramatický nárast vplyvu džihádistických skupín. K porušeniam náboženskej slobody dochádza v takmer polovici afrických štátov.
Snaha o nadnárodný kalifát
Šéf slovenskej sekcie pápežskej nadácie pri predstavení správy pripomenul, že radikalizácia sa v tomto smere netýka len afrického kontinentu. Správa o stave náboženskej slobody vo svete 2021 ukazuje nárast nadnárodných islamistických sietí, ktoré sa rozprestierajú na rozsiahlom území od Mali a Mozambiku cez Komory v Indickom oceáne až po Filipíny v Juhočínskom mori. „Ich cieľom je vybudovať takzvaný transkontinentálny kalifát,“ varuje Dzurech.
Správa ďalej poukazuje na nový trend zneužívania umelej inteligencie a digitálnych technológií v tých štátoch, ktoré najviac odmietajú náboženskú slobodu. Prostredníctvom technológie rozpoznávania tvárí, kybernetických sietí či masového sledovania a monitorovania posilňujú kontrolu a diskrimináciu náboženských skupín.
Najzjavnejším príkladom je podľa Dzurecha Čínska ľudová republika, v ktorej Komunistická strana Číny potláča náboženské skupiny pomocou 626 miliónov monitorovacích kamier a skenerov smartfónov. „Digitálne technológie zneužívajú aj džihádistické skupiny, keď pomocou nich robia nábor nových členov a radikalizujú svojich prívržencov,“ dodal šéf slovenskej pápežskej nadácie.
