Minulý piatok sa konala dvojdňová online Godzone konferencia. Ako vyzerala z pohľadu jedného z účinkujúcich?

Za Mýtom pod Ďumbierom prudkou zákrutou doľava, opakujem si, keď mi v piatok po obede v kopcoch Nízkych Tatier vypovie službu mobilný internet. Sedím v aute a ponáhľam sa na konferenciu Si pripravený, ktorú mám spolumoderovať. Za onou zákrutou nasleduje ešte niekoľko serpentín, keď sa zrazu na horizonte objaví výrazná drevená budova s presklenou stenou. Hoci ju vidím vo svojom živote po prvýkrát, okamžite viem, že som správne.

Slovo „konferencia“ môže na prvé počutie znieť akademicky – a človek nie je ďaleko od pravdy: na tých kresťanských sa na pódiu tiež striedajú lektori so svojimi prednáškami. Okrem toho však zvyčajne ponúkajú viac, to platí niekoľkonásobne o konferenciách projektu Godzone. Už 10 rokov slúži formát Godzone konferencie ako akýsi doplnok k masovo populárnemu turné: je menšia, dvojdňová, ponúka zvyčajne hlbokú tému a priestor na stretnutie komunity. A áno, mnoho rozmanitého programu – koncerty chvál, diskusie, aktivity, program pre deti či svätú omšu.

„Príprava programu vznikala približne dvanásť týždňov, interne na ňom pracoval približne 15-členný tím, no podieľalo sa na ňom aj mnoho našich externých spolupracovníkov,” približuje jeden z organizátorov, Ivan Petro. „V kontexte prepojenia s Godzone tour, ktoré je záležitosťou jedného večera, nám konferencia vytvára priestor ísť v niektorých témach do hĺbky, venovať sa im dlhšie. Môžeme tak s účastníkmi ,zbúrať pódium´ a tráviť spolu čas osobnejšie.

V okamihu, keď vchádzam do miestnosti, prípravy už finišujú a niekoľkočlenný tím technikov aj účinkujúcich si s rúškami na tvári podrobne prechádza piatkový večer. „Môj hlas bude dosť dôležitý, takže ak ma budete počuť, prosím, na chvíľu prestaňte rozprávať a dávajte pozor,” približuje spôsob, ako bude celý priebeh večera riadiť Adam, technický režisér konferencie. O čom presne hovorí, zistím na vlastnej koži už o niekoľko hodín, keď sa z reproduktora ozve „Video sa končí, moderátori o päť, štyri, tri, dva…” a spolu s mojím spolumoderátorom, Ivanom Petrom, konferenciu uvedieme. Takáto komunikácia sa deje počas celého trvania konferencie; réžia, kamerami a technici riadia celé dianie na pódiu svojimi „nepočuteľnými hlasmi” isto a plynulo. 

Pri pódiu sa oplatí pristaviť. Po prvé preto, že o pódium v tradičnom zmysle slova vôbec nejde. Konferencia sa odohráva v krásnej novej budove, typicky určenej na trochu iný druh podujatí – svadby či oslavy. O to majestátnejšie však pôsobí výhľad, ktorý majú diváci možnosť vidieť za chrbtami účinkujúcich. Vonku totiž plynie čas a za presklenou stenou vidíme západ slnka, denné svetlo aj nočnú oblohu. Každá časť programu sa tak stáva unikátnym vizuálnym zážitkom, ktorý dopĺňajú svetlá a kulisy vnútri. Mimochodom, keď sa na túto tému večer rozprávam s technikmi, zástupcovia všetkých troch zložiek (zvuk, svetlá aj kamerový prenos) zhodne tvrdia, že podujatia z Godzone produkcie sú na slovenské pomery na prvotriednej úrovni z hľadiska techniky a často obsahujú výzvy, aké iné zákazky nevyžadujú. Fakt, že konferencia nevyzerá ako žiadny stream, ktorý som počas posledného roka zažil, im dáva za pravdu.  

