Obavy Kremľa z nastupujúcej mladej generácie Rusov, ktorí nezažili ekonomickú krízu v 90. rokoch, sa už stali mantrou opozičných a zahraničných médií. Je skutočne pravdou, že Putinova podpora je najnižšia práve u mladších ročníkov. To však neznamená, že v Rusku nastupuje politicky aktívna, liberálnejšia a „európskejšia“ generácia, ktorá by bola ochotná meniť krajinu od základov.  

Podľa februárového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Centrum Levada, by si 48 percent respondentov želalo, aby Vadimir Putin ostal prezidentom aj po roku 2024. Táto hodnota zodpovedá miere Putinovej podpory z roku 2014, krátko pred anexiou Krymského polostrova. Zaujímavosťou však je, že podpora ruského lídra je pri vekových skupinách 18 až 24 rokov takmer opačná oproti jeho podpore u skupiny nad 55 rokov. Zatiaľ čo spomedzi predstaviteľov staršej generácie si zotrvanie Putina na čele štátu praje 59 percent opýtaných, v mladej generácii si 57 percent želá presný opak.

Mladí Rusi tiež vo výrazne väčšej miere čerpajú informácie z internetu, sociálnych sietí, YouTube alebo Telegramu, než staršia generácia, ktorá sa spolieha najmä na štátom kontrolované médiá. Vďaka vplyvu internetu je pri tejto vekovej skupine badateľnejší aj vplyv opozičného aktivistu Alexeja Navaľného. Približne 34 percent mladých Rusov verí, že Kremeľ sa Navaľného pokúsil otráviť, vo vekovej skupine nad 55 rokov tento názor zdieľa len deväť percent respondentov. Tieto štatistické údaje často vedú k unáhleným záverom o nástupe liberálnejšieho a európskejšieho Ruska, no nedôvera k Putinovi automaticky neindikuje náklonnosť k liberalizmu a demokracii.

Mladí Putinovi dôverujú menej no liberáli to nie sú

Výskumníci z Európskej univerzity v Petrohrade napríklad zdôrazňujú, že nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje o miere účasti mladých ľudí na nedávnych protestoch. Zároveň upozorňujú, že podľa prieskumov verejnej mienky sú mladí Rusi v niektorých ohľadoch liberálnejší ako ich rodičia, no v mnohých iných zas nie sú.

Mladí ľudia „majú v priemere negatívnejší názor na štát ako regulátora ekonomiky. Ale tým sa medzigeneračné rozdiely v ekonomických hodnotách končia. Mladí skôr tolerujú nerovnosti, ale ku konkurencii sú postoje u oboch skupín približne rovnaké“, uviedla autorka štúdie Margarita Zavadskaja. Rozdiely v názoroch na úlohy žien a mužov v spoločnosti sú podľa jej slov medzi generáciami skôr nejednoznačné. „Takmer polovica opýtaných mladých ľudí tvrdí, že ak je nedostatok pracovných miest, mali by na ne mať väčšie práva muži než ženy,“ uviedla s tým, že v porovnaní so staršou generáciou, mladí ľudia viac podporujú myšlienku žien ako politických vodcov.

K určitému prirodzenému generačnému posunu dochádza, no ten nemožno označiť za skokový. Hoci je možné badať výraznejšie rozdiely v názoroch a prioritách medzi najmladšou a najstaršou generáciou, od tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa ruská mládež až tak veľmi nelíši.

Pripomenúť tiež treba skutočnosť, že aj tá mládež, ktorá vníma relatívnu stagnáciu Ruska v poslednom desaťročí, vidí neraz vzor hodný nasledovania skôr v Číne ako na Západe. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky vníma Čínu pozitívne až 78 percent Rusov vo veku 18 až 24 rokov, pričom negatívny postoj k nej má len 12 percent. Klesajúca dôvera nastupujúcej generácie Rusov voči Putinovi sa preto sama od seba automaticky nepretaví do narastajúcej podpory liberálnejších a demokratickejších síl.

Boj o srdcia a duše mladých Rusov

V Rusku dnes žije 40 000 000 Rusov, ktorí si nepamätajú iného lídra, než Vladimira Putina. Zo série interview, ktoré uskutočnil denník Financial Times, vyplýva, že väčšina z nich uznáva neformálnu dohodu medzi ruskou spoločnosťou a Putinom – stabilita a ekonomický pokrok výmenou za šedú a obmedzenú demokraciu.

