AKTUALIZOVANÉ Sulík uvažuje o alternatíve k núdzovému stavu. Navrhuje uvalenie pracovnej povinnosti zdravotníkom aj mimo neho. Lekári sú proti. Zároveň upozorňujú, že núdzový stav možno zrušiť až po tom, čo sa legislatívne upravia príslušné kompetencie a finančné kompenzácie. V článku pribudlo stanovisko Slovenskej lekárskej komory.

Vláda na pondelkovom online rokovaní v zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu rozhodla, že núdzový stav sa predĺži o ďalších 30 dní a neskončí sa 28. apríla. 

Ministerstvo zdravotníctva argumentuje, že ďalší vývoj pandémie nemožno spoľahlivo predpovedať aj vzhľadom na možnosti zavlečenia nových mutácií koronavírusu s rôznou rýchlosťou šírenia a rôznou smrtnosťou. Pripomenul tiež naviazanosť núdzového stavu na viaceré opatrenia, či už v oblasti zdravotníctva alebo hospodárskej mobilizácie.

V zmysle uvedeného zákona platí pracovná povinnosť pre zamestnancov štátneho a súkromného sektora poskytovať ústavnú a ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Zároveň sa vydal zákaz uplatňovania práva na štrajk osobám s uloženou pracovnou povinnosťou.

Otvorme štát, zavrime zdravotníkov

V zmysle zákona o bezpečnosti štátu musí o jeho predĺžení ešte rozhodnúť Národná rada. Urobiť tak má do 20 dní od predĺženia.

Niektorí lekári mali pocit, že predĺženie núdzového stavu je účelové a má vyčerpaným zdravotníkom zabrániť v tom, aby si vzali voľno či dali výpoveď. Ich obavy v utorok takpovediac potvrdil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Sulík, hlásiaci sa k takzvaným otváračom, pondelňajšie predĺženie núdzového stavu nepodporil. Situáciu by chcel riešiť veľmi netradične – uvalením pracovnej povinnosti zdravotníkom aj mimo núdzového stavu.

#klucovamyslienka

Uverejnil používateľ Richard Sulik Pondelok 26. apríla 2021

Sulík bližšie nedefinoval, pre koho ani za akých podmienok by bolo možné takúto pracovnú povinnosť uložiť. V komentároch pod statusom mu začali ľudia vysvetľovať, že jeho návrh nie je riešením, pretože obmedzuje slobodu ľudí aj mimo núdzového stavu. Niektorí z diskutujúcich ho dokonca vyzvali, aby z názvu jeho strany vymazal slovo sloboda.

Robíme to pre pacientov, nie núdzový stav, odkazujú lekári

Mnohí si z takejto výpovede odvodili, že jej cieľom je ľubovoľná pracovná povinnosť pre tých, čo ju majú aj teraz. Na viaceré lekárske asociácie sa preto Štandard obrátil s otázkou, ako tento výrok vnímajú.

Na to, aby sme vedeli zaujať relevantné stanovisko, je nutné oboznámiť sa s konkrétnym legislatívnym návrhom, teda akým právnym aktom, akými subjektmi a za akých podmienok sa navrhuje možnosť uložiť pracovnú povinnosť,“ uviedla Zuzana Dolinková, prezidentka Zväz ambulantných poskytovateľov.

Podľa iných je takýto výrok nedôstojný a odráža vzťah politikov k slovenským zdravotníkom.

Ostali sme pri svojich pacientoch napriek katastrofálnym pracovným podmienkam a všetkým kauzám, ktoré sa v zdravotníctve vyskytli aj pred koronavírusom. Ostali sme tu aj počas pandémie, keď sme vinou politikov mali jednu z najhorších vĺn v Európe. Neostali sme tu však kvôli núdzovému stavu, ale kvôli pacientom, povedal Štandardu Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia.

Lekárov podľa neho nedrží na oddeleniach a v ambulanciách núdzový stav, ale zodpovednosť za pacientov. Ich dovolenka závisí vždy od stavu na oddelení a nikto si ju nemôže vziať, ak by pacienti mali ostať bez lekára. Ani pred pandémiou a bez núdzového stavu sa vraj nestalo, že by si niekto vzal dovolenku a pacient zostal bez lekára. 

Facebookový status, ktorý pán Sulík napísal, že na jednej strane je potrebné otvoriť reštaurácie či športovať a na strane druhej uvaliť zdravotníkom pracovnú povinnosť aj mimo núdzového stavu, je urážkou pre všetkých ľudí, ktorí v slovenských nemocniciach a ambulanciách pracujú často napriek dôchodkovému veku, zlým mzdovým ohodnoteniam a pracovným podmienkam, hovorí Visolajský.

Potreba obmedziť kontakty medzi ľuďmi je podľa neho oprávnená, ale pandémia tu je dostatočne dlho na to, aby politici našli lepšie riešenia ako núdzový stav.

Odporúčam slovenským politikom, aby si dávali pozor vo svojich vyjadreniach voči slovenským zdravotníkom, pretože nútené práce z čias feudalizmu tu už nemáme a predseda strany Sloboda a solidarita by si mal premyslieť, čo o zdravotníkoch povie, lebo sme takí istí zamestnanci ako všetci ostatní, dodáva lekár.

