Kongresmanka vyzýva demonštrantov, aby boli konfrontačnejší, ak neodsúdia Chauvina

Maxine Watersová. Foto: reprofoto/Youtube.com Maxine Watersová. Foto: reprofoto/Youtube.com

V Spojených štátoch sa koná súd s bývalým policajtom Derekom Chauvinom, ktorý je obvinený z vraždy Afroameričana Georgea Floyda. Po jeho smrti zasiahli Spojené štáty, ale aj iné krajiny západného sveta, masové protesty hnutia BLM, ktoré sprevádzalo i rabovanie a násilie.  

Olej do ohňa prilieva americká kongresmanka Maxine Watersová. Demokratická politička sa zúčastnila nedávneho protestu po zastrelení Daunteho Wrighta na predmestí Minneapolisu, kde vyhlásila, že pokiaľ Chauvina neodsúdia, mali by ľudia znovu vyjsť do ulíc a byť konfrontačnejší.

„Chceme verdikt ‚vinný‘,“ uviedla kongresmanka. Ak tak súd nerozhodne, musia podľa jej slov ľudia naďalej ostať v uliciach a musia „bojovať za spravodlivosť“. Kongresmanka vyjadrila presvedčenie, že rozsudok bude znieť „vinný, vinný, vinný, a ak nie, tak nesmieme odísť“. Rozsudok tiež podľa Watersovej nemá konštatovať zabitie, ale vraždu.

„Musíme ostať v uliciach. A musíme byť aktívnejší. Musíme byť viac konfrontační. Musíme sa uistiť, aby vedeli, že to myslíme vážne,“ uviedla Watersová pre prítomných reportérov.

https://twitter.com/JackPosobiec/status/1383635117147451417

Šikanujte ich

Mnohí si výroky kongresmanky vysvetlili tak, že vyzýva na nepokoje či priamo na násilie v prípade, ak nedostane verdikt, ktorý chce. Protesty BLM si minulý rok v USA vyžiadali viac ako tucet obetí a masívne škody na majetku. Pre Watersovú to tiež nie je prvý prípad kontroverzných vyjadrení tohto druhu.

V roku 2018 napríklad pochválila aktivistov, ktorí obťažovali úradníkov Trumpovej vlády a vyzvala ich, aby v tom pokračovali. „A ak uvidíte hocikoho z vlády v reštaurácii, v obchode, na pumpe, pôjdete tam a vytvoríte dav. A zatlačíte na nich. A poviete im, že tu nikde nie sú vítaní,“ vyhlásila vtedy kongresmanka na tlačovej besede v reakcii na Trumpovú migračnú politiku.

Povstanie a prebudenie

Jej komentáre obhajujúce násilie pritom idú hlbšie do minulosti. V roku 1992 v Los Angeles tri dni zúrili nepokoje, ktoré boli reakciou na incident, pri ktorom štvorica belošských policajtov zbila černocha Rodneyho Kinga, ktorého predtým naháňali po diaľnici. Porota neskôr policajtov oslobodila.

Počas násilností bolo zabitých viac ako 50 ľudí a približne 2-tisíc ich bolo zranených. Mesto Los Angeles doslova horelo. Išlo o dovtedy najničivejšie občianske nepokoje v Spojených štátoch za 20. storočie, Watersová sa však vtedy postavila na stranu rabujúcich.

Odmietala tvrdenia, že šlo o kriminálnikov a gangsterov a bola toho názoru, aby sa nepokoje radšej nazývali „vzburou“. Podľa Watersovej išlo o „prebudenie“ Afroameričanov a spontánnu reakciu voči nespravodlivosti a proti policajnej brutalite.

Trump vraj radikalizuje

Počas týchto nepokojov rezonoval aj incident, keď bol biely šofér nákladného auta Reginald Denny vytiahnutý zo svojho vozidla rabujúcimi po tom, ako vošiel na nesprávnu križovatku.

Niekoľko černochov ho zbilo do krvi a jeden z nich mu hodil do hlavy tehlu. Tým mužom bol Damian Williams, vodca skupiny, ktorý neskôr nad Dennyho telom tancoval víťazný tanec. Denny utrpel poranenia mozgu a jeho schopnosť chodiť i rozprávať boli nenávratne poškodené.

Ako pripomína komentátor Tucker Carlson, Maxine Watersová navštívila Williamsovu matku a poskytla jej podporu po tom, ako Damiana uväznili za viacero napadnutí počas nepokojov. Keď jeho spoločníkov porota oslobodila, Watersová s nimi oslavovala verdikt. Williamsa neskôr prepustili a v roku 2003 išiel znovu do väzenia, tentokrát za vraždu. Ako sa neskôr ukázalo, bol členom gangu známeho ako Crips.

Watersová v minulosti obvinila bývalého prezidenta Donalda Trumpa z radikalizácie svojich podporovateľov voči demokracii. Kongresmanka podporovala aj ústavnú žalobu proti Trumpovi po tom, ako jeho podporovatelia vtrhli do budov Kapitolu začiatkom januára.


Ďalšie články