Pakistan: Náboženskú slobodu treba brániť aj po odchode kamier

Ako kňaz v Pakistane vyše 45 rokov zápasil v mene spoločenstva s prenasledovaním a diskrimináciou kresťanov.

Ak kresťania, ktorí pracujú na poliach a pri peciach na pálenie tehál, nedostanú dávku pšenice alebo ryže, čo im právom patrí, ozývam sa statkárom a majiteľom pecí a žiadam ich, aby vyplatili spravodlivú mzdu a s touto nespravodlivosťou skoncovali. Keď som zistil, že chlapcom a dievčatám v mojej farnosti sa nedostáva vzdelania, na aké majú právo, zakladal som školy a internáty.

Pracoval som vo vidieckych spoločenstvách, v ktorých kresťanov pre svoju vieru nerešpektujú a zakazujú im vstup do obchodov, reštaurácií a jedální. Na týchto miestach sa naši veriaci nesmeli dotknúť pohárov či iných riadov, ktoré používa majoritné obyvateľstvo.

A podporovali sme dievčatá z menšinového náboženského prostredia, ktoré sú zvlášť ohrozené.

Tieto deti, hoci sú iba maloleté, unášajú, nútia ku konverzii a k sobášu, vystavujú ich znásilňovaniu a inému zlému zaobchádzaniu. Nešťastie týchto dievčat je dôkazom, že život náboženskej menšiny v Pakistane je čoraz problematickejší.

Napriek tomu, že nastali určité pozitívne zmeny, extrémisti stále zneužívajú novely zákonov o rúhaní z 80. rokov 20. storočia na terorizovanie menšinových náboženských spoločenstiev. Tieto chudobné a marginalizované rodiny žijú v strachu, že ich obvinia zo zločinu rúhania, ktorý sa trestá popravou alebo doživotným väzením.

Osobne som bol zaangažovaný do mnohých prípadov, v neposlednom rade Asie Bibi, ktorá takmer desaťročie čakala na popravu, až kým napokon zvíťazila spravodlivosť.

Navždy si budem pamätať prípad Salamata Masiha a jeho dvoch strýkov. Salamata obvinili z písania rúhavých poznámok o moslimskom prorokovi Mohamedovi. Obžalovali aj oboch strýkov. Nikomu neprekážalo, že Salamat má len 12 rokov a je negramotný, ani to, že urážlivý nápis je kaligrafický a je v náboženskom jazyku, ktorý obvykle používa moslimský klérus.

Napriek tomu boli všetci traja obvinení, no skôr, než sa mohlo čokoľvek stať, Salamata a jeho strýkov postrelili traja muži, ktorí na nich hrozivo mávali automatickými puškami. Jeden zo strýkov, Manzúr Masih, zraneniam podľahol, druhý, Rehmat Masih aj sám Salamat boli ťažko zranení, no z Božej milosti prežili. Malo to však byť ešte horšie, keď Salamata a jeho preživšieho strýka odsúdili na smrť. Spolu s rodinným právnikom sme sa donekonečna snažili rozsudok zrušiť.

Napokon sa nám to podarilo.

Žiaľ, sudcu, ktorý ich oslobodil, chladnokrvne zavraždili extrémisti. V nasledujúcich desaťročiach sme sa usilovali Salamatovi, jeho strýkovi, príbuzným a 40 rodinám z ich dediny, ktoré ušli v tú noc, keď prvý raz vzniesli obvinenia, pomôcť znovu sa postaviť na vlastné nohy. Nadácii ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi som vďačný, že pomáha rodinám v extrémne náročných situáciách a že nás podporuje pri obhajovaní falošne obvinených.

Správa o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú vydáva nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, už nemôže byť aktuálnejšia. Čím viac bude svet vedieť o skutkoch náboženskej nenávisti a ľahostajnosti, tým skôr bude môcť niečo urobiť. V zložitom svete, ktorý dokáže aj ublížiť, je najlepšou ochranou pred mimovoľnými reakciami a neplodným morálnym exhibicionizmom jasné a komplexné spravodajstvo doplnené hlbokou a vyváženou analýzou.

Presne toto sa zaväzuje prinášať správa ACN. Sleduje prípady porušovania náboženskej slobody aj dávno po odchode televíznych kamier, keď príbeh pokračuje ďalej. Nadáciu treba pochváliť za dôkladnú obranu náboženskej slobody – základného ľudského práva, ktoré dnes nie je ani trochu menej dôležité než v uplynulých rokoch.

Emmanuel Yousaf je riaditeľom Národnej komisie pre spravodlivosť a mier v Pakistane.

Text vychádza v spolupráci s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá od roku 1947 pomáha núdznym, ktorí trpia, sú prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi. Správa o stave náboženskej slobody 2021, ktorá mapuje slobodu všetkých vierovyznaní na svete, vyjde na Slovensku v stredu 28. apríla 2021.