Sestry držia zdravotníctvo. Kto podrží sestry?

Zdravotné sestry, povolanie aj téma, o ktorej počúvame stále. Najmä ich radi berú do úst politici, vedia prečo. Sú tu, keď sa narodíme, starajú sa, liečia, ošetrujú, počúvajú, sprevádzajú či pomáhajú s odchodom. Práve v týchto dňoch si môžeme uvedomiť, že sestry a samozrejme aj lekári či ostatní zdravotnícki pracovníci sú tu pre nás, keď nikto iný byť nemôže.

Možno ich berieme tak trochu ako samozrejmosť. No pomaly ale isto sa táto výsada dostatku sestier, ktoré sa postarajú, začína vytrácať. A možno máme pocit, že potlesk na balkónoch či pochvalný komentár na sociálnych sieťach je dostačujúci.

Určite ste sa s tým stretli. Nepríjemná sestrička, ktorá sa na vás zamračí vo dverách, odvrkne či nepodá sľúbený čaj. Objedná vás o štyri mesiace, ak vôbec. Vnímame tieto negatíva a často si ich spájame s konkrétnou osobou. No čo ak tá osoba pracuje za niekoľkých ľudí a sama by potrebovala oddych a niekedy aj starostlivosť? Samozrejme, deje sa to aj v iných profesiách, no práca sestry so sebou nesie nielen fyzický, ale aj psychický tlak. Každodenné stretnutia s chorobou, trápením či smrťou. To všetko v kombinácii s nedostatkom času, priestorov, pomôcok a personálneho zabezpečenia.  

Blížiaca sa katastrofa

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová uviedla, že na svete podľa ICN (International Council of Nurses) chýba šesť miliónov sestier a ďalšie štyri milióny dosiahnu dôchodkový vek v nasledujúcich 10 rokoch. U nás je to možno ešte horšie. Na Slovensku odíde zo systému v nasledujúcej dekáde až tretina sestier (Varia č. 5, 2021).

Tu vyvstáva otázka, ako tejto katastrofe predísť, respektíve, sčasti tu už je, a teda ako ju riešiť? Sú mladí motivovaní a ochotní študovať odbor ošetrovateľstvo? 

Podľa Lukáša Kobera, riaditeľa kancelárie SKSaPA, je záujem o štúdium ošetrovateľstva dostačujúci a profesia sestry je pozitívne vnímaná ako pomáhajúca profesia. Problém vidí vo vlastných kapacitných možnostiach vzdelávacích inštitúcií (univerzít) a riešenie v podpore fakúlt zdravotníctva, ktoré vzdelávajú v odbore ošetrovateľstva. Z celkového počtu absolventov do systému zdravotníctva nastúpi iba 45,5 percenta. Problém sa nám začína zužovať a rásť. Uvádza, že za rok 2020 zo zdravotníckeho systému odišlo 911 sestier a do registra Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek vstúpilo iba 360 nových sestier, teda absolventov. Zdá sa, že hlasovanie nohami hovorí jasnou rečou.

Zarážajúce sú aj čísla od 1. januára 2021, keď zo systému odišlo 554 sestier, ale zaregistrovalo sa iba 36 absolventov (sestry a pôrodné asistentky). Tak si to povedzme priamo: Mladých ľudí študujúcich ošetrovateľstvo odrádza nízka mzda (970 eur brutto), zlé pracovné podmienky (staré zanedbané nemocnice), vidia vyčerpané kolegyne a kolegov, množstvo nadčasov, nedostatok personálu (neexistujúce ošetrovateľské tímy), veľmi zlý personálny manažment, mobbing, bossing, útoky zo strany pacientov či ich rodín.

A ako vplýva pandémia na profesiu sestry?

Študentka ošetrovateľstva Mária Slavkovská sa pre štúdium rozhodla už počas strednej školy, chcela pomáhať liečiť nielen telo, ale aj dušu. Jej náročné štúdium sa počas pandémie sťažilo ešte o niečo viac, keď sa potrebná prax rýchlo transformovala a bola zaradená medzi full time pracovníkov na vybranom oddelení. No nesťažuje sa, je rada, že sa naozaj mnohému priučila. Už ako študentka vníma citeľný nedostatok sestier. 

