Pre pandémiu sa odložili tisíce operácií. Už musíme myslieť aj na ne

Koronavírus pripravil o život viac ako tri milióny ľudí – a ešte ich pribudne –, no to zďaleka nebude konečný účet pandémie. Podľa odborníkov musíme vziať do úvahy aj obrovské škody, ktoré na našom zdraví zanechajú odložené operácie či vyšetrenia.

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) začiatkom apríla varovala, že COVID-19 si vyžiada ešte aj inú daň ako tú, ktorú už ľudstvo zaplatilo v podobe obetí tohto infekčného respiračného ochorenia. Zásadný problém asociácia vidí v odloženej zdravotnej starostlivosti.

Tisíce pacientov s rozličnými diagnózami boli podľa AOPP odsúvaní na vedľajšiu koľaj na úkor koronavírusu. „Odložená zdravotná starostlivosť mala za následok nielen nárast počtu zbytočných úmrtí, ale aj zhoršenie zdravotného stavu či oneskorenie diagnostiky závažných ochorení,“ píše asociácia vo svojej analýze.

Počty nových nakazených covidom klesajú a spolu s nimi ubúda aj pacientov hospitalizovaných s týmto ochorením. AOPP preto upozorňuje, že je najvyšší čas uvoľniť opatrenia a zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých.

Prevencia ako liek

Nejde pritom „len“ o odkladané operácie, ale aj preventívne prehliadky či diagnostiku. Práve včasné odhalenie príznakov je pri množstve ochorení kľúčové.

Podľa údajov zdravotných poisťovní, ktoré porovnávali posledný kvartál rokov 2019 a 2020, klesol počet preventívnych prehliadok u praktických lekárov pre dospelých takmer o tretinu. Za rovnaké obdobie klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna, a to je alarmujúce číslo.

„Zanedbanie prevencie a včasného záchytu ochorení považujem za jeden z najzásadnejších problémov. Ukáže až čas, k akým ďalším a zbytočným pandémiám sme tým prispeli,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka AOPP.

Podľa údajov, ktoré zverejnila Asociácia na ochranu práv pacientov sa v dôsledku odsúvania termínu operácie stovkám ľudí výrazne znížila kvalita života.

„Pacienti sa na nás obracali s tým, že dlhé mesiace čakajú v bolestiach na zákrok, ktorý podľa lekárov znesie odklad. Boli aj takí, ktorí sa, žiaľ, potrebnej zdravotnej starostlivosti už nedočkali,“ vysvetľuje Lévyová.

Odklad diagnostiky aj operácií

Z AOPP zaznieva tiež varovanie pred poklesom hospitalizácií s súvislosti s inými ochoreniami. Tie poklesli až o štvrtinu. V posledných troch mesiacoch minulého roka, keď sa pandemická situácia výrazne zhoršila a nakazených covidom pribúdalo, bolo v slovenských nemocniciach urobených až o 43-tisíc operácií menej ako za rovnaké obdobie roku 2019.

Najviac odložených operácií sa týkalo otorinolaringologických (ORL), teda ušno-nosno-krčných, ochorení, ktoré poklesli o takmer 44 percent. Nasledujú chirurgické zákroky na odstránenie chorôb svalovej a kostrovej sústavy, ktoré tvorili až 40 percent odložených operácií a vo vyše 39 percentách išlo o operácie tráviaceho traktu.

Podľa analytika a bývalého riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martina Smatanu, ktorý dnes pôsobí ako poradca na ministerstve školstva, je zo zistení AOPP zrejmé, že „musíme konať“.

Odklad diagnostických výkonov sa podľa analýzy asociácie dotkol v najviac RTG vyšetrení, ktorých pokles dosahuje takmer 27 percent. V prípade kolonoskopických vyšetrení je to necelých 18 percent a mamografie rovných 17 percent.

„Netreba pritom zabúdať, že k odkladaniu plánovanej zdravotnej starostlivosti sa v minulom roku pristúpilo opakovane, nešlo teda len o posledný štvrťrok minulého roka,“ varuje Smatana v súvislosti s údajmi uverejnenými Asociáciou na ochranu práv pacientov.

Analytik pripomína, že za posledný kvartál minulého roka klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna. Priznáva pritom, že na Slovensku síce máme podľa údajov ministerstva zdravotníctva dlhodobo zvýšenú spotrebu diagnostických výkonov, ale tá sa netýka preventívnych diagnostických vyšetrení, ako sú kolonoskopie, či mamografie. V tejto oblasti podľa Smatanu naopak zaostávame.

„Tieto dni stojíme pred ďalšou výzvou, ktorou je odložená zdravotná starostlivosť. Je len na vedení ministerstva, či ju uchopíme včas a predídeme mnohými odvrátiteľným úmrtiam,“ píše Smatana na svojom facebookovom profile.

Podľa šéfky AOPP stojí nový minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) pred neľahkou úlohou, ako dobehnúť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti stratený čas. Lévyová tvrdí, že k riešeniu veci neprispieva ani vyčerpanie a možný pokles počtu zdravotníckych pracovníkov, z ktorých mnohí sú už dnes v dôchodkovom či preddôchodkovom veku.

Slabý článok manažmentu

Analytik pripomína, že len pri porovnaní posledných kvartálov rokov 2019 a 2020 počet mamografických vyšetrení klesol o 17 percent. Tento pokles možno nemusí pôsobiť ako veľký, ale pri bližšom pohľade to podľa neho naberá vážny rozmer.

„Podľa posledného vyhodnotenia mamografického skríningu na Slovensku, každej siedmej z tisícky vyšetrených žien sa diagnostikuje malignita prsníka. 17-percentný pokles predstavuje pokles na kvartálnej báze o 12 835 vyšetrení, čo sa prejaví na 90 nedetegovaných nádoroch prsníka. Štatisticky, 12 percent z nich by bolo ešte v štádiu pT1, kedy si žena vo väčšine prípadov nevie nahmatať ‚hrčku‘ a 24 percent v druhom štádiu ochorenia. Štádia sú zjednodušene štyri a cieľom skríningov je zachytiť čo najviac ľudí v pT1 a pT2, aby sa stihla nasadiť efektívna liečba ešte pred tým, ako sa nádor rozšíri a rapídne sa zhoršia vyhliadky pacientov,“ vysvetľuje Smatana.

Analytik tvrdí, že podobnú úvahu ako v prípade mamografických vyšetrení je možné aplikovať i na vyšetrenia tráviaceho traktu, skríningy a mnohé iné preventívne či diagnostické vyšetrenia, ktoré sa kvôli pandémii posúvali o celé mesiace.

„Ide síce o kvartálne dáta, ale vieme, že aj prvé mesiace roku 2021 mali podobný priebeh ako koniec roka 2020 a ‚dobehnutie‘ výkonov pre mnohých pacientov už bohužiaľ nebude možné,“ pripúšťa Smatana.

Z vyššie uvedených dôvodov je podľa analytika nutné, aby sa už teraz pracovalo na tom, ako dohnať odloženú zdravotnú starostlivosť, diagnostiku a preventívne vyšetrenia. „Aj preto je absolútne nevyhnutné, aby proces nepôjde sám od seba a bude vyžadovať veľkú koordináciu zo strany štátu, inovácie, dofinancovanie zdrojov a dobrého manažéra,“ uzatvára Smatana.