Záborská: Matovič ma sklamal vyjadrovaním. Ale vedome štátu neškodí

Na Slovensku majú kresťania čím ďalej tým väčší strach povedať niečo nahlas, hovorí pre Štandard predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská.

Začnime hneď priamo: 84 percent Slovákov nedôveruje Matovičovi. Vy mu dôverujete?

Moja dôvera sa neriadi podľa prieskumov verejnej mienky. Nechcem ten prieskum spochybňovať, ale určite by som mu neprikladala nejakú veľkú vážnosť. V zásadných veciach zatiaľ nemám dôvod myslieť si, že robí Igor Matovič niečo úmyselne zle. Niekedy mám pochybnosti, prečo niektoré veci a situácie formuluje tak, ako ich formuluje, ale zatiaľ nevidím vážny dôvod na to, aby som revidovala svoj postoj k nemu.

Neviem, či to robí úmyselne, ale vecí, ktoré robí zle, je veľmi veľa. Jeho spôsob politiky je, že zostávajú už len samé zlé možnosti. Videli sme to aj teraz pri Sputniku, Matovič nahneval súčasne Rusov aj rusofóbov na Slovensku.

Bolo by treba pomenovať, čo robí zle. Niektoré veci nemusia vyznieť celkom dobre, ale treba si aj uvedomiť to, že niektoré jeho vyjadrenia sú pod obrovským tlakom. Môžeme povedať, že politik musí byť na to zvyknutý a mal povedať na začiatku, že nebude premiér, lebo toto nevie, ale myslím si, že situácia na Slovensku je za ten posledný rok netradičná. Poznáme Igora Matoviča, vieme, ako reagoval v opozícii, aj vtedy ho mnohí kritizovali. Po prvom marci minulého roku sa ocitol v situácii, ktorá bola veľmi zložitá, a do toho počítam aj jeho povahu, teda človeka, ktorý mal skúsenosť len s opozičnou politikou…

…bol dva roky súčasťou Radičovej vlády.

….ale nemal žiaden ministerský post, tieto dva roky neberiem ako skúsenosť s vládnutím. Ocitol sa pod obrovským tlakom nielen v dôsledku pandémie, ale postupom času aj pod tlakom médií a sociálnych sietí, čiže si pri jeho povahe viaceré jeho reakcie, vyjadrenia a konania vysvetľujem týmto spôsobom. Ako človek, ktorý je v politike dlho, si pamätám ľudí, ktorí vedome robili zle tomuto štátu.

Matovič vedome nerobí zle?

Ja si myslím, že nerobí.

Hoci je veľmi konfliktný a verejne uráža iných ľudí, od koaličných partnerov až po štátnych úradníkov?

Hovorím o jeho počinoch týkajúcich sa vládnutia. Iné je to v sfére jeho medziľudských vzťahov, kde mám aj ja výhrady voči tomu, aký spôsob komunikácie volí. Chcela by som to však oddeliť od toho, či niekto niekomu vedome robí zle svojimi činmi, alebo či sa vyjadruje tak, ako sa vyjadruje. Mám skúsenosti s vyjadrovaním voči mojej osobe, aj keď som to vždy brala skôr ako otázku svedomia toho človeka, ktorý sa takto vyjadruje, ako to, že mi chce vedome robiť zle.

Ste kresťanská politička, takže viete, že narábanie slovom a kultivovanosť, klamanie a urážanie sú tiež veci, ktoré formujú krajinu.

Áno, máte pravdu, možno by sme našli viacerých politikov, ktorých slovník nie je vždy úplne galantný a hodný jeho pozície. Igor Matovič v tomto ohľade určite prekročil istú hranicu slušného vyjadrovania. Ak mám voči niekomu výhrady, môžem to povedať aj inak ako týmto slovníkom. Ale ja to beriem aj tak, že sú ľudia, ktorí sú zvyknutí tento slovník používať, aj keď nie sú v takejto funkcii.

