Rusku chýbajú pracovné sily. Povolanie väzňov by pravdepodobne bolo len náhradným riešením, kým sa do Ruska po pandémii nevrátia pracovní migranti z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Tí sa však pre zlé zaobchádzanie a možnosti na iných pracovných trhoch nemusia dostaviť v potrebných počtoch.

Kremeľ podľa oficiálne nepotvrdených informácií zvažuje, že na výstavbu Bajkalsko-amurskej magistrály (BAM) a Transsibírskej magistrály, kde vážne chýbajú pracovné sily, nasadí trestancov.

Právnici sa domnievajú, že existujúci regulačný rámec umožňuje odsúdeným zapojiť sa do takejto práce, avšak len za výplatu a na základe dohody s inštitúciami Federálnej služby pre výkon trestu. Dodržiavanie obmedzení by zrejme bolo spojené s vynakladaním značných materiálnych zdrojov. Kremeľ sa medzitým snaží o návrat pracovných migrantov, no zároveň pred nich kladie nové prekážky.   

Budú ruskú infraštruktúru znova budovať trestanci?

Zo zápisnice rokovania u podpredsedu vlády Marata Chusnullina vyplýva, že vypracovaním daného konceptu boli do 9. apríla poverené ministerstvo dopravy, Federálna služba pre výkon trestu a ruské železnice. Rokovať sa malo aj o vytvorení potrebnej infraštruktúry pre umiestnenie väzňov. Hoci ministerstvo dopravy ani Federálna služba pre výkon trestu na otázky Kommersantu nereagovali, rokovanie o tejto otázke denníku potvrdili hneď štyri zdroje.

Výstavba na BAM, ktorá by mala trvať do roku 2030, momentálne trpí vážnym nedostatkom pracovných síl. Po vypuknutí pandémie koronavírusu sa na stavbu nevrátil dostatok pracovných síl zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Z potrebného počtu 15-tisíc robotníkov potrebných na stavbu železničnej trate má Rusko momentálne k dispozícii len tretinu. Na výstavbe medzitým začali pracovať aj jednotky železničného vojska, ktoré však môže poskytnúť maximálne tritisíc mužov.

„Legislatíva Ruskej federácie v čl. 103 ‚Zapojenie do výkonu práce odsúdených k odňatiu slobody‘ počíta s možnosťou, že trestanci budú pracovať či už na mieste výkonu trestu, alebo mimo neho,“ uviedol Dmitrij Gorbunov z právnickej firmy Rustam Kurmaev a partneri.

Na väzňov sa podľa jeho slov vzťahujú ústavné záruky, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, berúc do úvahy špecifické postavenie osôb vo výkone trestu. „Do práce sa vo väčšej miere zvyčajne zapájajú ľudia, ktorí vyjadria záujem,“ poznamenáva. Ochota pracovať sa podľa právnika výrazne zohľadňuje pri posudzovaní žiadostí o skoršie prepustenie.

Právnička Jekaterina Ťagajová dodáva, že trestanci musia byť za takúto prácu platení. „Bezplatne môžu väzni pracovať len na rozvoji lágrov a ich okolia.“ Zapojenie väzňov do podobného projektu je podľa nej finančne nákladné.

Železnica BAM je do veľkej miery dielom rúk väzňov zo sovietskych gulagov. V roku 1932 bol v Sovietskom zväze vytvorený BAMlag, ktorý bol súčasťou systému trestaneckých táborov. Celkovo ním prešli asi dva milióny ľudí, v polovici roku 1935 obsahoval viac ako 160-tisíc ľudí, neskôr až 255-tisíc ľudí. V roku 1938, keď bol BAMlag zlikvidovaný a transformovaný, väzni na riaditeľstve železničnej výstavby na Ďalekom východe vybudovali úsek BAM – Tynda dlhý 190 km, ktorý spojil BAM s Transsibírskou magistrálou.

Nedostatok gastarbeitrov

Ruské stavebné spoločnosti momentálne trpia akútnym nedostatkom pracovných síl, keďže lacní zahraniční pracovníci počas pandémie prišli o prácu a ušli do svojich domovín, na čo Moskva následne uzavrela svoje hranice. Podľa údajov ruského ministerstva vnútra opustila krajinu počas pandémie polovica pracovných migrantov.

Mnoho firiem, vrátane moskovského vývojára Graneľ, sa medzitým muselo prispôsobiť novým podmienkam. Pred pandémiou spoločnosť zvyčajne zamestnávala pracovníkov z Arménska, Ukrajiny, Bieloruska, Tadžikistanu a Uzbekistanu. „Migranti pracovali do konca roka, potom odišli domov na dovolenku a teraz je pre nich ťažké vrátiť sa,“ povedal Vitalij Lyčic, zástupca riaditeľa stavebnej spoločnosti Graneľ. „Momentálne prijímame pracovníkov z ruských regiónov napriek tomu, že to znamená ďalšie náklady na pracovnú silu,“ dodal s tým, že ruskí občania dostávajú približne o 20 percent vyššie platy.

