Každoročná správa ruského prezidenta o stave štátu sa tento rok zaobišla bez senzácií. O aktuálnych prioritách Kremľa však napovedá mnoho.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vystúpil pred oboma komorami parlamentu s každoročnou správou o stave štátu. Ide v poradí už o 27. správu o stave štátu ruského prezidenta od rozpadu Sovietskeho zväzu a 17. Putinovu. Na slávnosť je spravidla pozvaných asi tisíc hostí. Sú medzi nimi poslanci a senátori Štátnej dumy, členovia vlády a zástupcovia prezidentskej správy, vedúci generálnej prokuratúry, ústavného a najvyššieho súdu, hlavy federálnych subjektov, predsedovia ústrednej volebnej komisie, ako aj hlavy cirkví.

Vystúpenie so správou o stave štátu je ústavnou povinnosťou prezidenta. Cieľom je nielen zhodnotiť stav v krajine, ale najmä načrtnúť strategickú víziu jej ďalšieho smerovania. Text je pripravovaný niekoľko mesiacov a až do samotného príhovoru je tajný. Ako uviedla ruská štátna televízia Rossija 1, podujatie plánovalo podľa prieskumov verejnej mienky sledovať približne 87 percent Rusov.

Podpora demografie cez podporu rodín

Jednou z nosných tém Putinovho príhovoru a „najvyššou prioritou“ sa stala podpora demografie. Prezident v tejto súvislosti hneď na úvod pripomenul, že Rusko sa nachádza v takzvanej demografickej jame, ktorá je dôsledkom demografických úderov zo 40. a 90. rokov 20. storočia. Zlepšenie demografickej situácie v Rusku má byť dosiahnuté dvoma prostriedkami – zlepšením zdravia obyvateľstva a podporou natality.

Kremeľ by chcel do roku 2030 dosiahnuť priemernú dĺžku života v Rusku na úrovni 78 rokov, hoci Putin pripustil, že štatistika je momentálne „zlá“. Medzi avizované opatrenia patrí lepšia prevencia najčastejších príčin úmrtia Rusov, medzi ktoré patria hlavne srdcovocievne choroby, pričom mnoho mladých občanov umiera aj na žltačku typu C. Od prvého júla by tak mali mať všetci Rusi prístup k preventívnym zdravotným prehliadkam. Minimálne do konca roka by mal byť predĺžený aj program príspevku náhrady 20 percent nákladov na turizmus po Rusku. Paralelne s tým nariadil prezident uhradiť rodičom 50 percent ceny letných táborov a vytvoriť systém študentskej turistiky v rámci hraníc štátu.

Vláda by podľa Putina mala tiež do 1. júla pripraviť nový komplexný systém podpory rodín s deťmi. K už existujúcim prídavkom by mal od júla pribudnúť aj mesačný príspevok na deti z neúplných rodín vo výške 5 650 rubľov (približne 61 eur). Rusi by sa mali tento rok tiež dočkať jednorazového príspevku v hodnote 10 000 rubľov (približne 108 eur) na každé školopovinné dieťa, prípadne dieťa nastupujúce do prvých ročníkov základných škôl. Nemenej dôležitá je podľa Putinových vyjadrení podpora tehotných žien „v ťažkej sociálnej situácii“. Tie by mali začať dostávať od šiesteho týždňa mesačnú podporu vo výške 6 350 rubľov (približne 69 eur). „Budúca matka musí cítiť podporu od štátu aj spoločnosti tak, aby si nechala dieťa,“ zdôraznil.

Viacerí experti a komentátori poukazujú, že ide o kroky, ktoré by mali vládnej strane Jednotné Rusko pomôcť pred nadchádzajúcimi jesennými voľbami do Štátnej dumy. Podľa moskovského korešpondenta nemeckej stanice Welt Pavla Lokšina pritom ide len o ďalšie prerozdeľovanie zdrojov bez vízie ekonomického rastu v čase, keď Rusko vstupuje do druhého desaťročia stagnácie.

Treba však dodať, že v prípade podpory demografie ide o dlhodobejšiu ambíciu Kremľa. V snahe zmierniť dosahy demografickej jamy vypracovala Moskva národný projekt Demografia s rozpočtom viac než tri bilióny rubľov (takmer 32 miliárd eur) na roky 2019 až 2023. Projekt má pomôcť zabezpečiť dosiahnutie priemernej dĺžky života 67 rokov, zvýšenie natality na 1,7 dieťaťa na ženu, vytvorenie podmienok na starostlivosť o deti do troch rokov a podporu zdravšieho životného štýlu. O úspechoch, nedostatkoch a perspektívach tohto projektu sa môžete dočítať viac v článku denníka Štandard.