Nadávať do idiotov?

Ja netvrdím, že vtedy nenadával. Nemyslím si, že tento slovník si osvojil, až keď sa stal premiérom, ale predtým si to nikto nevšímal. Používal ho v národnej rade a podobne, vtedy jeho pôsobenie tiež nebolo kurzom slušného správania. Ja som si myslela, že Igor Matovič neustúpi zo svojich princípov, ktoré vždy zastával: protikorupčné praktiky, hovorenie pravdy, postihovanie tých, ktorí kradnú a robia zle tomuto štátu. Ale možno ma sklamal v tom ohľade, že som si myslela, že bude voliť iný nástroj, aby toto všetko vyjadril.

A s výsledkami jeho politiky ste spokojná?

A aké sú výsledky jeho politiky?

Mizerné. Ešte by ste ho nazvali najkonzervatívnejším premiérom po Jánovi Čarnogurskom?

Nepovedala som najkonzervatívnejší, ale najviac prolife.

Prečo by mal byť viac prolife, než bol Dzurinda alebo Radičová, keď sa nič nezmenilo a on sám neprispel k nijakej zmene?

To nie je tak celkom pravda, pretože jeho vyjadrenia v predvolebnej kampani boli jednoznačne v prospech ochrany života. V koaličnej zmluve je slobodné podanie zákona o ochrane života a v programovom vyhlásení vlády znižovanie počtu interrupcií, za čo sa ho opakovane snažili viaceré média nachytať na tom, či budú môcť jeho poslanci skutočne podať zákon na obmedzenie interrupcií. Vždy povedal, že áno, lebo existuje otázka svedomia. Na rozdiel od Radičovej sa nikdy nevyjadril v prospech potratov.

Ale nepomohol prijať zmenu zákona, ktorý fakticky interrupcie ani neobmedzoval. Týkal sa len väčšieho objemu informácií a slobodnejšieho rozhodnutia ženy. Nijako nepomohol ani celej kultúrno-konzervatívnej agende, nedokázal pomôcť ani len voľným nedeliam, ktoré mali 70-percentnú podporu spoločnosti. Vláda Mikuláša Dzurindu dokázala prijať napríklad vatikánske zmluvy, hoci tam bolo menej kresťanov, ale mala oveľa väčšie výsledky.

Ja si nemyslím, že tam bolo menej kresťanov.

Takých sebadeklarovaných ako teraz.

Koho počítame medzi tých kresťanov?

Tých, čo sa k tomu sami hlásia.

Takých je nás v OĽaNO 23 kresťanov.

Je vás viac, hlásia sa aj z iných strán.

Hlásiť sa môžu, ale záleží na tom, či potom tak aj zahlasujú. Za vlády Mikuláša Dzurindu bolo v parlamente rozhodne viac kresťanov ako teraz. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola otázka výhrady vo svedomí. Ja som porovnávala premiéra, ktorý je prolife, a myslím si, že najviac otvorene sa k ochrane života deklaroval Igor Matovič.

Čo dosiahli kresťania za rok v parlamente v oblasti kresťanskej agendy?

Myslím si, že kresťanských voličov by mal zaujímať v prvom rade celý chod štátu. Darmo bude časť kresťanských voličov hovoriť o tom, že by boli radi, keby sa obmedzili potraty, a ak to nedosiahnete, tak nás nezastupujete, keď pritom vidíme celý rad iných počinov, ktoré nemajú s kresťanstvom nič spoločné. Veľmi ma mrzí, že ľudia, ktorí sú za ochranu života, z môjho návrhu zákona urobili kozmetickú úpravu nejakej pomoci tehotným ženám. Keď si túto novelu deviatich zákonov pozrieme do detailov, zistíme, že tam bolo niekoľko bodov, ktoré uplatnené spolu obmedzia potraty. Spomeňme si na informovaný súhlas, kde Rímska Rota povedala, že je to umenšenie zla, a tým, že rodičia budú informovaní o potrate maloletej dcéry, bude potratov menej. Išlo aj o ďalšie veci, čiže to umenšenie zla v tom jednoznačne bolo.

