Čo tak stanoviť si ciele v dobiehaní priemeru Únie v príjmoch rodín? Nie sme ani na polovici

Ekonomický rast nie je všetko. Dôležité je, čo ostane rodinám v peňaženkách. Tam za bohatšími štátmi stále výrazne zaostávame.

V Pláne obnovy preloženom v marci ministerstvom financií sa konštatuje že Slovensko má v porovnaní s priemerom Európskej únie o štvrtinu nižšiu životnú úroveň. Štandard vtedy upozornil, že Slovensko v posledných rokoch priemer Únie nielenže nedobieha, ale naopak, že začína strácať dych.

Údaje, ako ich zaznamenáva Eurostat, ukazujú postupné zaostávanie Slovenska od roku 2018. Kým vtedy bolo Slovensko po pomalom dobiehaní v hrubom domácom produkte prepočítanom podľa parity kúpnej sily na úrovni 78 percent priemeru Únie, v roku 2019 padlo na 70 percent.

Spomedzi štátov, ktoré mali pred rokom 1989 komunistické usporiadanie a dnes sú už členmi EÚ, sa pred Slovensko dostalo Poľsko i Maďarsko, dobehlo ho Rumunsko. O pozícii Česka, Slovinska, ale aj Estónska a Litvy môžeme len snívať. Dokazuje to nasledujúci graf o hospodárskom výkone v jednotlivých štátoch, údaje sú v percentách.

Ukazovateľov na porovnávanie životnej úrovne je viac. Jedným z nich je príjem rodín. Nedávno zverejnil Eurostat najčerstvejšie údaje o čistých ročných príjmoch rodín, kam sa započítavajú aj dávky na deti. Štandard vybral kategóriu rodín s dvoma deťmi, kde zarábajú obaja rodičia.

V nasledujúcom grafe je opäť porovnanie bývalých komunistických štátov. Tu sú výsledky o niečo vyrovnanejšie. Zároveň však vidno, že žiadny štát sa nedostal v priemernom ročnom príjme rodiny nad úroveň 30-tisíc eur. Pritom priemer v Únii je viac ako 51-tisíc eur. Údaje v nasledujúcom grafe sú v eurách.  

Slovensko bolo vlani s priemerným príjmom 21 340 eur na tom horšie ako Estónsko, Slovinsko či Česko, predbehla ho Litva a na krk mu dýcha Maďarsko.

V ukazovateli rodinných príjmov nové členské štáty dobiehajú tie bohatšie len veľmi pomaly alebo vôbec. Dlhodobo najlepší z nich, Slovinsko, osciluje posledných sedem rokov okolo 57 percent. Kým priemer v európskej dvadsaťsedmičky ide rovnomerne hore, pri jednotlivých štátoch to neplatí. Slovensko sa za sedem rokov dostalo z 37 na 41 percent priemeru Únie.

Čisté príjmy rodín nemusia byť tým najvýrečnejším ukazovateľom. V jednotlivých štátoch platia rozličné schémy zdaňovania či rodinných dávok. Rozdielna je cenová úroveň. V každom prípade však ide o peniaze, ktoré ostanú rodinám v rukách na pokrytie ich výdavkov.

Na stole teda leží veľká téma. Otázka je, kto si to všimne.

Pri dobiehaní vyspelého Západu by sme mali viac spomínať tento ukazovateľ alebo nejaký iný podobný. Ministerstvo si pri prezentovaní Plánu obnovy stanovilo cieľ dosiahnuť do roku 2030 na Slovensku 92 percent priemeru životnej úrovne v Únii. Bol by zaujímavé od ministra počuť, aké vysoké by mali byť vtedy napríklad čisté príjmy rodín. V kategórii, o ktorej sme dnes písali, je to iba niečo vyše 41 percent.