Prokuratúra sa nachádza v kríze, bojuje o prežitie v ústavnom systéme štátu. Vo vedení potrebuje krízového manažéra. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Juraj Kliment počas vypočúvania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Dodal, že Generálna prokuratúra (GP) SR dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonku a urobil zásadné zmeny. Zdôraznil potrebu ukončiť vzťahy prokuratúry s toxickými osobami a previazanosť s politickou mocou. Za dôležité považuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov, ich samostatnosť i zásadnú obmenu na riadiacich funkciách.

„Prokuratúra je v kríze. Zdá sa mi ako dom s vytrhnutými dverami,“ uviedol Kliment s tým, že každý mohol vojsť, kedy chcel a s čím chcel, či už politici, kriminálne živly alebo pochybné existencie. To podľa neho treba ukončiť. Podotkol, že GP teraz dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonka a urobil zmeny, inak by už podľa neho ostala len možnosť inštitucionálnej zmeny. „Previazanosť s politickou mocou by mal raz a navždy skončiť,“ vyhlásil.

Ak by bol zvolený za šéfa GP, ako prvý chce vytvoriť tím, s ktorým bude pracovať, teda prvého námestníka generálneho prokurátora, riaditeľa trestného odboru, prípadne špeciálneho prokurátora. „Veľmi dôležitou úlohou bude urobiť zásadnú zmenu v pozíciách vedúcich prokurátorov,“ poznamenal s tým, že niektorí sú tam už roky a stratili kontakt s teraz platným právom. Podotkol, že zmeny nebude možné vykonať bez podpory a pomoci proreformných, čestných, poctivých a slušných prokurátorov.

Uplatňovanie osobnej zodpovednosti

Za svoju prvoradú úlohu v prípade zvolenia označil stabilizovanie prokuratúry a jej vrátenie k štandardnému a profesionálnemu výkonu právomocí. „Vykonávané musia byť tak, aby sa nimi dosahoval účel,“ podotkol s tým, že úkony, rozhodnutia a postupy musia byť v súlade s materiálnym chápaním spravodlivosti, nestrannosti a ostatnými princípmi právneho štátu. Deklaroval svoju apolitickosť a schopnosť krízového riadenia.

Dôležité je podľa neho aj uplatňovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov. Vysvetlil, že je nevyhnutné skončiť s kritikou činnosti prokuratúry ako celku, treba podľa neho oddeliť zlyhania jednotlivcov. Presadzovať chce i princíp otvorenosti založený na pravdivom informovaní, nezakrývaní chýb. Každý prokurátor by mal podľa Klimenta ochraňovať dobré meno prokuratúry. Poukázal aj na potrebu včasného uplatňovania disciplinárnej kontroly. Eliminovať chce prieťahy pri konaniach v disciplinárnej komisii, obštrukcie zo strany stíhaného prokurátora a publikovať výsledky.

Kliment reagoval aj na otázky ku kauze Cervanová a ku knihe, na ktorej spolupracoval s Petrom Tóthom. Vysvetlil, že v tom čase mu odmietli spoluprácu na knihe viaceré subjekty a vraj ho zaujal Tóthov „analytický prístup“. Vtedy podľa vlastných slov nepoznal Tóthove toxické kontakty a ich spolupráca bola založená na faktoch ku knihe.

„Po poznaní skutočností by som do tejto spolupráce už nešiel,“ povedal. Deklaroval, že kontakt s Tóthom prerušil a nepozná skutočnosti, ktoré by mu mohli brániť vyvodiť prípadne trestnoprávnu zodpovednosť voči nemu. Myslí si, že by nemal byť z jeho strany ani vydierateľný.

Prenasledovateľ Harabin

Záujemca o najdôležitejšiu prokurátorskú stoličku sa tiež vyjadril, prečo na krst svojej publikácie pozýval aj kontroverzného exministra vnútra Roberta Kaliňáka, čo člen vypočúvacej komisie Alojz Baránik (SaS) označil za „fatálne zlyhanie“. Ten však oponoval, že ho pozýval ako verejne činnú osobu, ministra a nie priateľa, a rovnako mali možnosť zúčastniť sa aj iní kompetentní vysokopostavení ľudia. Avšak tí to vraj odmietli.

Reč prišla aj na v súčasnosti väzobne stíhanú štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú či Štefana Harabina. Kliment sa nechal počuť, že s blízkou „spolupracovníčkou“ Mariana Kočnera sa ani nezdravil a lídra strany Vlasť tituloval za predstaviteľa „zvrátenej kabinetnej justície“. Z toho, ako Harabin „prenasledoval“ svojich podriadených vraj mali mnohí „psychické problémy“.

Nafúkal za volantom

Známy sudca označil za jednu z vecí, za ktoré sa vo svojom živote hanbí, aj to, že mal v roku 2003 pozitívnu dychovú skúšku na alkohol za volantom, hoci s vraj len miernou hodnotou. Na svoju obranu ale povedal, že sa vtedy postavil k problému adekvátnym spôsobom.

Členov výboru zaujímalo aj to, či dokáže ustáť tlak na svoju osobu v prípade zvolenia do funkcie. Kliment uviedol, že je ochotný dať verejný záväzok, že nebude robiť rozdiel medzi koalíciou, opozíciou a aj pri prípadnom stíhaní politikov preňho budú podstatné len skutkové právne závery, či došlo k trestnoprávnemu excesu a či sa to vie dokázať.

Nie cudzí element

Na otázku, či má ako neprokurátor a sudca manažérske schopnosti vykonávať funkciu od prvého dňa prípadného nástupu, odpovedal, že pokiaľ by ich v sebe nevidel, nekandidoval by. Poukázal na svoje skúsenosti s riadením senátu na Najvyššom súde SR. Za výhodu toho, že je z prostredia mimo prokuratúry, uviedol okrem apolitickosti to, že nie je zaťažený vzťahmi v rámci prokurátorského prostredia. Nevýhodu vidí v tom, že bude musieť presvedčiť prokurátorov, že nie je cudzí element, ktorý chce ublížiť, ale pomôcť.

Na otázku o možnom podmieňovaní jeho zvolenia zo strany politikov tým, či im nakoniec odobrí špeciálneho prokurátora, odpovedal, že má predstavu o tom, aké kritéria by mal spĺňať takýto človek. Myslí si, že by mal byť rovnako z radov neprokurátorov a mal by byť „meč a štít“ špeciálnej prokuratúry. V súvislosti s advokátom Danielom Lipšicom uviedol, že by s ním v tejto funkcii nemal problém.

(tasr/ste)

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.