Nejde len o to, či budeme vidieť v číslach pokles potratov, ale ide aj o celkový postoj k umelému ukončeniu tehotenstva. Prolife organizácie volajú 30 rokov po zmene názvu zákona, ale doteraz ani pri jednej novele nikto nemal na to odvahu a my sme nakoniec presvedčili našich kolegov, že je to správne. Toto nebol dôvod, aby oni za to nezahlasovali.

Viacerí prolife aktivisti konštatovali, že problém návrhu bol jeho minimalizmus, pri ktorom sa liberáli vysmiali konzervatívcom do tváre. Netreba chcieť trochu viac?

Keby bol ten zákon kozmetický, buďte si istý, že ho nekritizujú a nezískam takú reputáciu.

Pointa je v tom, že liberáli budú kritizovať bez ohľadu na to, či bude zákon kozmetický alebo nie.

To nie je pravda. Keby sme odtiaľ dali preč názov zákona a definíciu, že sa potrat týka nenarodeného života a nielen práva tej ženy, ako tomu bolo doteraz, keby sme tam neboli dali zákaz reklamy a nepredĺžili čakaciu dobu a neboli požadovali druhý nález, reagovali by inak. Pritom je veľa prípadov, keď si žena po vlastnej linke našla nejakého lekára a nakoniec na ten potrat nešla a narodili sa mnohé zdravé deti. Mrzí ma, že ľudia, s ktorými spolupracujem 30 rokov, toto všetko v tom zákone neodhalili.

Ale nedosiahli ste to a Matovič nepomohol tomu, aby sa to dosiahlo. Slobodu predkladať takéto návrhy vám nemôže zobrať, lebo je v ústave dané, že poslanec je viazaný svojím svedomím. Nepomohol presadiť ten zákon.

Z Matovičovej iniciatívy sa prijal zákon na podporu tehotným ženám od štvrtého mesiaca. Tristo euro nie je málo, čiže keby bol taký, ako hovoríte, tak povie, že ušetríme v štátnom rozpočte a nepresadíme to. Na poslednú chvíľu sa dá niečomu pomôcť verejne a aj v kuloároch. Niekedy má väčšiu cenu, keď niečomu pomôžete v kuloároch, ako keď to napíšete do novín. Bola som svedkom iks debát s liberálnou časťou nášho poslaneckého klubu OĽaNO, kde sa im to snažil vysvetliť, a nakoniec povedal, že z vládnej rezervy podporí 78 pracovísk, ktoré budú pomáhať ženám pri nechcenom alebo pri neplánovanom tehotenstve. To bola jeho iniciatíva, ktorá sa nachádzala aj v zákone. Bola to zhoda okolností, že ten zákon neprešiel. Nebolo to preto, že my sme si to zle vypočítali alebo že sme išli do rizika. Osem poslancov z klubu OĽaNO nezahlasovalo za zákon, pretože neprešiel pozmeňujúci návrh. Hlasovalo sa o pôvodnom návrhu zákona a viacerí povedali, že keď tam zostáva povinný druhý nález, oni za to nezahlasujú, to isté, ak tam zostanú tie štyri dni. S týmito ôsmimi ľuďmi by to pokojne prešlo.

A prečo toto druhému najviac prolife premiérovi nestálo za to, aby verejne povedal vetu na podporu tohto zákona? Aby sa ho verejne zastal?

Neviem, či sa ho na to niekto pýtal alebo nepýtal.

Ale keby sedelo, že je druhý najviac prolife premiér, tak sa ho na to nemusí nikto ani pýtať, lebo by to urobil z vlastného presvedčenia.

