Očkovať by mohli aj všeobecní lekári. Vláda postupne mení stratégiu

Štepenie v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých by mohlo presvedčiť starších pacientov, pretože je pre nich pohodlnejšie a dôveryhodnejšie. Otázkou ostáva, koľko vakcín a akého druhu by dostali. Niektorí obvodní lekári z nápadu nie sú nadšení, boja sa vedľajších účinkov a logistickej náročnosti očkovania v ordináciách.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) minulý týždeň prezradil, že vakcinačná stratégia je momentálne predmetom debát a bude sa meniť. Diskutuje sa o tom, ako odľahčiť nemocnice a župy.

„Súčasne sa rozbieha pilotný projekt, keď budú očkovať všeobecní lekári, ktorí celý život vakcinujú obyvateľov štandardným spôsobom voči rôznym ochoreniam. Treba tam nastaviť logistiku,“ uviedol Lengvarský v rozhovore pre Denník N.

Očkovanie u obvodných lekárov by prinieslo viacero výhod, už v počiatkoch však naráža na základný problém, ktorým je nedostatok vakcín. Aké očkovacie látky by mohli ambulancie využiť?

Vektorové vakcíny sú pre praktikov vyhovujúcejšie

Podľa oficiálneho dokumentu Metodický postup pre očkovanie je mRNA vakcínu od Pfizeru možné uchovávať v suchom ľade pri teplote -90 až -60 stupňov Celzia maximálne 30 dní. Počas tohto intervalu je potrebné každých 5-6 dní dopĺňať suchý ľad. Po rozmrazení sa smie skladovať pri chladničkovej teplote 2-8 stupňovať Celzia, ale maximálne päť dní.

Akonáhle sú vakcíny uskladnené v chladiacom boxe, nesmú sa znova zmrazovať. Očkovanie pritom zvyknú ľudia odmietnúť, systém náhradníkov by preto musel byť veľmi dôkladne vypracovaný, aby vakcíny nevychádzali nazmar.

„Pfizer je najlepšia vakcína, nevýhoda však je jej stabilita – v tomto prípade to bude pre ambulancie náročnejšie, aby si vakcínu vyzdvihli v predpokladanom množstve, ktoré do piatich dní minú,“ upozorňuje Tatiana Betáková zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Vakcína od Moderny, ktorou sa očkuje v poliklinikách, sa smie uchovávať 30 dní pri prijateľnejšej chladničkovej teplote. Očkovacia látka AstraZeneca, ktorá sa využíva vo veľkokapacitných očkovacích centrách, môže byť pri rovnakej teplote až 60 dní. Obe sú teda ideálnymi adeptmi na očkovanie obvodnými lekármi.

Jednoduchý spôsob skladovania má aj vektorová vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson, ktorá je navyše jednodávková, čím by sa proces vakcinácie ešte zrýchlil. Minister Lengvarský však avizoval, že v slovenských podmienkach Slovenska ju budú využívať mobilné očkovacie tímy na štepenie vylúčených komunít. Do ambulancií sa teda nedostane.

Do úvahy prichádza aj neregistrovaná očkovacia látka Sputnik V, ktorá využíva podobnú technológiu. Registrácia na Sputnik by sa mala začať tento týždeň, kto a kde sa na ňu bude môcť prihlásiť, je zatiaľ nejasné. Je tiež otázne, či by ňou lekári mali záujem očkovať, keďže neexistuje dostupný ucelený dokument s vedľajšími a nežiaducimi účinkami po jej podaní.

Karty by mohla zamiešať aj vakcína Novavax, ktorá je aktuálne v tretej fáze klinického skúšania. Slovensku by sa z nej malo ujsť 1,22 milióna dávok a z opcie má nárok na ďalších 1,22 milióna látok.

„Ak bude schválený Novavax – ten bude obsahovať povrchový proteín S a bude sa môcť skladovať v chladničke. Táto vakcína bude veľmi podobná ako subjednotková vakcína proti chrípke, ktorú používame a s ktorou majú lekári skúsenosti,“ vysvetľuje virologička.

Vyššia dôvera občanov môže znamenať vyššiu zaočkovanosť

Plány na očkovanie všeobecnými lekármi prichádzajú práve včas, pretože záujem o štepenie začína u starších vekových kategórií stagnovať. Ministerstvo pracuje na zmene očkovacej stratégie a snaží sa seniorov povzbudiť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich by podľa odborníkov mohlo byť aj povolenie štepiť priamo v ordináciách menších miest.

„Je tu už roky dobre fungujúci systém očkovania, ktorý sa osvedčil pri iných ochoreniach, obvodný lekár najlepšie vie, ktorých pacientov zo svojho obvodu je potrebné zaočkovať a pacienti väčšinou aj majú dostatočnú dôveru voči svojmu obvodnému lekárovi na to, aby ich presvedčil o potrebe očkovania,“ povedal Štandardu Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia.

Istý nárast v zaočkovanosti by mohol nastať aj preto, že štepenie v ambulanciách zvýši dostupnosť očkovania. Dochádzanie do väčších miest bolo pre ľudí s rôznymi komorbiditami (vážnymi ochoreniami) náročné, ale štepenie priamo v ich obci môže byť lákadlom.

Nájdu sa však aj takí obvodní lekári, ktorých návrh na očkovanie pacientov proti covidu nenadchlo. Aký je ich dôvod?

„Všeobecní lekári sú najviac konfrontovaní s nežiaducimi účinkami očkovania u svojich pacientov, vidia neprikrášlenú realitu, preto sú niektorí možno rezervovanejší,“ myslí si všeobecná doktorka Stanislava Bachledová z Košíc.

Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a Asociácie súkromných lekárov SR sa Štandard pýtal, do akej miery sú obvodní lekári na takúto výzvu pripravení a aké sú prípadné prekážky. Ani jedna z inštitúcií na naše otázky neodpovedala.

„Nie sme schopní zvládnuť celú logistiku, ktorú v súčasnosti riadi VÚC,“ približuje doktor Michal Žolna z Nitry. „Pokiaľ by bola vakcína podávaná u nás, určite by som podal iba takú, ktorá by prešla všetkými fázami testovania a nešlo by o vakcínu schválenú na mimoriadne použitie. Jednoducho je potrebné doriešiť praktické a legislatívne otázky.“

Koľko dávok sa praktikom ujde?

Obvodní lekári očkujú v susednom Česku už takmer dva mesiace. Záujem je vysoký, niektorí lekári zaštepili tisíce pacientov. Najmä starší pacienti, ktorí sú zvyknutí, že ich praktici pravidelne očkujú napríklad proti chrípke, majú voči nim väčšiu dôveru.

Doktori dokonca čelia nedostatku vakcín, pretože kľúč, na základe ktorého sa prerozdeľujú, kladie do popredia veľkokapacitné centrá. České ministerstvo zdravotníctva ampulky rozposielajú jednotlivým krajom. Prednosť majú očkovacie centrá, zvyšné dávky sa priradia tým praktikom, ktorí majú najvyšší počet registrovaných pacientov v rámci kraja. Výsledný počet očkovacích látok je často nedostatočný.

Lengvarského rezortu sme sa preto opýtali, či budú aj na Slovensku ampulky prerozdeľovať kraje a ak áno, na základe akého mechanizmu tak urobia. Zaujímalo nás tiež, či sa budú záujemcovia prihlasovať cez centrálny rezervačný systém, alebo priamo u praktikov.

„Uvedené je predmetom odborných diskusií, v nadväznosti na závery budeme v dostatočnom časovom predstihu informovať,“ znela vyhýbavá odpoveď komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva.