Sulíkove červené línie a Hegerova skúška ohňom

Richard Sulík Igor Matoviè Eduard Heger Ilustračný obrázok. Zľava: Eduard Heger, Richard Sulík, Igor Matovič. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Na stole je ďalší spor Matovič verzus Sulík. Rekonštrukcia dlhovej brzdy je vážna vec, vo vládnej koalícii je nevyhnutné sa na nej dohodnúť. Exminister financií bude musieť vyriešiť spor medzi dnešným ministrom financií a adeptom na ministra financií po vlaňajších voľbách.    

Na začiatku novembra minulého roka povedal Richard Sulík pre Štandard, že jeho strana má dve červené línie. Nepodporí vyššie dane a je proti kvótam na prerozdeľovanie migrantov.

V polovici marca, keď Sulík uvažoval o demisii, postoj strany zopakoval. Žiadne zvyšovanie daní. SaS podporí novú dlhovú brzdu iba v prípade, že sa do nej zakomponuje aj daňová brzda.

Sulík trval na svojom v časoch, keď Matovičova vláda bola ešte pomerne konzistentná, a rovnako keď sa rozsýpala a on nevylučoval, že SaS z nej úplne odíde.  

Novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako sa presne volá predpis o dlhovej brzde, potrebuje ústavnú väčšinu. Predrokovaná leží v parlamente už od decembra. Odvtedy ju vládne strany gúľajú pred sebou. Naposledy sa ňou mal parlament zaoberať v marci, termín sa však opäť posunul. Rokovať sa má v máji.

O tom, že napätie medzi vládnymi stranami sa opäť rozviruje, svedčí výhražný výrok Igora Matoviča, že zákon presadí aj s podporou opozície. Veronika Remišová sa zas pustila do niekdajšieho spojenca z čias vládnej krízy a ani ona daňovú brzdu do zákona nechce vpustiť.

Tieto výroky prichádzajú tesne po tom, ako si Slovensko zaknihovalo rekordný dlh verejnej správy prevyšujúci 60 percent hrubého domáceho produktu. Všetky hranice dlhovej brzdy sa prelomili.

Ak pôjdeme podľa súčasného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, vláda bude musieť predstaviť vyrovnaný rozpočet verejnej správy a bude musieť čeliť hlasovaniu o dôvere v parlamente. Pripomeňme, že tohtoročný štátny rozpočet má výdavky o osem miliárd eur, teda o polovicu, vyššie, ako sú predpokladané príjmy.

Vážne sankcie nastavila dlhová brzda preto, aby sa štát nevydal gréckou cestou bankrotu spred desaťročia. Brzda však nepočítala s tým, že príde jednorazový výkyv – pandémia. Preto ju dnes treba poopraviť. V Štandarde to nedávno vysvetlil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

Na stole je opäť konflikt Matovič – Sulík. A nejde o hru s fazuľkami, ani hry so Sputnikom. V stávke je ekonomický osud štátov a úroveň blahobytu aj nezamestnanosti obyvateľov. V prípade nedohody môže politická kríza prerásť do vážnej ekonomickej. Ak by vláda stála pred povinnosťou zostaviť vyrovnaný rozpočet, môžeme zabudnúť na popandemické štartovacie impulzy. Kým prvý vyhrotený spor medzi Matovičom a Sulíkom zažehnala hrozba pandemického chaosu, do vyriešenia druhého ich môže dotlačiť vidina ekonomickej priepasti.

Na rade je Eduard Heger, preňho to bude asi prvá skúška ohňom. Má výhodu, že bol minister financií a vie, o čo ide. Aj on napokon Sulíkov návrh nevítal. Jeho nevýhoda je, že na ministerskom poste je jeho stranícky šéf Matovič.   


Ďalšie články