Zvládnutie pandémie je nevyhnutné. Nemenej dôležité je ustáť verejné financie. Slovensko sa rekordne zadlžuje, prelomilo všetky úrovne dlhovej brzdy.   

Slovensko sa podľa najnovších údajov dostalo vo verejnom dlhu nad úroveň 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Je to číslo, ktoré sme tu ešte nemali. Všeobecne sa za príčiny rekordného zadlženia považujú dopady pandémie koronavírusu, pokles hospodárskej aktivity a vysoké výdavky na opatrenia.   

Ak by sme mali takéto číslo pred tuctom rokov, Slovensko by nemalo šancu prijať euro. Nesplnilo by jednu z maastrichtských podmienok, ktorou bolo byť s dlhom pod hranicou 60 percent.

Euro už máme, asi nám ho nikto nevezme, veď vyššie dlhy majú iné a väčšie euroštáty, napríklad Francúzsko či Taliansko. Iný problém vzniká na vnútropolitickej scéne.

Na Slovensku platí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ten sleduje stav verejných financií, aby sa Slovensko nezačalo nebezpečne zadlžovať. Ak také niečo začne hroziť, zatiahne sa brzda. Keď sa v Národnej rade pred desaťročím hlasovalo o tomto zákone, ruku zaň zdvihlo nevídaných 146 poslancov – bez ohľadu na to, z ktorej strany boli. Strach z aktuálneho gréckeho scenára bol obrovský, hoci vtedy predstavoval dlh Slovenska iba niečo vyše 40 percent HDP.  

Dnes je dlh o polovicu vyšší a nevidíme žiadnu paniku, hoci ku gréckemu scenáru sme bližšie ako kedykoľvek v minulosti. V parlamente leží návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by dlhovú brzdu zjemnil a zakomponoval by do nej to, s čím tvorcovia pôvodného predpisu nepočítali – s pandemickým dosahom na verejné financie.

Nuž, návrh novely v parlamente je, ale poslanci vládnej koalície, ktorým odídenci odhryzkávajú z potrebnej ústavnej väčšiny, sa na ňom nevedia zhodnúť. Richard Sulík si postavil hlavu a okrem dlhovej žiada aj daňovú brzdu. To sa ostatným nepáči.

Princípom úpravy dlhovej brzdy je, aby sa slovenská ekonomika nezacyklila v úpadku vyvolanom pandémiou, ale aby sa po ďalšej vládnej pomoci ekonomika pozviechala, začala opäť rásť a okresávať verejný dlh.   

Možno si spomínate, že na dlhovú brzdu už v minulosti chceli siahnuť aj vlády Roberta Fica či Petra Pellegiho. Ale úplne z iných dôvodov. Napriek tomu, že ekonomike sa vtedy darilo, málilo sa im peňazí na rozličné infraštruktúrne projekty alebo doslova na dožičenie ľuďom, ako to zvykol prezentovať predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Podľa neho sa malo Slovensko zadlžovať, veď bolo kam, iné štáty boli zadlženejšie.

Prestavme si, že by Dankove túžby boli vypočuté. Aký by bol po roku pandémie dlh Slovenska? Hoci Smer bol vtedy opatrnejší, jeho politici v skutočnosti išli jemnejšou Dankovou cestou. Rozpočet verejnej správy na rok 2019 mal byť podľa vtedajšieho schváleného zámeru predsedu vlády Pellgriniho vyrovnaný, napokon skonči so sekerou 1,3 miliardy eur. Politici Smeru a dnešného Hlasu zasiali semeno, ktoré vyklíčilo a po desiatich mesiacoch pandémie sa Slovensko dostalo nad 60-percentú hranicu.

Teraz je na zodpovednosti vládnej koalície, aby dlhovú brzdu prispôsobila covidovým otrasom. Aby do svojich úvah vpísala nebezpečenstvo gréckeho scenára. Ak sa politici nedokážu dohodnúť, vykopú si vlastný hrob. Prekročenie magickej hranice 57 percent je za nami a znamená, že o dva roky sa vláda podľa platného zákona bude musieť postaviť pred parlament a žiadať o vyslovenie dôvery. Už len táto vidina jej môže zlomiť krk.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.