Rozvoj regiónov, energetika a boj proti pandémii

Putin v príhovore zdôraznil, že „každý jeden región [Ruska] má potenciál, ktorý treba rozvíjať“, pričom nariadil vláde do 1. júna vypracovať plán dlhodobej finančnej stability jednotlivých federálnych subjektov. Rusko je tradične vnímané ako Moskva, Petrohrad a „ten zvyšok“. Napriek tomu, že obrovské regionálne rozdiely v tejto pretrvávajú pretrvávajú a prílišná centralizácia sa začína prejavovať neefektívnosťou a nespokojnosťou obyvateľstva najmä na ruskom Ďalekom východe, viaceré federálne subjekty začali v poslednom desaťročí rásť a dobiehať centrum, pričom motorom ich rozvoja neboli vždy len nerastné suroviny.

Hoci sa Putin vo viac než hodinovom príhovore dotkol viacerých tém a iniciatív, za spomenutie stojí trojlístok energetika, farmaceutický priemysel a ekológia. V kontexte pandémie by sa podľa Putina malo Rusko snažiť o dosiahnutie čo najvyššieho stupňa farmaceutickej nezávislosti od zvyšku sveta. Podľa najnovšieho cieľa by mal byť do roku 2030 ruský farmaceutický priemysel schopný v prípade novej pandémie do štyroch dní vyprodukovať efektívny test na novú infekciu a čo najrýchlejšie aj vakcínu.

Cieľom by malo byť taktiež vytvorenie novej ekologickejšej energetiky. Putin pri tejto príležitosti poukázal aj na viacero nedávnych ekologických katastrof, ktoré zasiahli najmä ruský sever, pričom menovite spomenul minuloročný ničivý únik paliva pri Noriľsku. Avizoval v tejto súvislosti zákon, podľa ktorého bude musieť po novom majiteľ takejto spoločnosti uhradiť nielen vzniknutú škodu, ale aj revitalizáciu zasiahnutého životného prostredia. Do roku 2024 by sa mali tiež o 20 percent znížiť emisie najznečistenejších ruských miest.

Rusko sa podľa slov prezidenta musí ekonomicky, priemyselne a poľnohospodársky pripraviť na klimatickú zmenu, pričom nová energetika a farmaceutika by sa mali stať motorom rozvoja ekonomiky a dobre platených pracovných pozícií. Je to po prvý raz, čo sa téma klimatickej zmeny objavila v podobnom strategickom príhovore ruského lídra. O vplyve klimatickej zmeny na ruskú Arktídu, výzvy a príležitosti z nej vyplývajúce, sa môžete dočítať viac v článku denníka Štandard.

Rusko si bude hranice prípustnosti na medzinárodnej scéne určovať samo

Putin už na začiatku príhovoru avizoval, že zahraničnopolitickým témam sa bude venovať len okrajovo. Rusko v tejto súvislosti vykreslil ako pokojný vyspelý štát, ktorý sa snaží nereagovať prehnane emocionálne na provokácie a tlak zo zahraničia. Menovite spomenul „politicky motivované a nezákonné sankcie“, pričom „neopodstatnené“ útoky na Rusko označil za „nový šport“. Značnú pozornosť venoval nedávnemu údajnému pokusu o atentát na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý mal byť spojený so štátnym prevratom. Západ pritom obvinil, že túto tému úplne odignoroval a nevenuje sa jej. V Bielorusku pritom mohli podľa jeho slov v dôsledku prevratu umierať ľudia a so štátom sa mohlo „stať to isté, čo s Ukrajinou“.

Dodal ďalej, že Moskva nechce aj napriek zhoršeným vzťahom s niektorými krajinami páliť mosty a je pripravená obnoviť diálóg. Varoval však tieto krajiny, aby to nebrali ako prejav slabosti, pretože Rusko je pripravené na odpoveď, ktorá bude asymetrická, rýchla a surová. „Oľutujú tak, ako už dávno nič neoľutovali,“ dodal s tým, že Rusko si bude hranice prípustnosti v jednotlivých prípadoch určovať samo. Za spomenutie stojí Putinovo prerieknutie sa, keď Organizáciu Dohody o spoločnej bezpečnosti, ktorá je vojenskou alianciou Ruska a niektorých bývalých štátov ZSSR, najprv označil za Varšavskú zmluvu.

Nezabudol v tejto súvislosti spomenúť, že ruské ozbrojené sily už disponujú strategickými hypersonickými klzákmi Avangard, bojovým laserom Peresvet aj balistickými raketami vzduch-zem Ch-47M2 Kinžal. Už na konci budúceho roka by mal pribudnúť aj prvý pluk vybavený ťažkými medzikontinentálnymi balistickými raketami RS-28 Sarmat. Pokračovať má aj vývoj jadrových podvodných jadrových dronov Poseidon a riadených striel na jadrový pohon s prakticky nekonečným doletom 9M730 Burevestnik. O nových ruských strategických zbraniach sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard.

Ako v súvislosti s Putinovou rečou uviedol Dmitrij Trenin z moskovského centra Carnegie, „priorita vnútroštátnych výziev vyžaduje pokojnejšie medzinárodné prostredie. Rusko sa nechystá spáliť mosty so Západom“.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.