Neviem, na túto otázku môže byť odpoveď áno aj nie.

Novým premiérom je Eduard Heger, s ktorým ste boli spoločne na bilbordoch ako kresťanská kandidátka. Aké máte od neho očakávania?

V prvom rade očakávam zvládnutie pandémie a nabehnutie do normálnych koľají, aby sa začali prijímať normálne zákony a nie tie, ktoré vychádzajú z COVID-19 v skrátenom legislatívnom konaní. Očakávam, že sa začne jedna systematická robota. Netvrdím, že keď bude na tom poste sedieť Eduard Heger a nebude tam sedieť Igor Matovič, bude to raj na zemi. Je osobná záležitosť každého jedného ministra, či si uvedomuje zodpovednosť, akú má.

Čakáte od Hegera, že bude verejne aktívnejší a bude podporovať kresťanskú agendu z postu premiéra, keďže sa považuje za kresťana, hlási sa k tomu a hovorí o svojej osobnej viere?

Zase sa vraciame k tomu, čo je kresťanská agenda. Podľa mňa je kresťanská agenda aj odpočítateľná položka na deti a pomoc mnohodetným rodinám, spravodlivé dane či napríklad dva moje pozmeňovacie návrhy, ktoré prešli a týkali sa kúpeľnej starostlivosti, a pomohli chudobným, ktorí by si inak nemohli dovoliť kúpeľnú liečbu práve pre COVID-19. Myslím si, že nám bude pomáhať v takejto agende. V programovom vyhlásení vlády je ešte veľa bodov, ktoré neboli splnené, či už otázka rodinnej politiky, sociálnej politiky, daňovej politiky či otázka zrovnoprávnenia štátnych a cirkevných škôl. Nechcem raziť líniu, že ak sa Heger otvorene zastane zákona na ochranu nenarodeného života, je dobrý kresťanský premiér.

Sme pevne rozhodnutí podať ten zákon znova, hovorila som aj so svojimi kolegami a myslím si, že získame väčšiu podporu, pretože sa poučíme z niektorých chýb.

Zastane sa Heger prolife agendy?

Ja si myslím, že sa zastane.

Aj pomôže argumentami, vplyvom a presviedčaním?

To je otázka jeho svedomia, môže to byť moje zbožné prianie. Z predvolebnej kampane ho poznám ako človeka, ktorý je za ochranu života. Či to urobí, alebo neurobí, neviem, ale predpokladám, že urobí. Rozhodne však nebude ten, ktorý nám povie, že ten zákon nemôžeme podať.

Predtým, ako ste ohlásili vstup na kandidátku na OĽaNO, ste sa s Eduardom Hegerom poznali?

Robili sme spolu predvolebnú kampaň, pretože sme sa dohodli, že dáme aj vizuálne navonok najavo spojenie a väčšiu silu kresťanov z Kresťanskej únie a OĽaNO, preto boli na bilbordoch dvaja kandidáti z každej tejto politickej strany. Myslím si, že to bolo dobré a pomohlo to Kresťanskej únii, ale aj Eduardovi Hegerovi a Marekovi Krajčímu, pretože ich vďaka týmto spoločným vizuálom voliči krúžkovali. Chodievali sme spolu na mítingy, ale nie pravidelne.

Keď sa stal po voľbách ministrom, bol váš kontakt pravidelný a komunikovali ste intenzívnejšie?

Ja si myslím, že s nami komunikoval tak, ako aj s ostatnými poslancami. Možno som sa častejšie rozprávala s Marekom Krajčím, keďže som v zdravotníckom výbore.

Dá sa Eduard Heger považovať za vám blízkeho človeka? 

