Washington ako 51. štát USA? Demokrati návrh pretlačili cez Snemovňu, stopka ho však čaká v Senáte

Ak by sa stal štátom, Washington D.C. by bol rozlohou najmenší americký štát a tretí najmenší v počte obyvateľov s populáciou okolo 700-tisíc ľudí. Hlavné mesto je zároveň výrazne multietnické a s najväčšou pravdepodobnosťou by presvedčivo volilo demokratov. Tým by Demokratická strana prakticky získala ďalších dvoch senátorov a nad republikánmi by získala strategickú prevahu.

Americká Snemovňa reprezentantov schválila vo štvrtok legislatívu, ktorá by z hlavného mesta Spojených štátov Washingtonu D.C. spravila 51. štát únie. Snaha o pretvorenie mesta na štát však naráža na silný odpor.

Hlasovanie v Snemovni ohľadom takzvaného návrhu H.R. 51 dopadlo v pomere 216 hlasov ku 208, pričom kongresmani sa držali straníckych zákopov, demokrati súhlasili, republikáni boli proti. Podobná situácia sa očakáva aj v Senáte, kde musí zákon získať až 60 zo 100 hlasov. Demokratov je však len 50, pričom nie všetci legislatívu podporujú.

Demokrati považujú nový zákon za otázku občianskych slobôd, pretože obyvatelia Washingtonu D.C. si podľa nich zaslúžia reprezentáciu v Kongrese. V súčasnosti majú obyvatelia Washingtonu D.C. len nehlasujúceho člena Snemovne.

Verím v to

„Pozrite sa, D.C. ako štát je niečo, v čo pevne verím,“ uviedol kongresman Chuck Schumer, vedúci demokratickej väčšiny v Snemovni reprezentantov USA. „Spravíme všetko preto, aby sme to dosiahli,“ dodal.

Predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová podotkla, že obyvatelia Washingtonu platia dane i slúžia v armáde ako ostatní Američania, avšak nemajú „plný hlas v našej demokracii“. Demokratický kongresman Mondaire Jones dokonca nazval argumenty odporcov zákona „rasistickým odpadom“, svoje slová po kritike vzal späť.

Podľa návrhu legislatívy by sa súčasné územie hlavného mesta stalo 51. štátom s názvom Washington, spoločenstvo Douglassa (Douglass Commonwealth). Pomenovaný by tak bol na počesť Fredericka Douglassa, afroamerického abolicionistu a bojovníka za občianske práva. Budovy Kapitolu, Bieleho domu a Najvyššieho súdu s priľahlými oblasťami by boli stále pod federálnou kontrolou.

Snaha o získanie moci

Proti zákonu pevne stoja republikáni, ktorí odmietajú vytvorenie 51. štátu. Jedným z dôvodov je fakt, že hlavné mesto je politicky veľmi naklonené v prospech demokratov. V posledných prezidentských voľbách volilo približne 92 percent obyvateľov demokratického kandidáta Joea Bidena.

Podľa republikánov je štátotvorná snaha len zámienkou pre naklonenie misiek váh v prospech demokratov. Argumenty protistrany poukazujú aj na to, že Kongres nemá sám o sebe moc vytvoriť z mesta nový štát. Na niečo také by podľa nich bolo treba zmeniť ústavu, čo by vyžadovalo odobrenie od troch štvrtín amerických štátov.

„Je jasné, o čom je návrh H.R. 51: demokrati chcú vytvoriť dvoch nových progresívnych senátorov, ktorí budú pretláčať ich radikálnu agendu,“ uviedol republikánsky kongresman James Comer. Proti novému štátu je však aj niekoľko centristických demokratov.

Kompromis?

„V zásade ako väčšina Američanov, verím že každý by mal mať právo na reprezentáciu v Kongrese, a viete že to nie je vždy spravodlivé. Existujú iné spôsoby, ako to dosiahnuť,“ uviedol napríklad demokratický senátor Mark Kelly, ktorý návrh nepodporuje.

Niektorí republikáni navrhli preto kompromis. Washington D.C. by sa nestal vlastným štátom, ale bol by začlenený do súčasného štátu Maryland, z ktorého bola pôvodne časť územia vyčlenená. Miestni politici v Marylande sú však proti takémuto kroku.

Samotný návrh H.R. 51 v súčasnosti nemá nádej na úspech. Jeho zástancovia preto volajú po Senáte, aby zrušil pravidlo takzvaného filibusteru, vďaka čomu by stačila na schválenie návrhu len jednoduchá väčšina senátorov.