Závery vyšetrovania výbuchu v muničnom sklade v českých Vrběticiach, ktorých zverejnenie viedlo k diplomatickej roztržke medzi Moskvou a Prahou, spôsobujú v Česku rozruch. Je tu totiž otázka, odkiaľ mal prezident Miloš Zeman informácie o tom, že má existovať ešte jedna verzia vyšetrovania, ktorá nespomína zodpovednosť ruských agentov, ale iné dôvody explózie.

Zeman sa k záverom vyšetrovania výbuchu vo Vrběticiach vyjadril až týždeň po ich zverejnení a prekvapil nielen médiá, ale aj samotnú vládu Andreja Babiša (ANO).

Podľa výsledkov vyšetrovania explózie muničného skladu, ktorá v roku 2014 v Zlínskom kraji pripravila o život dvoch Čechov a zdevastovala celý logistický areál, sú za čin zodpovední agenti ruskej tajnej služby GRU. Český prezident však v reakcii uviedol, že výbuch nemuseli mať na svedomí Rusi.

V nedeľu Zeman v televíznom príhovore povedal, že si vzal čas na dôkladné preštudovanie kauzy a že okrem vyšetrovacej verzie spojenej s Ruskom existuje podľa neho ešte jedna, a to tá, že delostrelecká munícia vo Vrběticiach explodovala kvôli neodbornej manipulácii.

V čom Zeman (ne)má pravdu

Zeman sa pri svojom tvrdení odvolával na pôvodnú verziu vyšetrovania. To sa malo podľa neho skončiť v roku 2016 súdnym rozhodnutím, ktoré konštatovalo, že došlo v sklade k neodbornej manipulácii s výbušným materiálom.

Portál Demagog.cz, ktorý sa zaoberá overovaním faktov však upozorňuje, že verzia vyšetrovania pracujúca s neodbornou manipuláciou ako príčinou výbuchu bola opustená ešte v roku 2014. Celkovo však vyšetrovanie výbuchov vo Vrběticiach nebolo nikdy oficiálne ukončené, a na súd sa tak vôbec nedostalo. Súdne rozhodnutie z roku 2016 sa navyše netýkalo výbuchov skladov.

Český prezident mal na druhej strane pravdu, keď uviedol, že ruskí agenti mali byť podľa vyšetrovania iba pri jednom z dvoch výbuchov, ktoré zničili muničné sklady vo Vrběticiach.

Za prvý výbuch z 16. októbra 2014, pri ktorom zahynuli dvaja zamestnanci zariadenia, majú byť podľa českých orgánov zodpovední Ruskí agenti spravodajskej služby GRU Anatolij Čepiga a Alexander Miskin, obaja podozriví tiež z otravy dvojitého agenta Sergeja Skripala a bulharského zbrojára Emiliana Gebreva.

Dymový „hríb“ nad skladom munície v českých Vrběticiach 16. októbra 2014. Foto: TASR/Mesto Valašské

Druhý výbuch otriasol Vrběrticami začiatkom decembra toho istého roku, ale žiadne výbušné zariadenie sa v tomto prípade nenašlo. Explózia nastala pri asanácii zostatkov dvanástich skladov, ktoré ľahli popolom pri októbrovom fatálnom výbuchu, ale pri decembrovom výbuchu nebol nikto zranený.

Prezidentov zdroj

„Stretol som sa okrem iného s policajným prezidentom, nechal som si spracovať celý rad analýz a dnes pred vás predstupujem ako človek, ktorý sa domnieva, že má dostatok informácií, aby som sa k celej záležitosti mohol vyjadriť s chladným rozumom a bez akejkoľvek hystérie,“ vyhlásil Zeman v reakcii na závery vyšetrovania.

Prezident sa tiež odvoláva na správu českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS), ktorá podľa neho hovorí, že neexistujú dôkazy ani svedectvo o tom, že by dvaja ruskí špióni boli vo vrbětickom areáli. Háčik je však v tom, že toto tvrdenie sa nedá overiť. Správa BIS o zapojení agentov ruských tajných služieb GRU do výbuchu muničných skladov v Vrběticích je totiž neverejná.

Deň po vystúpení Miloša Zemana však jeho slová o ďalšej verzii vyšetrovania poprel premiér Andrej Babiš (ANO) aj vicepremiér a minister vnútra Jan Hamáček (ČSSD). Obaja jednoznačne potvrdili, že všetky poznatky vyšetrovania vedú k páchateľom z Ruska — rozviedčíkom ruskej tajnej služby. Žiadna iná možnosť tu podľa predstaviteľov českej vlády nie je.

Tvrdenie prezidenta o tom, že za smrtiacou udalosťou spred siedmich rokov nemuseli byť ruskí agenti, ale neodborná manipulácia s výbušninami, vzbudilo otázku, odkiaľ takéto informácie má, keď podľa premiéra aj ministra vnútra existuje len jedna verzia. Tá, s ktorou bola oboznámená verejnosť.