Foto: tím Godzone

Medzi niekoľkých ľudí, ktorým povinnosti dovolia konferenciu aj sledovať, nielen vyrábať, patrím aj ja a pomedzi moderátorské vstupy sa zo zákulisia snažím zachytiť čo najviac programu. Piatkový večer otvára tandem PiarMusic a Mário Tomášik, vo chválach neskôr pokračujú Timothy so svojím netradičným, elektronickým setom. Kapela okolo frontmana Mariána Lipovského pripravila znova niečo nové: medzi hudobníkmi absentujú klasické, akustické bicie, kapela je v sede a piesne majú novú, no výbornú atmosféru. Zároveň pomedzi ne zaznievajú čítané príbehy ľudí, ktorí v správnej chvíli urobili niečo kľúčové a dnes inšpirujú aj nás byť pripravenými na našu chvíľu. Téme pripravenosti je skutočne venovaného mnoho priestoru: okrem prednášok sa o nej diskutuje aj pred kamerami, v neformálnej piatkovej debate či v Slido – internetovej aplikácii, ktorá zabezpečuje možnosť interakcie divákov pre divákov. Listovať si v nej a čítať množstvo odkazov, otázok či svedectiev dáva cítiť, že nás sleduje množstvo ľudí. Počas piatkového večera ešte nevieme, že ich počet dosiahne takmer 2 800. 

Svätá omša. Foto: tím Godzone

Sobotu otvára svojimi chválami prešovské spoločenstvo Marana Tha spolu so slovom sr. Heleny Torkošovej. Tá rozpráva o tom, ako nenechať svoj oheň vyhasnúť a ako sa účinne brániť duchovnému vyhoreniu. V prednáške odkazuje na literatúru, Bibliu i epizódy z jej vlastného života a divákov pozýva k rozhodnutiu dať sa Bohu k dispozícii. Nasleduje časť, ktorá je verejne dostupná pre každého – svätá omša, ktorú celebruje otec biskup Jozef Haľko. Sobotné poobedie na Godzone konferenciách už tradične patrí „Mix Session“. Ide o talkshow, ktorá sa snáď ničím nelíši od svojich televíznych súrodencov – moderátor kladie trojici hostí vážne i zábavné otázky, znie hudba a robia sa veselé veci.

Hostí však počas konferencie nevidíme len v talkshow či za rečníckym pultom – inšpiratívnych slovenských katolíckych lídrov, mladých i starších, spovedá a predstavuje aj ďalšia časť programu, keď sa po každom bloku usadí dvojica hostí spolu s moderátorom a debatujú o praktických a konkrétnych aspektoch témy, ktorá len pred chvíľou odznela. Takýmto spôsobom sa pred kamerami vystrieda takmer dvadsiatka rečníkov a človek nadobudne pocit, že sa o budúcu podobu slovenského kresťanstva obávať nemusíme ani v dnešnej dobe.

Záver konferencie sa nesie v znamení mobilizácie a povzbudenia vstúpiť do pripravenosti. Záverečné chvály vedie kapela ESPÉ a medzi piesňami, ktoré odznejú, si môžeme všimnúť aj dve nové, ešte nevydané skladby. Kňaz Janko Buc sa vo svojom príhovore priznáva: „Často sa ráno modlím slovami: Bože, si môj Pán; a potom celý deň robím, čo chcem alebo čo chcú ľudia okolo mňa. Ale čo chce On?“ Život podľa Božej vôle si podľa neho vyžaduje obnovu a na to, aby sme boli pripravení prinášať jeho vôľu na zem, musíme do tejto obnovy vstúpiť. V duchu pripravenosti na to byť Bohu k dispozícii sa nesie aj posledná výzva konferencie. A keď sa pred kamerami objaví mapa Slovenska, na ktorej sa v reálnom čase zasvecujú svetielka podľa lokality, v ktorej sa ľudia doma nachádzajú, na znak toho, že tento krok chcú urobiť, mieša sa vo mne bázeň a veľký pocit spoluzodpovednosti. 

V okamihu, keď sa ako moderátori s divákmi lúčime, cítime s Ivanom zvláštny pocit: je to radosť, vďačnosť, spomínaný pocit zodpovednosti, ale aj okamžitá nostalgia za intenzívnymi dvoma dňami strávenými v izolácii kopcov stredného Slovenska a pritom v spojení s množstvom ľudí z celého Slovenska i sveta. Ostatný rok života, ktorý sme prežili doma, podsúva otázku, do akého sveta sa na Slovensku po pandémii vrátime. Ak však posolstvo konferencie medzi účastníkmi zarezonovalo, máme azda o dôvod viac sa na tento návrat dívať s nádejou a optimizmom. 

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.