Takmer tri štvrtiny obyvateľov Nórska sa nazdávajú, že politická korektnosť je problémom ich krajiny. Asi tretina z nich zároveň uvádza, že im politická klíma úplne alebo čiastočne bráni slobodne sa vyjadrovať. To a mnoho ďalšieho vyplýva zo zistení tamojšieho Inštitútu pre sociálny výskum.
Určiť, kde presne ležia hranice slobody slova, je pre modernú spoločnosť jednou z najväčších výziev. Jej aktuálnosť podčiarkuje nevídaný rozmach masovo-komunikačných a informačných prostriedkov v posledných dvoch desaťročiach i zreteľnej polarizácie populácie.
Problematika je živá v rozličných krajinách, nevynímajúc Nórsko. Práve v ňom sa na uvedenú otázku najnovšie pokúsila nájsť odpoveď skupina vedcov z Inštitútu pre sociálny výskum. Šli na to jednoducho a jasne – pýtali sa občanov. Za týmto účelom im poslúžila séria otázok o mnohých súčasných pálčivých témach.
Analýza, ktorú zverejnili na svojom webe (dostupná je zatiaľ iba v nórčine), vychádza predovšetkým z dvoch prieskumov z jesene 2015 a jesene 2020. V oboch kolách sa zúčastnilo asi 2-tisíc respondentov. Zistenia sú nasledovné:
Precitlivenosť sa nenosí
Jasná väčšina Nórov je presvedčená o tom, že by mal existovať priestor aj na verejné vyjadrenie takých názorov, ktoré môžu určité skupiny vnímať ako urážlivé. Platí to aj pre vyhlásenia, ktoré sú zamerané proti LGBT osobám alebo moslimskej menšine. V priemere ide o niečo menej ako 60 percent ľudí. Najviac takejto kritiky Nóri akceptujú voči politikom.
Pokiaľ ale ide o otvorene rasistické prejavy prednesené na verejnosti, tu už sú škandinávci omnoho opatrnejší. V roku 2015 si „iba“ 27 percent z nich myslelo, že by mali byť povolené za predpokladu, ak nepodnecujú násilie. Vlani toto číslo kleslo iba nepatrne, na 26 percent.
„Celkovo 26 percent respondentov uviedlo, že po vystúpení zažili nepríjemné alebo povýšenecké komentáre, zatiaľ čo 5 percent priznalo, že sa im niekto vyhrážal, pričom podiel bol medzi mladými ľuďmi vyšší,“ uvádzajú ďalej výskumníci z osloského inštitútu so zhruba 70-ročnou tradíciou. Úrovne boli v oboch skúmaných rokoch zhruba rovnaké.
Asi traja z desiatich sa boja prejavovať svoje názory
Celých 22 percent opýtaných sa tiež v minulom roku domnievalo, že politická korektnosť je veľkým problémom tejto škandinávskej krajiny, zatiaľ čo takmer polovica respondentov (47 percent) s týmto tvrdením aspoň čiastočne súhlasí.
Jeden z desiatich Nórov pritom absolútne súhlasí s tým, že mu politická klíma sťažuje prejavovanie svojich názorov a dvaja z desiatich tento problém opisujú ako čiastočný. Kritickejší sú najmä muži. Aj v tomto prípade vedci skúmali iba vlaňajšie nálady.
Pomerne vzácna vyrovnanosť názorov panovala v roku 2020 pri pohľade na to, či by mali univerzity a vysoké školy chrániť študentov pred vyhláseniami, ktoré sú považované za urážlivé. Úplne s touto tézou súhlasí 15 percent Nórov a čiastočne 40. A naopak, úplne nesúhlasí 21 percent respondentov a 23 percent čiastočne súhlasí.
„Tento prieskum poskytuje lepšie pochopenie toho, aké hranice stanovuje obyvateľstvo pre prijateľné výroky, ako vníma svoju vlastnú slobodu prejavu a do akej miery rôzne skupiny zakúsili priamosť,“ hovorí výskumníčka Kjersti Thorbjørnsrudová, ktorá prieskum uskutočnila s kolegami Audunom Fladmoeom, Dagom Wollebækom a Kari Steen-Johnsenovou.
