Karty sa rozdávali v Moskve, odpor veľkej časti Slovákov vkladajúcich nádej do nekomunistickej strany bol dopredu odsúdený na neúspech.      

Slováci komunizmus nechceli, prišiel z Čiech, tam mal podporu. Veď sa pozrite na voľby v roku 1946, takmer dve tretiny hlasov získala Demokratická strana, komunisti boli porazení. Tieto názory často počuť z úst ľudí, ktorí považujú Slovákov za obeť nových pomerov.

Ako to bolo naozaj? Boli slovenskí komunisti ozaj takí slabí, že bez naskočenia do tandemu s českými by ostali v role okrajovej strany? Alebo by si svoje presadili aj tak? Čo sa dalo a čo sa nedalo?  

Vtedajšiu situáciu s nadhľadom objasňuje historik Marek Syrný. Pomery v obnovenom Československu po skončení druhej svetovej vojny určovali medzinárodné okolnosti. Vôľou Sovietskeho zväzu bolo v sfére jeho vplyvu vnútiť stredoeurópskemu priestoru vlastný režim. Všetko ostatné bolo už len vecou použitia konkrétnych nástrojov.

Niečo vyše trojročný príbeh Demokratickej strany sa skončil prvými politickými procesmi s jej predstaviteľmi po februári 1948. Táto strana nemohla odolať dvojitému útoku komunistov z Bratislavy a Prahy. Jej vnútorná slabosť im porážku len uľahčila. 

O krátkom osude Demokratickej strany, ktorá po druhej svetovej vojne nezastavila komunistov pri nástupe k moci, sa dozviete od Mareka Syrného v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.