Podľa informácií portálu Seznam.cz potvrdených z viacerých zdrojov nedoručili BIS ani vyšetrovatelia z českej Národnej centrály proti organizovanému zločinu na Pražský hrad žiadne správy či analýzu, z ktorej by prezident mohol vyčítať, že výbuch mohol byť dielom nejakého zlyhania personálu v sklade.

Hrad aj polícia mlčia

V odpovedi na otázku odkiaľ hlava Českej republiky čerpala informácie o tom, že by za výbuchom vo Vrběticiach nemuseli byť ruskí agenti prezidentov hovorca Jiří Ovčáček uviedol, že Zeman sa celý týždeň od zverejnenia výsledkov vyšetrovania „venoval dôkladnému zoznamovaniu sa s podkladmi“.

Policajný prezident Jan Švejdar sa so Zemanom stretol ešte pred vystúpením hlavy štátu k Vrběticiam, ale k obsahu rozhovoru sa jeho kancelária odmietla vyjadriť.

Dobre informovaný zdroj z policajného prezídia, na ktorý sa odvoláva Seznam, uviedol, že Švejdar nechce verejne popierať slová prezidenta. Zdroj tvrdení českého prezidenta tak zostáva neznámy.

I keď nie je jasné, odkiaľ mal Miloš Zeman podklady na svoje tvrdenia, tak je isté, že jeho vyjadrenia potešili ruské médiá, ktoré začali zdôrazňovať, že ani podľa českého prezidenta nie sú závery vyšetrovania vrbětického výbuchu úplne jasné.

Bulharská paralela

Platná však je oficiálna verzia, podľa ktorej sú za výbuch zodpovední ruskí agenti. Pozoruhodné pritom je, že v rovnakom čase ako sa stali udalosti v Zlínskom kraji vybuchlo aj niekoľko muničných skladov v Bulharsku. Nová analýza a ďalšie dôkazy, o ktorých píše Rádio Slobodná Európa, údajne aj v týchto prípadoch naznačujú možné spojenie ruskej vojenskej tajnej služby GRU s explóziami.

V súvislosti s výbuchmi v bulharských skladoch a továrňach zbrojára Emiliana Gebreva podozrieva Sofia šesticu Rusov. Traja z podozrivých boli už v minulosti obvinení z toho, že sa obchodníka so zbraňami pokúsili otráviť nervovo paralytickou látkou novičok.

Štyri sklady v Bulharsku explodovali postupne vo februári, v auguste, v októbri a v decembri 2014. Ďalšie nasledovali v marci a apríli nasledujúceho roka. Najtragickejšie následky mal výbuch muničného skladu v októbri 2014 v obci Gorni Lom na severozápade Bulharska, kde zomrelo pätnásť ľudí. V rovnakom mesiaci vybuchol prvýkrát sklad aj v Česku. I ten bol plný munície, ktorá patrila Gebrevovi.

Debny lemujú cestu k továrni na demontovanie výbušnín v dedine Gorni Lom. Foto: TASR/AP

Cieľom operácie ruských agentov, ktorá viedla k výbuchu muničného skladu v českých Vrběticiach, mala byť údajne likvidácia zbraní smerujúcich práve do Bulharska a odtiaľ na Ukrajinu, kde v roku 2014 na východe krajiny naplno prebiehala ostrá fáza konfliktu s Ruskom.

Podľa investigatívnej skupiny Bellingcat sa Gebrev do hľadáčika ruských tajných služieb dostal pravdepodobne preto, že jeho zbrojárska firma EMKO je jedinou mimo kontroly Moskvy, ktorá je schopná zaistiť dodávky munície pre zbrane sovietskej výroby.

Diplomatická dohra

Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že v prípade výbuchu vo Vrběticiach nešlo o akt štátneho terorizmu, ale o teroristický čin agentov GRU na majetok bulharského zbrojára na českom území. Experti v tejto súvislosti najčastejšie hovoria o sabotáži.

Reakciou českej diplomacie na závery vyšetrovania bolo vyhostenie osemnástich zamestnancov ruskej ambasády v Prahe. Rusko na oplátku vyhostilo dve desiatky českých diplomatov, ale ani tým sa diplomatické šachy neskončili.

Na stranu Čechov sa postavila aj Bratislava, keď vyhlásila za nežiaduce osoby troch zástupcov ruskej diplomatickej misie na Slovensku. Podporu podobným spôsobom vyjadrili aj pobaltské štáty. Lotyšsko a Estónsko vyhostili po jednej osobe, Litva dve. Ruské ministerstvo zahraničných vecí si za to v reakcii predvolalo veľvyslancov pobaltských krajín aj Slovenska.

Kremeľ oznámil, že vyhostí troch pracovníkov slovenského veľvyslanectva v Moskve a územie Ruska budú musieť do týždňa opustiť aj dvaja zamestnanci litovského veľvyslanectva a po jednom zamestnancovi diplomatických misií Lotyšska a Estónska.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.