Mária Vrábliková je bývalá domováčka, ktorá má dnes s manželom spoločnú firmu. Zamestnávajú v nej ľudí s podobným osudom, aký mala ona. Zároveň je koordinátorkou pre Bratislavský kraj v projekte, v ktorom sa venuje mladým ľuďom z detských domovov.

Mária Vrábliková sa do detského domova v Bernolákove dostala v pätnástich rokoch spolu so svojimi mladšími bratmi. Zo začiatku to bol detský domov internátneho typu. Časom sa zmenil na rodinný, čo pre nich paradoxne znamenalo, že súrodenci boli rozdelení do rôznych skupín. V minulosti bolo bežné, že súrodenci v domovoch nezostávali pokope. Neskôr vyšiel zákon, ktorý to zmenil a Mária sa opäť ocitla v jednej skupine s bratmi.

Mária sa do detského domova dostala v čase puberty, ale nepatrila medzi rebelov. Situácie, keď sa deti dostanú do domova, bývajú rôzne. Platí to aj tu: „Mamina napriek tomu, že nás dala do detského domova, urobila to najlepšie, čo mohla. S otcom prišli o byt a nechcela nás nechať na ulici, a tak bolo najlepším riešením umiestnenie v domove,“ opisuje situáciu spred niekoľkých rokov Mária.

Foto: Matúš Zajac

V detskom domove ich každý víkend mama navštívila a snažila sa udržiavať kontakt. Keď už mala aspoň jednoizbový byt, začali k nej deti chodiť na víkendy. Odpustiť rodičom a svojej rodine sa Mária snaží každý deň. Nie je to jednoduché, smutné veci si človek pamätá dlhšie.

Po dovŕšení osemnástich rokov Mária z detského domova odišla. Našla si podnájom a začala pracovať. Po čase, keď odišli z detského domova aj jej bratia, začali žiť spolu v jednom podnájme v Bernolákove.

Tu sa zoznámila aj so svojím budúcim manželom. „Pri výbere partnera som mala hlavne jednu podmienku, chcela som, aby to bol človek z úplnej rodiny.“ Mária chcela, aby jej deti zažili oporu, ktorá jej v detskom domove mnohokrát chýbala. V duši jej zostal pocit straty, niečo, čo sa nedá zakryť, ale ani zabudnúť. Možno práve to jej dáva energiu a vytrvalosť pomáhať aj ďalším.

V roku 2010 bola svadba, narodili sa im dve veľké radosti, teraz ich vychovávajú. Staršia Mária má desať rokov, pri rozhovore nám robila spoločnosť. Janka je o dva roky mladšia.

Nový život ukázal aj ďalšie krajšie stránky. Márii sa, chvalabohu, darí aj pracovne, s manželom majú upratovací servis, v ktorom sa snažia tiež pomôcť mladým domovákom. Veľa z nich už zamestnali, veria, že im to pomôže pri štarte do budúceho života. Včerajší zážitok slabosti je dnes silnou oporou.

Nemenej dôležitá je aj ďalšia aktivita, popri práci sa Mária venuje projektu organizácie Úsmev ako dar s názvom Mladí dospelí. Deti z domova nepotrebujú nič tak ako vzory a pomoc, oporný bod niekde za bránami domova. Je to rovnako ťažké ako potrebné, v projekte je koordinátorkou pre Bratislavský kraj. „Pre tých mladých je najťažší odchod z domova. Oni síce dostanú príspevok na začiatok, ale tým, že nie sú zvyknutí hospodáriť, tak peniaze veľmi rýchlo minú a ďalší mesiac už nemajú z čoho zaplatiť nájom. V tom sa ich snažíme usmerniť,“ približuje svoju prácu.

Mária je vďačná za všetko čo má. Jej život, a ešte viac úsmev, potvrdzuje starú poučku nádeje. Že je to trvalá viera v moc dobra. Ako hovorí táto silná žena: „V živote treba bojovať a keď sa človek bude snažiť, tak sa krok po kroku dostane tam, kam chce.“ Kiežby to bolo nákazlivé.

Foto: Matúš Zajac

Každý týždeň prinášame príbeh s mottom Dá sa to. Ide o príbehy silných ľudí, ktorí vyšli z detského domova a dnes pomáhajú iným.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.