Spoločnosť nikdy nemôže byť úplne kresťanská, lebo kresťania sami nie sú úplne kresťanskí. Nie je to však tak, že by sa kresťania zo Západu vytrácali. Vždy boli menšinou v konflikte so svojím okolím, to platí o minulosti rovnako ako o prítomnosti – hovorí francúzsky filozof a tohtoročný laureát Ratzingerovej ceny Jean-Luc Marion. Zamýšľa sa tiež nad bizarnosťou súčasnej situácie, v ktorej  – ako hovorí – sa exportujú nemocničné problémy do verejného priestoru a ľuďom sa tvrdí, že sú podozriví.

Vo Vatikáne sa malo 14. novembra uskutočniť slávnostné odovzdanie Ratzingerovej ceny laureátom jej jubilejného 10. ročníka. Ako sme referovali 1. októbra v súvislosti s ich oznámením pri tlačovej konferencii Nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI., stali sa nimi austrálska teologička Tracey Rowlandová a francúzsky filozof Jean-Luc Marion. Tento dnes 74-ročný mysliteľ, žiak Jacquesa Derridu, inšpirovaný fenomenológiou Husserla a Heideggera a ich nasledovníkmi Ricouerom a Levinasom, ale tiež najväčšími teológmi 20. storočia Louisom Bouyerom, Henri de Lubacom a Hans Urs von Balthasarom, zakladal v roku 1972 spolu s dvoma naposledy menovanými a s vtedajším kardinálom Josephom Ratzingerom medzinárodný teologický časopis Communio. Počas svojej dlhej akademickej dráhy vyučoval okrem iného na parížskej Sorbonne a na univerzite v Chicagu (University of Chicago Divinity School). Popri fenomenológii, v rámci ktorej rozvíja koncept obdarovanosti, patrí tiež k najväčším dnešným znalcom Reného Descarta. V roku 2008 bol zvolený medzi 40 tzv. „nesmrteľných“ Francúzskej akadémie.

Jean-Luc Marion predstavil niektoré východiská svojho myslenia a pohľady na našu súčasnosť v obsiahlom rozhovore pre portál National Catholic Register.  Prinášame vám výber z týchto jeho úvah.

Vzťah filozofie a teológie

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.