Ako pre denník uviedol 24-ročný Viťa zo Sibíri, prípadnú zmenu vlády si spája s „hladom a utrpením“. Súhlasí s ním aj jeho rovesník Alexander Chazbijev. „Pochádzam z vojenskej rodiny. Vyrastal som v posádkovom meste. Pamätám si, ako som sledoval vysielanie [inaugurácia Putina v roku 2000] a atmosféru očakávania, keď moja rodina dúfala v zmenu,“ uviedol Alexander. Ako dodal, obaja jeho rodičia boli dôstojníci a v tom čase im už pol roka nebola vyplácaná výplata. „Celá spoločnosť mala pocit, že štát ju zradil,“ dodal s tým, že jeho rodičia sa nádejali, že za Putina sa to zmení. „A tak sa aj stalo. Všetko sa zmenilo k lepšiemu. V dnešnom Rusku, ak chcete niečo dosiahnuť, dokážete to. Táto možnosť nám bola zaručená po prvýkrát v dejinách našej krajiny. Sme najšťastnejšia generácia v celej ruskej histórii,“ povedal pre Financial Times.

Ako však naznačujú aj prieskumy verejnej mienky, nie každý mladý Rus je presvedčený, že Putin v dodržiavaní svojej časti dohody pokračuje. Štúdia, ktorú v októbri uskutočnilo Centrum Levada, ukázala, že 53 percent ľudí vo veku 18 až 24 rokov zvažuje možnosť opustiť krajinu, čo je najvyššia úroveň od roku 2009.

Ich pocity zhrnul Jaroslav Ševčenko, mladý Rus študujúci v Pekingu. „Dokonca aj mládež si pamätá, aká bola Čína chudobná a zaostalá, keď sme boli ešte deťmi tak pred 10 až 15 rokmi. Čína bola vtedy synonymom lacnosti a falzifikátov. Avšak teraz je to štát, ktorý produkuje špičkové smartfóny a má megapolisy podobné New Yorku. Je to v ostrom kontraste so stagnáciou, ktorú (v Rusku) zažívame posledných osem rokov, čo je príčinou narastajúceho obdivu k vzostupu Číny,“ povedal. 

Stagnácia samotná, však nemusí byť zárukou toho, že mládež sa postaví proti vláde. Najmladšia generácia Rusov síce je viac protivládne naladená, no zároveň je aj politicky najpasívnejšia. „Súčasná generácia mladých Rusov je najšťastnejšia od roku 1991,“ uviedol Eduard Ponarin, profesor sociológie na Ruskej vysokej škole ekonomickej. „Je šťastná, apolitická a nacionalistická, ak to mám zovšeobecniť,“ povedal, pričom zdôraznil, že Kremeľ sa jej preto nemusí až tak obávať. „Spolitizovať by ich dokázalo len niečo veľmi dramatické alebo zlé,“ dodal.

Politická apatia mladej generácie ako príležitosť pre vládu

„Ak ste na párty, bude zvláštne, ak začnete hovoriť o politike. Je to naozaj divné, takže s tým ani nezačíname. Na riešenie takých problémov som ešte mladá. Mám svoje vlastné problémy,“ zhrnula postoj mnohých mladých Rusov k politike pre Financial Times 19-ročná Irina z Tomsku.

Život pod jedným prezidentom podľa nemenovaného vysokopostaveného kremeľského úradníka neurobil mladých Rusov vo všeobecnosti ani proputinovskými ani antiputinovskými, ale skôr apatickými. „Je zrejmé, že čím je situácia v politike konkurenčnejšia, tým je atraktívnejšia pre všetkých, najmä pre mladých ľudí. Ak nemáte dostatočnú politickú súťaž medzi stranami alebo jednotlivcami, robí to politiku pre mladých ľudí menej atraktívnou,“ vysvetlil.

Nejednoznačný postoj mnohých mladých Rusov k ruskému štátnemu zriadeniu zhmotnila opäť Irina: „Myslím si, že protestovať je dobré, toto je demokracia. Ale keď jednotky potlačia protesty, je to tiež dobré. Ak nedôjde k ich potlačeniu, nastúpi chaos. Sú to dve strany jednej mince“.

Podľa Zavadskej politická pasivita mladej generácie nahráva Kremľu hneď v niekoľkých rovinách. Prvou z nich je skutočnosť, že ľudia sa vekom vo všeobecnosti stávajú konzervatívnejšími a nie naopak. Mládež je tiež politicky naivnejšia, čo dáva vláde možnosť s ňou pracovať a postupne ju manipulovať.

Vedkyňa ďalej zdôrazňuje, že v ruskej ekonomike, ktorej dominuje štát, sú najlepšie pracovné miesta a kariérne vyhliadky v štátnej službe, pričom pre kariérny postup v tejto sfére sú rozhodujúcimi vlastnosťami konformizmus a lojalita. „Poriadková polícia, ktorá s takou brutalitou zatýka opozičných demonštrantov, to sú nakoniec tiež mladí ľudia, rovnako ako technokrati v modrých oblekoch a úzkych kravatách, ktorí sú zameraní primárne na kariérny postup a mastný plat. Materiálne bohatstvo je v konečnom dôsledku pre mnohých mladých ľudí dôležitejšie než demokracia,“ zdôraznila Zavadská.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.