Kto je mne blízky človek? Niektorí ľudia mi aj boli blízki a už nie sú moji ľudia. Okrem svojho najbližšieho okolia a príbuzných môžem povedať, že v politickej sfére mám len jedného svojho človeka, pretože ma počas dlhých rokov nesklamal v žiadnej vážnej veci. Eduarda Hegera poznám na to veľmi málo. Môžem len dúfať v to, že sa zhodneme na čo najviac témach a spoločne budeme môcť urobiť čo najviac dobra aj v tých otázkach, ktoré sa týkajú hodnôt.

Od Krajčího sa čakalo, že na ministerstve zdravotníctva bude druhým výrazným ministrom, ktorý dá do poriadku niektoré nezrovnalosti, vyhlášky a iné. Akým ministrom bude Lengvarský? Ako sa bude správať k prolife agende?

Tohto generála a ministra vôbec nepoznám, čiže je veľmi ťažké odhadnúť ho.

Nemáte žiadnu dohodu?

Tento týždeň sme sa stretli prvýkrát na 20 minút na poslaneckom klube a to bolo všetko. Zatiaľ sa všetko točí okolo očkovania, hospitalizácií a na 90 percent tomu tak bolo aj počas ministrovania Mareka Krajčího. Prvoradou záležitosťou bolo zvládnutie pandémie a trochu ma mrzí, že rok vlády Igora Matoviča sa často posudzuje bez ohľadu na pandémiu. Viac sa posudzuje, čo jeho vláda mohla a nemohla, ale neberie sa do úvahy výnimočná situácia, ktorá v tomto štáte bola.

Berie sa to do úvahy, ale ľudí to hnevá, pretože napríklad náboženská sloboda je u nás na nižšom bode než v iných štátoch a kresťania vo verejných funkciách neurobili nič preto, aby tomu tak nebolo. Od začiatku pandémie máme horšie čísla ako Švédsko či Taliansko, ktoré bolo ťažko postihnuté, a predsa nemalo také prísne pravidlá. My máme prísne pravidlá a napriek tomu nič nefunguje.

Porovnávame Slovensko so Švédskom, Talianskom či Francúzskom, pričom východisková situácia v marci minulého roku bola v týchto štyroch štátoch diametrálne odlišná. Neviem, či v niektorom štáte akurát nastúpila nová vláda, ale odhliadnuc od toho, je tu otázka úrovne zdravotníctva či otázka ekonomických dlhov. Hovorí sa o tom, koľko štáty uvoľnili na pomoc, ale tie štáty mali z čoho.

S tým nesúvisia úmrtia, v tomto smere sme na tom skôr lepšie než Taliansko, kde zomrelo veľa starých ľudí.

Naopak, úmrtia priamo súvisia s úrovňou zdravotnej starostlivosti. Nie nadarmo mal vtedajší prezident Andrej Kiska v predvolebnej kampani odvratiteľné choroby ako headline zdravotníckej kampane. Premiér Matovič pálil sviečky pred prezidentským palácom za obete odvrátiteľných chorôb. Boli sme druhý najhorší zo skúmaných krajín Eurostatu a do tohto katastrofálneho stavu zdravotníctva prišla pandémia. Je to iné, ako keď zomierajú ľudia v najrozvinutejším zdravotníckom regióne Talianska so špičkovou zdravotnou starostlivosťou. Ak sa povie, že u nás zomrelo o 35 percent ľudí viac než v Taliansku, bola situácia u nás lepšia, lebo porovnajúc úroveň zdravotníctva Talianska sme na tom mali byť oveľa horšie.

V Taliansku zomrelo veľmi veľa ľudí nad 90 rokov, ale u nás táto kategória nie je zastúpená v takom meradle.

Lenže úroveň zdravotného stavu 90-ročného človeka v Taliansku je na úrovni 65- až 75-ročného človeka na Slovensku. Nezáleží na početnosti jednotlivých vekových kategórií, tu ide o zdravotný stav 90-ročného porovnateľný s naším stavom 70-ročného. Zomrelo u nás viac 70-ročných, pretože deväťdesiatnikov tu takmer nemáme.