Migrační analytici odhadujú, že pred vypuknutím pandémie COVID-19 pozostávala celková pracovná sila v Rusku z približne 70 miliónov ruských pracovníkov a dodatočných okolo desať miliónov migrujúcich pracovníkov.

Rozporuplné kroky Moskvy

Moskva v reakcii na tento stav a ustupujúcu pandémiu nedávno zjednodušila vstupné požiadavky do krajiny v nádeji, že sa migrujúci pracovníci vrátia. Paralelne s tým však uplatňuje nové prekážky pre legálne nadobudnutie pracovného povolenia v krajine. Pristúpila aj k tvrdším opatreniam voči migrantom bez pracovného povolenia.

V decembri 2020 Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) schválila zákon, podľa ktorého musia záujemcovia o pracovné povolenie, dočasný alebo trvalý pobyt v Rusku zložiť skúšku z ruského jazyka, histórie Ruska a základov ruskej legislatívy. V apríli tohto roka následne ruská vláda znížila dobu platnosti osvedčenia vydaného na úspešné absolvovanie skúšky z piatich na tri roky.

Mapa ruských železníc a pôvodných ciest. Červená: Transsibírska magistrála, zelená: Bajkalsko-amurská magistrála, žltá: Amursko-jakutská magistrála. Zdroj: Wikipedia

V polovici decembra minulého roka, uprostred pandémie, predĺžil ruský prezident Vladimir Putin povolenia na dočasný pobyt migrantom do 15. júna. Teraz ruské úrady vyhlásili, že ak nelegálni pracovníci sami neopustia Rusko do 15. júna, čaká ich deportácia.

Len Uzbekov pracuje v Rusku nelegálne približne 332-tisíc. Z Tadžikistanu je to 247-tisíc, z Ukrajiny 152-tisíc, z Azerbajdžanu 120-tisíc, z Kirgizska 115-tisíc a z Arménska, Moldavska a Kazachstanu ďalších približne 160-tisíc ľudí.

Časy pred pandémiou sa už možno nevrátia

Robotníci z cudziny sa na nevyhovujúce pracovné podmienky v Rusku, meškajúce výplaty a zlé zaobchádzanie sťažovali už roky. No dôsledky pandémie ich situáciu zhoršili neraz niekoľkonásobne. Státisíce prišli o prácu a čelili tlaku polície, ktorá ich prenasledovala pre „porušenie karantény“, „neskorú registráciu“ a „absenciu pracovných povolení“. Aktivisti za ľudské práva informovali, že polícia nelegálne zadržiavala migrantov a posielala ich do osobitných zadržiavacích stredísk, kde boli držaní v nedôstojných podmienkach.

Ruské aerolínie medzitým odmietli cestujúcim preplatiť náklady na letenky za zrušené lety a mnohí migranti zo Strednej Ázie tak zostali na ulici bez práce a obživy. Aktivisti preto pochybujú, že sa migranti ochotne vrátia pracovať do Ruska.

Žumgalbek Mamišev sa v auguste minulého roka vrátil z Ruska domov do Kirgizska. Letel charterovým letom vďaka pomoci veľvyslanectva. Posledné mesiace v Rusku označil za nočnú moru. „Mal som obavy zo straty zamestnania, nedostatku peňazí na nájom, ale predovšetkým som sa obával problémov s políciou,“ spomína.

Vďaka kirgizskej diaspóre v Moskve našiel Mamišev spolu s niekoľkými krajanmi dočasný byt, kde žil pred návratom do vlasti. Do Ruska sa vrátiť tak skoro neplánuje, pretože si nemyslí, že sa tamojšia situácia úplne stabilizovala.

Za úbytkom lacnej pracovnej sily zo zahraničia v Rusku nestojí len pandémia, ale ide o dlhodobý trend. Súvisí so stagnáciou ruskej ekonomiky, ktorá od roku 2015 neprestajne klesá.

Podľa demografa Jurija Krupnova Rusku z dlhodobého hľadiska hrozí vážny nedostatok pracovných síl, keďže veľa migrantov si radšej hľadá prácu v Európe, Turecku a Iráne. Nie všetci však súhlasia. Vladislav Inozemcev, riaditeľ Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti, v súvislosti s potrebami pracovného trhu a migráciou zo zahraničia upozorňuje na zaujímavý fenomén. Kvalifikovaní migranti dokážu uspokojiť potreby pracovného trhu, ktorý čelí nedostatku pracovných síl, ale ich príchodom sa spomaľuje modernizácia ekonomiky. Práve nedostatok pracovných síl v ekonomike je podľa neho jedným z hlavných stimulov na hľadanie nových, efektívnejších riešení.

Ktorá z téz sa ukáže ako pravdivá v prípade Ruska, môže za predpokladu, že nedôjde k zmene terajšieho vektora vývoja, ukázať už dohľadná budúcnosť.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.