Porota nemôže byť zastrašovaná nepokojmi a demonštráciami, ktoré organizujú politici. Americké súdy už takéto rozsudky viackrát zvrátili.

Rozsudok nad Derekom Chauvinom nemusí znamenať koniec tohto rozporuplného a rasovo podmieneného prípadu. O potvrdení jeho odsúdenia by nakoniec mohol rozhodovať Najvyšší súd USA.

V čase, keď sa porotcovia procesu s bývalým policajným dôstojníkom Derekom Chauvinom ešte neodobrali na záverečné rokovanie, kongresmanka Maxine Watersová (demokratka za Kaliforniu) vo svojom vyhlásení volala po pouličných nepokojoch, pokiaľ by Chauvin nebol uznaný vinným z vraždy.

Sudca tohto procesu správne upozornil, že na základe Watersovej vyhlásenia by akýkoľvek rozsudok mohol byť v odvolacom konaní zvrátený. Watersovej slová rázne odsúdil, no už nemal odvahu na to, aby vyhovel obhajobe a vyhlásil prebiehajúce konanie za neplatné. Ak by tak bol urobil, takmer určite by to viedlo k nepokojom – ktoré by sa pripísali na vrub rozhodnutia tohto sudcu a nie kongresmanky Watersovej. Ponechal teda na odvolací súd, aby niekedy v nasledujúcich mesiacoch rozhodol o novom pojednávaní, ktoré mal určiť on sám.

Odvolacie súdy v Minnesote možno tento rozsudok nezvrátia, no môže tak urobiť Najvyšší súd USA, ktorý to už spravil v iných prípadoch, ak zahŕňali zastrašovanie poroty.

V snahe ovplyvniť jazýček na váhach spravodlivosti si kongresmanka Watersová zrejme nechtiac požičala taktiku priamo zo štátov Hlbokého juhu [juhovýchodné štáty USA, pozn. prekladateľa] zo začiatku 20. storočia. Hoci jej motivácia a zámery sú omnoho lepšie než tie u belošských južanov, taktika je v podstate rovnaká. Zvolení politici štátov Hlbokého juhu v 20. a 30. rokoch 20. storočia organizovali demonštrácie belošského obyvateľstva pred budovami súdov, v ktorých sa konali súdne procesy s rasovo motivovanými prípadmi násilia. Politici vtedy priamo alebo nepriamo hrozili, že po oslobodení černocha alebo odsúdení belocha bude nasledovať násilie. Niekoľko súdnych rozhodnutí založených na takejto taktike zastrašovania potom zvrátili Najvyšší súd USA a ďalšie federálne súdy.

Sudca v procese s Chauvinom urobil závažnú chybu, keď neizoloval porotcov počas celého konania procesu. Namiesto toho im iba povedal, aby nečítali a nesledovali správy. To však zďaleka nestačí. Ak by aj porotcovia sudcovo nariadenie dôsledne dodržiavali, je nemysliteľné, aby sa niektorí z nich nedozvedeli, čo sa deje mimo súdnej siene od svojich priateľov, rodiny, z médií a televíznych relácií, ktoré nepatrili medzi „spravodajstvo“. Dá sa predpokladať, že mnohí (ak nie všetci) porotcovia sa obávali, či už vedome alebo nevedome, že rozsudok odlišný od toho, aký požadovala Watersová a jej nasledovníci, môže prerásť do násilia ohrozujúceho ich samých, ich domovy, podnikanie a ich rodiny.

Videli sme už, že bývalý dom svedka vypovedajúceho v prospech Chauvina bol postriekaný krvou. Právnici obžalovaného sú terčom vyhrážania. V ovzduší sa šíri aura násilia. Ten istý vzduch dýchajú aj porotcovia a odsudzujúci rozsudok v tomto prípade – či už bol alebo nebol zaslúžený – by mal byť odvolacími súdmi starostlivo preskúmaný.

Dnes nejde o Hlboký juh 20. rokov 20. storočia. Ide o „politiku identity“ 21. storočia. Motivácie demonštrantov však nehrajú rolu pri posudzovaní toho, či porotcovia v Chauvinovom prípade dokážu objektívne vyhodnotiť dôkazy bez obavy zo zastrašovania Watersovou.

Obžaloba aj obhajoba robia svoju prácu. Dôkazy podľa môjho názoru podporujú prípad zabitia, no nie vraždy. Akýkoľvek rozsudok, ktorý by neobsahoval odsúdenie za vraždu, by bol pre Watersovú a jej nasledovníkov zrejme neprijateľný, hoci by aj vyplýval z dôkazov a právneho stavu. Watersovú neutrálne právo nezaujíma. Žiada pomstu za to, čo ona a jej nasledovníci oprávnene vidia ako neoprávnené zabitie Georga Floyda.

[Pre istotu uvádzame, čo autor tohto textu napísal vo svojom predošlom článku: „Usmrtenie Georgea Floyda bolo podľa všetkých štandardov zákonnosti, morálky a vhodného správania polície absolútne neospravedlniteľné. Aj keď Chauvin pôvodne mal právo položiť koleno na Floydov krk či rameno, nemal žiadny dôvod robiť to aj po tom, čo nad Floydom získal kontrolu a nasadil mu putá. Chauvin mal vo svojom konaní celkom určite prestať v momente, keď Floyd stratil vedomie a prestal reagovať. Právne otázky sú v tomto prípade otázkou stupňa: bola Floydova smrť spôsobená výlučne Chauvinom alebo v tom hrali rolu aj predtým existujúce príčiny? Ak bola spôsobená Chauvinom, ide o vraždu alebo o zabitie? Sú to zložité otázky, ktoré by mala vyriešiť správne poučená porota, nie dav vedený kongresmankou Maxine Watersovou požadujúci odsúdenie za vraždu, ani nikto iný!“ Pozn. prekladateľa]

Spravodlivosť nie je čierno-biela. Vyžaduje si vyváženosť, nuansovitosť zdravého rozumu a starostlivé vyhodnotenie všetkých dôkazov predložených oboma stranami.

Nie je možné zaručiť, že títo porotcovia dokázali vykonať spravodlivosť bez vplyvu Damoklovho meča visiaceho vďaka Watersovej nad ich hlavami. Toto nie je vláda práva, ale vášeň davu.

V rasovo podmienených prípadoch musíme lepšie izolovať porotcov od vonkajších vplyvov. Musíme si byť istí, že rozhodnutia poroty zastrašovanie neovplyvňuje. V Chauvinovom prípade teraz takáto istota neexistuje, a to najmä vďaka neuváženým hrozbám a požiadavkám Maxine Watersovej a ďalších.

Alan M. Dershowitz
Autor je emeritný profesor práva na Harvard Law School a autor mnohých kníh.

Pôvodný text: Supreme Court Might Reverse Chauvin Convictions because of Maxine Waters. Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.