Ľudí možno demotivovala prezentácia celej pandemickej situácie. Ak začneme niekomu na niekoho hovoriť, že on je na vine, budujeme v ňom nedôveru. Ako lekárka môžem potvrdiť, že ak raz prestane mať človek dôveru v lekára, trvá roky, kým si ju obnoví. Nemôžeme porovnávať, že v určitom čase bola najväčšia úmrtnosť na Slovensku, pretože v inom čase bola inde na svete najväčšia úmrtnosť. Je to to isté, ako keby seriál Dallas išiel na celom svete, ale nie v každej krajine ide ten istý diel.

Vladimír Palko prepočítal úmrtia na stotisíc obyvateľov a aj v tom sme boli horší ako Taliani.

Ale to je otázka disciplíny. V lete som bola tri týždne v Taliansku a za ten čas som nestretla človeka bez rúška.

Vo Švédsku sa rúška nenosili a predsa sme na tom horšie. Správa krajiny je na tom hrozne. Prečo máme u nás zavreté školy dlhšie ako v iných krajinách, prečo boli u nás zavreté kostoly a inde sa nezatvárali? V porovnaní s Českom vidíme až civilizačné hranice medzi nami a nimi, a to tu vládnu kresťania.

Tam, kde vládnu liberáli, sú vzťahy medzi liberálmi a kresťanmi lepšie, lebo vedia, že musia vzájomné vzťahy urovnať.

Pre kresťanskú spoločnosť je lepšie, aby vládli liberáli?

Nie, to nehovorím. Aj keby vládli kresťania, musia sa vzťahy medzi kresťanmi a liberálmi dať do poriadku. V roku 1905 alebo 1907 nastala vo Francúzsku odluka cirkvi od štátu a povedali si, že v žiadnom prípade nebude mať štát nič spoločné s náboženstvom a noha kňaza nevkročí do nemocnice. Za 15 rokov zistili, že to tak nejde, a prišli na to, že musia dovoliť kresťanom duchovnú službu. Duchovných platí štát, tu nejde o to, že chcem do nemocníc vnášať náboženský motív, videli sme, ako počas pandémie pomohlo, keď kňazi robili ošetrovateľov. Ide o to, aby si aj veriaci mohli uplatniť svoje práva. Kostoly u nás by boli bývali dávno otvorené a bohoslužby sprístupnené, keby nebola spoločnosť presýtená nenávisťou aj zo strany politikov, ktorí hovorili, že do kostola budú môcť ľudia chodiť, ale do krčmy či fitka nie.

Možno je to slabosťou a neskúsenosťou tých politikov. Veď si zoberme, že ľudia, ktorí tam sedia, v živote nevládli a teraz vládnu rok. Keby bol niekto buchol po stole a povedal, že kostoly nie sú to isté ako fitká… Darmo budeme rozprávať o tom, že sme kresťanská krajina, keď viacej počuť tých, ktorí hovorili, že fitká sú to isté ako kostoly.

Lenže o tom rozhodovali ľudia ako Matovič, Krajčí a ďalší. V orgánoch, ktoré rozhodovali o zatvorení kostolov, bolo veľmi veľa kresťanov, o tom nerozhodli liberáli.

Darmo si budeme nahovárať, na Slovensku majú kresťania čím ďalej tým väčší strach povedať niečo nahlas.

Prečo?

Pretože opozícia je taká silná a zosmiešňovanie týchto ľudí v médiách je obrovské.

Je to najefektívnejšia zbraň opozície, ktorú proti kresťanom majú?

Myslím si, že tou zbraňou je vyvolanie strachu. Ľudia, ktorí zažili komunizmus, mali istú formáciu z domu a boli pripravení aj na to, že ich budú zosmiešňovať a nebudú to mať vždy jednoduché. Tých je však už veľmi málo a priestor, ktorý vyprázdnili títo kresťania, zaplnil niekto iný.