Počet zdravotných sestier nebezpečne klesá

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) zaznamenala problémy týkajúce sa pracovnej povinnosti. Počas obdobia núdzového stavu riešila právnou cestou niekoľko podnetov od sestier, ktoré sa týkali udelenia pracovnej povinnosti z celého Slovenska. 

Doručenie týchto príkazov okresným úradom bolo realizované spôsobom, ktorý nezodpovedá úcte a rešpektu voči sestrám, ktoré tak urgentne potrebujeme a ktoré nasadzujú vlastné zdravie a životy v boji s pandémiou. Možno sa teraz situácia sčasti stabilizuje a samotný núdzový stav je len špecifickou situáciou v konkrétnom časovom období. Ukladať však pracovnú povinnosť mimo núdzový stav (aj v núdzovom stave išlo o extrém a obmedzenie slobôd zdravotníkov) pokladáme za nešťastné riešenie, ktoré spôsobí ďalší odchod zdravotníckych pracovníkov, najmä sestier zo systému, povedal Štandardu Lukáš Kober, riaditeľ kancelárie.

Od 1. januára 2021 stratila komora pre fyzické a psychické preťaženie 600 sestier. Ak k tomu prirátame sestry, ktoré majú pozastavenú registráciu, dosiahneme hrozivé číslo 979. Ak sa ich podmienky nezlepšia, tento počet sa podľa Kobera môže zvýšiť.

Predstavitelia štátu si zjavne stále neuvedomujú, koľko sestier nám zo systému odchádza a základné riešenie, ktorým je úprava miezd (návrh SK SaPA majú doslova na stole) neriešia. Dennodenne nám dokazujú, že ak by sa jedného dňa pandémia skončila, ostali by sme v zabudnutí a problémy by sa len presúvali, bagatelizovali a hlavne neriešili. Toto sme tu mali roky pred pandémiou. Sestry a pôrodné asistentky žiadajú tie riešenia, ktoré samé navrhli. Tento návrh z dielne SaS ním určite nie je, dodáva Komora.

Otvárať musíme opatrne, ale prečo majú na to doplácať zdravotníci?

Podľa lekárov by sme mali brať do úvahy aj stúpajúci počet odvrátiteľných úmrtí, ktoré vznikli pre neskorú zdravotnú starostlivosť pacientov, ktorí neboli covid pozitívni.

„Dnes máme odložené neúmerné množstvo chronických, elektívnych výkonov, ktoré možno určitý čas zniesli odklad, ale niektoré sa už dávno prevalili do akútneho štádia, event. štádia, ktoré môže byť už veľmi náročné na ďalšiu liečbu. A takéto operácie nemôžeme dlhodobo odsúvať, hovorí Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory.

Zdravotnícky personál je podľa Kollára preťažený a od vypuknutia pandémie nemal priestor na regeneráciu síl.

„Nezaznamenali sme žiadne opatrenia pre zdravotníckych pracovníkov, ktoré by ich nejakým spôsobom v
prvej či druhej vlne zvýhodnili, alebo pracovne aspoň trochu odbremenili. Takto sa pokračovať nedá, uviedol lekár.

Komora podľa neho v krátkej dobe predstaví riešenia súčasnej situácie postavenia lekárov i ostatných zdravotníkov. Tie by mali zabezpečiť ďalšie udržanie zdravotnej starostlivosti do budúcnosti.

Bez núdzového stavu nevedia prikázať zdravotníkom

Čo by takáto novela znamenala, sa Štandard opýtal aj Mariána Petka, riaditeľa Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje 77 slovenských nemocníc. Podľa neho je možné zrušiť núdzový stav až po tom, čo sa upravia legislatívne náležitosti plynúce z pandémie. Inak nemocnice nemajú právomoci uložiť zamestnancom pracovnú povinnosť a presúvať ich z oddelenia na oddelenie.

„Niektoré oddelenia mali pozastavenú činnosť a celý personál, od upratovačiek po lekárov, sa presunul na covidové oddelenie. Bez núdzového stavu to nie je možné, pretože ľudia to smú odmietnuť a povedať, že tam nepôjdu, a my ich nemôžeme prinútiť, aby tam išli. Môžu tiež povedať, že odchádzajú na dovolenku, či dávajú výpoveď, lebo na to majú právo,“ vysvetľuje riaditeľ.

Význam núdzového stavu je však oveľa širší. Umožňuje nemocniciam, ktoré sa cezeň stali subjektmi hospodárskej mobilizácie, platiť zvýšené výdavky, covidové príplatky zdravotníkom, či nakupovať ochranné pomôcky. Neštátne nemocnice nemajú nárok na štátne dotácie, finančné zvýšenie by teda nemali ako kompenzovať.

„V zákone o núdzovom stave sa píše, že sa to musí nemocniciam refundovať. Keby sa to nerefundovalo, finančne okamžite skolabujeme. Ak máme bežne v nemocnici dennú spotrebu kyslíka 250 litrov, pri covidovej situácii máme spotrebu 1500 litrov, čo sú úplne iné peniaze,“ upozorňuje Petko. To, čo navrhuje minister Sulík, je podľa neho len jedna časť z toho, čo znamená v sektore zdravotníctva núdzový stav.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.