Hoci sa pandemická situácia zlepšuje, vláda opäť predĺžila núdzový stav. Tentoraz o mesiac. Je naň naviazaný aj zákaz cestovania na dovolenky v zahraničí. Vážne rozhodnutia bez riadnej parlamentnej kontroly sú dôsledkom minuloročnej zmeny ústavy. Je čas na zmenu prístupu.

S témou núdzového stavu sme nemali pred pandémiou toľko skúseností, preto bolo na mieste, ak sa veci menili. Učili sme sa. Lenže je to už vyše roka, skúsenosti sme získali a situácia sa za ten rok len zhoršuje. Absurdným príkladom je najnovšie predĺženie núdzového stavu a zákazu dovoleniek v cudzine. Nie je na to dôvod.

Malá rekapitulácia: Prvýkrát vyhlásila vláda núdzový stav počas pandémie ešte na jar minulého roka, týkal sa len zdravotníctva. Od októbra 2020 už platil plnohodnotne, hoci spočiatku len na 45 dní. Pandemická situácia sa vtedy zhoršovala, bol to očakávateľný krok.

Matovičova vláda na jeseň avizovala, že núdzový stav zrejme predĺži. Napriek tomu, že ústava vtedy možnosť predlžovania vôbec neobsahovala. Ústava vtedy poznala iba jedno: „Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.“

Ústava sa preto musela meniť, aby sa problém vyriešil. Vláda to v decembri urobila narýchlo a zle, Štandard to kritizoval. Na stole ležal aj alternatívny návrh poslankyne Hatrákovej (KÚ, OĽaNO). Vládna väčšina sa kritikov pokúsila umlčať takzvanou „ústavnou poistkou“ – po novom musí s predĺžením núdzového stavu vysloviť súhlas Národná rada, do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Kým ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zmenu ústavy aktívne presadzovala, z právnickej obce zaznievali viaceré kritické názory.

Parlament ústavnú novelu schvaľoval na mimoriadnej schôdzi, len deň pred uplynutím vyhláseného núdzového stavu. Vláda si dokonca presadila, aby mohli prísť na schôdzu aj nakazení poslanci. Len aby parlament na poslednú chvíľu vážne legislatívne zmeny naisto schválil.

Na snímke fólie v rokovacej sále Národnej rady (NR) SR počas mimoriadnej schôdze NR SR k novele ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
Foto: TASR/Jaroslav Novák

Novelu ústavy cítime na vlastnej koži

Ako obvykle, diabol je skrytý v detailoch. Núdzový stav platí, odkedy ho vyhlási vláda. Parlament dostal úlohu sekundanta, hoci podľa ústavy sa vláda zodpovedá parlamentu, ten je teda ústavne silnejším orgánom moci. Až 20 dní môže vláda vážnym spôsobom obmedzovať základné práva občanov bez parlamentnej kontroly. A opakovane vyhlasovať núdzový stav, aj keby ho parlament opakovane zamietal.

Vláda naň navyše naviazala zákaz cestovania do zahraničia na dovolenku. Keď tento zákaz kabinet presadil, exotické mutácie koronavírusu už na Slovensko zavlečené boli. Teraz ho predlžuje, hoci je už situácia omnoho lepšia. Predtým vláda meškala, teraz zakazuje dovolenky aj do štátov, kde je už veľká časť populácie zaočkovaná. Opäť, až do 28. mája.

Uvedomme si, že v núdzovom stave žijeme už mesiace, aj keď sa pandemická situácia citeľne zlepšuje. Klesá počet pozitívne testovaných, hospitalizovaných, uvoľňujú sa opatrenia. Napriek tomu naďalej platí povinnosť preukazovať sa testom. Neobstojí ani argument, že núdzový stav je nevyhnutný kvôli zdravotníkom.

Keď sa porovnáme s Českom, rozdiel je priepastný. Česká vláda môže vyhlásiť núdzový stav na maximálne 30 dní (na Slovensku až na 90), keď ho chce predĺžiť, môže to spraviť až po súhlase dolnej komory parlamentu. U susedov sa skončil 11. apríla. Na Slovensku má trvať do konca mája.

Rozdielny nie je len ústavný postup a dĺžka času, ale aj vyhodnocovanie reality, ktorá núdzový stav legitimizuje. Analytici z platformy Dáta bez pátosy pritom na základe čísel tvrdia, že pandémia pominula. Porovnanie s okolitými štátmi (napriek rôznej metodike merania) tiež ukazuje pozitívny trend.

Porovnanie sedemdňového priemeru nových potvrdených prípadov ochorenia v prepočte na milión.
Zdroj: ourworldindata.org.

Slovenský parlament môže ukázať, že má ústavne navrch

Je najvyšší čas niečo zmeniť. Hlavnú zodpovednosť za ústavné zmeny a vyhlasovanie núdzového stavu nesie pochopiteľne vláda. Novelu ústavy sama iniciovala a dá sa polemizovať, že prispela k tomu, že Slovensko už veľa možností okrem tej najtvrdšej (núdzový stav) na výber nemalo. Ako sme však písali vyššie, také vážne podmienky už pominuli.

Všetky dôležité kroky však schvaľujú poslanci. Podporili novelu ústavy, ktorá im dala len čiastkové právomoci. Sami si odhlasovali, že predlžovanie výnimočného stavu nepovoľujú, ale schvaľujú dodatočne, keď už môže platiť aj dva týždne.

O ďalšom predĺžení budú hlasovať aj tentoraz. Ozývajú sa už kritické hlasy z SaS aj zo Sme rodina, ktoré pripúšťajú, že budú hlasovať proti. Možno sa dočkáme, že ku koncu pandémie sa poslanci, priamo zvolení reprezentanti ľudu, skutočne zamyslia nad tým, či aktuálne vládne opatrenia majú zmysel a budú hlasovať predovšetkým podľa vedomia a svedomia.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.