Náboženská sloboda sa porušuje temer v tretine krajín sveta, kde žijú približne dve tretiny obyvateľstva planéty. Najväčšími previnilcami sú Bangladéš, Čína, India, Pakistan a Nigéria. Prenasledovanie rastie pre pandemické obmedzenia, násilie džihádistov a aj v mene nových „práv“ a kultúrnych noriem, ktoré marginalizujú náboženstvo.

Náboženská sloboda sa porušuje v 62 štátoch, kde žijú dve tretiny obyvateľstva planéty, teda okolo 5,2 miliardy ľudí. Najväčší vinníci sú Bangladéš, Čína, India, Pakistan a Nigéria. Vyplýva to zo Správy o náboženskej slobode vo svete za rok 2021, ktorú zverejnila talianska sekcia pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi. Pri prezentácii správy rozpovedala svoje svedectvo kresťanka Asia Bibiová z Pakistanu, ktorá je známym príkladom perzekúcie, ktorý sa však skončil šťastne.

Výrazný nárast porušovania slobody náboženstva oproti predošlej správe z roku 2018 nadácia spája s rozširovaním sietí džihádistov pozdĺž rovníka. Tam islamisti usilujú v spolupráci s miestnymi teroristami o nastolenie „transkontinentálnych kalifátov“. Vďaka „kybernetickému kalifátu“ získava radikálny islam nových priaznivcov a radikalizuje online priestor na Západe. Jedným z faktorov je aj vplyv pandemických reštrikcií, ktoré postihli najmä náboženské menšiny, voči ktorým sa navyše stále viac pácha sexuálne násilie, únosy či nútená konverzia na inú vieru.

Nová forma perzekúcie: nárast nových „práv“ a kultúrnych noriem

Aj keď vlády na Západe uznávajú, že vzdelávanie o náboženstvách na školách zmierňuje radikalizáciu a zvyšuje medzináboženské porozumenie, rastie počet štátov, ktoré ju rušia. Pomoc trpiacej cirkvi ďalej varuje, že autoritatívne režimy a fundamentalisti zintenzívnili prenasledovanie, zatiaľ čo represívne technológie kontroly sa viac zameriavajú na náboženské skupiny.

Pápežská nadácia hovorí o novej forme prenasledovania takto: je to „decentná perzekúcia“, ktorá odráža nárast nových „práv“ a kultúrnych noriem, ktoré obmedzujú náboženskú slobodu ako základné ľudské právo.

„Ako hovorí pápež František, vytláčajú náboženstvá ‚do tieňa a ticha svedomia jednotlivcov alebo na okraj uzavretého košiara kostolov, synagóg a mešít‘ (bod 255 z pápežovej exhortácie Evangelii Gaudium). Tieto nové kultúrne normy s oporou v zákonoch spôsobujú, že práva jednotlivca na slobodu presvedčenia či náboženstva sa dostávajú do hlbokého sporu s právnou povinnosťou rešpektovať tieto normy,“ pokračuje nadácia.

Pozitívom je podľa publikácie nový impulz k medzináboženskému dialógu zo strany Svätej stolice, keďže pontifik podpísal dokument o ľudskom bratstve s egyptským imámom a ako prvý pápež navštívil moslimský Irak.

Perzekúcia náboženských menšín a najmä kresťanov rastie

Niektorí novinári zdôraznili, že správa „je obzvlášť kritická voči Číne a Mjanmarsku“ a všíma si prenasledovanie moslimov v týchto dvoch krajinách. Ďalší upozornili, že slušná či decentná perzekúcia síce nie je novinkou, no jej šírenie netreba podceňovať.

V minulom roku sa prehĺbili náboženské rozdiely a zintenzívnila sa náboženská perzekúcia počas pandémie, píše sa v Správe o náboženskej slobode, ktorú tento týždeň predstavila tiež Komisia Spojených štátov o medzinárodnej náboženskej slobode. Nezávislí experti v nej pripomínajú, že v niektorých štátoch registrovali pozitívny vývoj a kladne preto hodnotia aj predchádzajúcu administratívu Donalda Trumpa. Teraz vyzývajú nového prezidenta USA Joea Bidena, aby aj on bránil náboženskú slobodu a aby sa stredobodom jeho zahraničnej politiky stali „bezpečnosť a dôstojnosť náboženských komunít“.

Prenasledovanie kresťanov je na vzostupe a dosahuje kritickú hranicu, pričom viac ako dve tretiny nábožensky motivovaných útokov sú namierené proti nasledovníkom Krista, pripomenula minulý rok medzinárodná organizácia Open Doors.

Vládne obmedzenia týkajúce sa náboženstva rastú tiež podľa amerického výskumného inštitútu Pew Research Center. Dosiahli najvyššiu mediánovú (stredovú) úroveň za posledných desať rokov. Kresťanstvo najviac prenasledujú a sužujú spomedzi všetkých náboženstiev, a to v 145 štátoch.

Osobitný vyslanec bude opäť realitou. Problém chcelo riešiť aj Slovensko

V tejto súvislosti viacerí europoslanci a ľudskoprávni aktivisti apelujú na Európsku úniu, aby obnovila funkciu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Najprv sa eurokomisárka zodpovedná za medzinárodné partnerstvo Jutta Urpilainenová rozhodla mandát pre tento úrad nepredĺžiť. Po kritike v júli minulého roku vicepremiér Európskej komisie Margaritis Schinas vyhlásil, že túto funkciu obnovia.

To „ukazuje naše odhodlanie zaistiť, že práva všetkých vierovyznaní a presvedčení sa rešpektujú po celom svete,“ napísal na Twitteri. Doteraz ho však nevymenovali. Prvý a dosiaľ jediný osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol bývalý predseda KDH a ex-eurokomisár Ján Figeľ.

Takýto úrad chcelo podľa minuloročného programového vyhlásenia vlády vytvoriť tiež Slovensko, no pre pandemickú situáciu riešilo iné priority.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.