Vo vatikánskych médiách vraj chýbajú skutočné otázky a horúce témy. Médiá zarábajú málo a stoja veľa. Prebiehajúca reforma v komunikačných kanáloch Vatikánu nemá skutočný reformný plán a musí sa vrátiť k osvedčeným postupom a vytvoriť silný inštitucionálny rámec. Za súčasného pontifikátu sa to nepodarí, píše taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci.

Na Medzinárodný Marconiho deň 25. apríla Vatikán otvoril novú technologickú miestnosť s názvom „Disaster Recovery“. Nachádza sa vo vysielacom centre s názvom Santa Maria di Galeria neďaleko Ríma a má chrániť archív Dikastéria pre komunikáciu. Inaugurácia sa niesla v znamení 90. výročia vzniku Rádia Vatikán, ktoré sa zrodilo v medzivojnovom období za pontifikátu Pia XI.

Šlo o malý krok v celkovej mediálnej reforme. Pápež František v roku 2015 zriadil Dikastérium pre komunikáciu, ktoré má zastrešovať rôznorodé médiá miništátu. Sľubuje si od neho reorganizáciu vnútorného komunikačného systému Svätej stolice a správu takých prostriedkov, ako sú filmotéka, tlačiareň, vydavateľstvo, rozhlas, televízne centrum, ako aj webové stránky. Patrí sem aj denník L’Osservatore Romano, ktorý si tento rok pripomína 160. výročie vzniku. Pontifikova prítomnosť sa rozšírila na sociálne médiá, jazykové vysielanie Rádia Vatikán sa napríklad obohatilo o kórejčinu a dejú sa nielen organizačné, ale aj personálne zmeny.

Na čelo nového komunikačného úradu sa dostal dlhoročný novinár Paolo Ruffini, ktorý sa tak stal prvým laikom na čele vatikánskeho dikastéria. Najali tiež známeho vatikanistu Andreu Tornielliho.

Medzi poradcami je aj kontroverzný kňaz James Martin z USA, ktorý pôsobí v periodiku America a ktorého kniha Jezuitský návod (takmer) na všetko vyšla aj u nás. Ako hovorí v jednej zo svojich kníh, buduje most medzi cirkvou a LGBT komunitou a je známy svojou hlasnou podporou týchto ľudí rôznymi prostriedkami. Pred týmto angažovaným jezuitom už varovalo niekoľko biskupov v USA.

Martinove vyjadrenia a činnosť v súvise s témou LGBT vytvárajú zmätok a dvojzmyselnosť u veriacich a podkopávajú jeho snahu pomôcť takýmto ľuďom ku skutočnému ľudskému rozvoju, povedal napríklad arcibiskup Charles Chaput.

Bude nutná reforma reformy

So súčasným neformálnym, personalistickým a pramálo inštitucionálnym pontifikátom je však obnova len na polceste. Tvrdí to v analýze pre poľskú katolícku agentúru KAI taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci a vymenúva nedostatky: médiá tohto miništátu zarábajú málo a stoja veľa, má málo tlačových konferencií a takmer vždy na okrajové témy, pričom súčasný šéf Tlačového strediska Svätej stolice sa už nepovažuje za pápežovho „hovorcu“ ako kedysi. Zrušili tiež vysielanie Vatikánskeho rozhlasu na krátkych a stredne dlhých vlnách z ekonomických dôvodov, aj keď mali svoje opodstatnenie.

Novým impulzom by mohla byť plánovaná vatikánska agentúra, no všeobecne vidieť menej vnútornej slobody a viac koordinácie. Chýba „skutočný reformný plán“, ktorý by mal najprv racionalizovať výdavky, načo apeloval aj niekdajší prefekt Sekretariátu pre ekonomiku kardinál George Pell, doplnil novinár. Problémom je aj to, že reforma sa stále viac podobá marketingu:

„Bude nutná reforma reformy. Pravdepodobne to však urobí ďalší pápež, ktorý bude musieť obnoviť osvedčené postupy, ktoré sa odsunuli, a opäť treba ísť do rizika a otvorene hovoriť s médiami. To sa však dá urobiť iba v účinnom, vážnom a dobre definovanom inštitucionálnom rámci. Jeho obnova nebude banalitou.“

Štandard požiadal o komentár niektorých súčasných i bývalých zamestnancov Vatikánskeho rozhlasu, no o prebiehajúcej reforme sa odmietli vyjadriť verejne.

Pápež verzus pápežove médiá

Ďalší pozorovatelia podčiarkujú nezhodu medzi komunikáciou samotného pápeža a jeho médiami. Za príklad dávajú „mlčanie“ vatikánskych médií o jeho výrokoch na jeseň minulého roku, keď naopak jeho údajná podpora občianskych zväzkov homosexuálnych párov ihneď obletela svet. Avšak k tomu sa vyjadrila česká sekcia Vatikánskeho rozhlasu, ktorá odsúdila mediálnu montáž a skresľovanie pontifikových slov.

Mediálna evanjelizácia so zvýšeným záujmom svetových médií o pápeža Františka je síce realitou, no neprišla zadarmo. Jeho svojský a nebývalý komunikačný štýl si podľa bergogliovcov vyžaduje novú hermeneutiku: treba interpretovať všeobecný význam skôr než jednotlivosti. Písalo sa o tom, že Bergogliove občasné, neveľmi jasné gestá a vyjadrenia sa ľahko zneužívajú, pričom nestačí ľudí len nakrátko osloviť. Pontifik pritom prípadné nedorozumenia ďalej nevysvetľuje, čo je vraj daň za charizmatického lídra, ktorý sa neľahko inštitucionalizuje.

Niekedy sa objavuje kritika, že dáva málo priestoru na dialóg, ktorý hlása a podporuje. Rádio Vatikán pritom má podtitul „Hlas pápeža a cirkvi v dialógu so svetom“. Všetky komunikačné prostriedky Svätej stolice sú však pápežovými médiami, ktoré oficiálne fungujú v absolutistickej monarchii, vysvetľujú ich zdržanlivosť niektorí pozorovatelia.

Už v minulosti „spievali rekviem pre inštitucionálnu komunikáciu Svätej stolice“ niektorí vatikanisti. Sandro Magister nedávno kritizoval „pápežovo rozhodné dávkovanie medzi jeho súkromnými slovami a verejným mlčaním“. Jeho komunikačná filozofia, v ktorej rád koná sám, podľa žurnalistu každý deň odporuje skutočnostiam a koordinácii na strane Dikastéria pre komunikáciu. Veľká rana pre vatikánsku reformu prišla koncom roku 2018, upozornil taliansky žurnalista:

„Uznávaní novinári ako Greg Burke a Paloma Ovejerová rezignovali z postu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice. Videli a pochopili všetko,“ komentoval vatikanista ich nečakané rozhodnutie po údajných „nezhodách v (komunikačnej) stratégii“.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.