Zdravotná sestra Tatiana Ilovská taktiež vníma sťažené podmienky počas pandémie: „Sme pod neustálym tlakom a stresom. Prirodzene, stres k tejto práci patrí, nakoľko pracujem na JIS oddelení, ale pred pandémiou človek prišiel domov a stres opadol. Teraz to tak nie je. Pribudlo veľmi veľa služieb, nakoľko v zdravotníctve je personál dlhodobo poddimenzovaný. Človek si nemá kedy vydýchnuť.“ Svoju prácu miluje a je pre ňu poslaním. Za najväčšie problémy takisto považuje nedostatok sestier, pomôcok či priestorov. V súčasnej situácii apeluje na dôležitosť správnych informácií, dodržiavanie opatrení a nešírenie hoaxov: „Nepotrebujeme ovácie na uliciach, aby nás zdravotníkov nejako uctievali. Stačila by úcta a porozumenie v tejto neľahkej situácii pre každého z nás.“

SKSaPA konštatuje, že enormné preťaženie a neustále vystavovanie sa vysokému stupňu infekcie vedie k čoraz väčšej psychickej tiesni. Príležitosti na riešenia situácie sa už dávno premrhali. SKSaPA je roky konfrontovaná s nezáujmom, popieraním reality, bagatelizovaním skutočnosti a výsledkom sú sestry vyhnané zo Slovenska. Pandémia podľa Lukáša Kobera urýchlila a podporila rozhodnutie odísť, a to s nechuťou a pocitom frustrácie či krivdy zo strany štátu a politikov. Okolité krajiny riešia danú situáciu napríklad rapídnym zvýšením miezd.  

Čo by mal urobiť štát pre zlepšenie pracovných podmienok sestier?

Zdravotná sestra Veronika Liščinská pracujúca na očnej klinike si uvedomuje, že motivácia sa odráža v tom, akým spôsobom človek vykonáva svoju prácu. Pomohlo by lepšie finančné a spoločenské ohodnotenie či to, aby kompetentní viac počúvali a snažili sa o vzájomný dialóg. Ďalšia oslovená sestra Lucia Vojtasová vníma dôležitosť podpory tímovej práce lekárov a zdravotných sestier. 

Sestry pomáhajú pacientom napĺňať ich potreby, no potreby sestier nemá kto vypočuť. Nadriadení, vedúce sestry či námestníčky pre ošetrovateľstvo potom doslova “čarujú”, aby jednotlivé oddelenia udržali za súčasných podmienok v chode. 

SKSaPA doručila ministerstvu zdravotníctva svoj návrh na aspoň čiastočné riešenie stabilizácie ošetrovateľských pracovných síl v našom systéme, a teda návrh na zvýšenie miezd sestier a pôrodných asistentiek. Návrh je založený na tom, aby systém zdravotníctva bol konkurencieschopný napríklad v porovnaní s českým. Na odpovede už čakajú takmer dvadsať rokov. SKSaPA konštatuje, že predstavitelia Ministerstva zdravotníctva a Vlády SR situáciu podceňujú. Komora podľa Lukáša Kobera vidí problém aj v nedodržiavaní základných právnych predpisov – minimálne personálne normatívy, sestry aj dnes bojujú o uznanie covidových príplatkov v zdraviu škodlivom prostredí či uznanie nakazenia ako pracovného úrazu.

Aj tak nám slúžia s láskou a trpezlivosťou

Napriek všetkým nedostatkom a zlým pracovným podmienkam je jednoducho úctyhodné, ako mnohé sestry vykonávajú svoju profesiu s láskou, trpezlivosťou a múdrosťou. Na otázku, čo milujú na svojom povolaní, odpovedali opýtané zdravotné sestry nasledovne:

„Na svojom povolaní milujem, keď po dlhej ťažkej liečbe vidím na tvári dieťaťa úsmev, ktorý je tým najkrajším slovom – ďakujem!” uvádza zdravotná sestra Veronika Solivajsová.

„Na svojom povolaní milujem jeho samú podstatu – pocit, keď môžem niekomu pomôcť. Niekedy to nie je len o veľkých skutkoch či zázrakoch na počkanie, ale aj o tých malých každodenných činnostiach, s ktorými sa stretávame pri práci s pacientami,” opisuje zdravotná sestra Veronika Liščinská a dodáva: “Mám rada rozhovory s ľuďmi, v každom sa snažím nájsť niečo dobré, poradiť, pomôcť, požartovať a vždy, keď vidím, že pacienti majú strach, snažím sa urobiť maximum pre to, aby som im ho pomohla zmierniť.“

Lebo sestry sú tu. Tichý hlas, ktorý radšej koná, ako kričí. Otázkou ostáva, či bude raz vyslyšaný alebo ho necháme umĺknuť.