Vytvárajú týmto tlak na konformitu, aby sa kresťania zaradili do šíku?

Áno a na istú politickú korektnosť.

Sú tu ešte poslanci Kresťanskej únie vedení Annou Záborskou a za nami je prvý rok väčšiny, ktorú vedie Heger. Za ten prvý rok sa takpovediac nepodarilo presadiť nič z kresťanskej agendy v úzkom zmysle slova. Čo chcete dosiahnuť v druhom roku, aby vám ľudia mohli veriť?

Verím v to, že sa nám podarí prijať v parlamente zákon o pomoci tehotným ženám a nenarodeným deťom. Máme rozpracované viaceré zákony, chceli by sme napríklad dotiahnuť do úspešného konca otázky hazardu na internete, sociálne opatrenia pre deti a matky, lepšie podmienky pre domáce vzdelávanie či spomínané zrovnoprávnenie cirkevných a štátnych škôl. Tieto oblasti sú dobre vyrokované a treba ich po takmer 30 rokoch len dotiahnuť do konca. Toto všetko sú veci, ktoré sa podarili, len sa o nich veľa nepíše a možno o nich nepočuť presne preto, aby sa tu nezdvihla vlna odporu a aby tí, ktorí ich presadzujú, nedostali strach.

Politika je o matematike, potrebujeme aj tých, ktorí to nerobia z náboženského presvedčenia, a preto je dôležité, aby im niekto nenahnal strach. Keď ste hovorili o tom, že nebolo počuť o otváraní kostolov a že sme o tom nehovorili: hovorilo sa o tom celý čas či už na úrovni hlavného hygienika alebo na úrovni vlády. Viacerí ľudia, ktorých ani nepoznám, využili každú príležitosť na propagáciu týchto návrhov. Nemôžeme povedať, že len za to, že ich nebolo počuť, sa to nerobilo alebo že niečo robil iba ten, ktorého bolo počuť najviac. 

Poviem vám príklad. Na juhu talianskeho pobrežia pri Fodži bol prírodný výtvor – kamenný slon, ktorý akoby chobotom pil vodu, a jedného dňa sa to celé zosypalo. Čo to spôsobilo? Určite nie tá posledná kvapka, ktorá spadla presne na to miesto, ktoré povolilo. Boli to tie roky, počas ktorých sa skala opotrebovala. Za roky v Európskom parlamente som sa naučila, že sú veci, pri ktorých človek nesmie priznať svoje meno, nesmie povedať, že niečo podnikol či urobil, a keď zásluha prischne niekomu inému, nemôže a nemá sa sťažovať. Teraz tu sedím ako na tŕňoch, pretože v Európskom parlamente je správa o sexuálnom a reprodukčnom zdraví chorvátskeho socialistu Matića, ktorá je vlastne len obdobou správy Estrela spred desiatich rokov, kde sa Slovensko výrazne vyznamenalo, keď požadovalo, aby ju europoslanci odmietli. Teraz je proti nej minimálna opozícia, ale treba zmobilizovať členské štáty, pretože ide vyslovene o zasahovanie do kompetencií členských štátov a konanie proti Zmluve o Európskej únii. Nehovoriac o tom, že v Rade Európy je súbežne rozpracované memorandum, ktoré je proti konfrontovaniu propotratových organizácií, teda kritizuje prolife organizácie za verejné konfrontovanie názorov propotratovej loby.

Občas počuť, že Matovič láka KDH k zjednoteniu. Je na programe dňa, že by sa Kresťanská únia a KDH pod krídlami Matoviča spojili?

Určite nie, ani som od predsedu Matoviča o niečom takom nepočula. Ešte pred Vianocami sme debatovali o tom, že by možno bolo dobré, keby sa aj KDH pridalo do koalície do komunálnych volieb, a to bol jediný konkrétny krok, o ktorom som s ním hovorila. Nemám takéto signály ani zo strany OĽaNO, ani zo strany KDH.