Nárast počtu odhalených údajných operácií ruských tajných služieb v Európe môže byť príznakom ich nedbanlivosti, ale aj bezohľadnosti, vojnovej mentality a snahy vyslať jasný signál odporcom Kremľa.

Česká republika v sobotu oznámila, že vyhostí 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb. Vyhostenie súvisí s výbuchom muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014, do ktorého boli podľa českých úradov zapojení ruskí agenti. Dvomi z nich mali byť tí istí dôstojníci ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorí sú podozriví z útoku nervovoparalytickou látkou novičok na dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu vo Veľkej Británii v roku 2018. Kremeľ tieto obvinenia rázne odmieta a hovorí o „americkej stope“, pričom recipročne vyhostil 20 zamestnancov českého veľvyslanectva v Moskve. Tento prípad, ak by sa potvrdil, by bol ďalším dôkazom narastajúcej aktívnosti a asertivity ruských tajných služieb v Európe.

GRU a sklad, ktorý nemal vybuchnúť

Ruskí agenti podľa českých úradov pricestovali do Prahy z Moskvy 13. októbra 2014 a následne zaslali email so žiadosťou o návštevu skladov vo Vrběticiach. Už 16. októbra obaja Rusi vycestovali do Rakúska, odkiaľ sa vrátili späť do Moskvy. Polícia zatiaľ podľa dostupných informácií nemá dôkaz o tom, že by sa obaja muži v sklade skutočne fyzicky nachádzali. Ešte v deň ich návratu do Ruska však explodoval sklad číslo 16, pričom k výbuchu skladu číslo 12 došlo následne 3. decembra toho istého roku. Nešťastie si vyžiadalo dve obete na životoch.

Cieľom útoku nemali byť sklady samotné, ale v nich uskladnená munícia, ktorá mala cez bulharského obchodníka so zbraňami smerovať na Ukrajinu. Podľa informácií českých médií nemali výbušné zariadenia, údajne namontované agentami GRU, explodovať v skladoch, ale až po ich prevoze mimo územie Českej republiky. K aktivovaniu výbušného zariadenia však došlo predčasne. Predmetného bulharského obchodníka so zbraňami Emeľana Gebreva sa následne v roku 2015 agenti GRU údajne pokúsili dvakrát otráviť nervovoparalytickou látkou novičok.

Firma IMEX Group, ktorá mala oba sklady v roku 2014 prenajaté, však o tejto verzii udalostí nie je presvedčená. „Myslíme si, že prvý výbuch nesúvisel s tým druhým. Úvahy o tom, že to malo skončiť v Bulharsku, sú nezmyselné. Druhý sklad polícia skontrolovala, zapečatila a strážila. Neverím, že by si nevšimli nástražné zariadenie,“ uviedol právnik spoločnosti Radek Ondruš. Ten zároveň dodal, že munícia nemohla podľa expertov ani firmy vybuchnúť sama od seba, no podľa jeho slov bolo v sklade značné množstvo zamestnancov, ktorí muníciu opäť balili. „Neverím, že by si nevšimli Rusov,“ dodal.

Starí známi?

Z pátrania, ktoré vyhlásila česká Národná centrála proti organizovanému zločinu SKPV, vyplýva, že z útoku na sklady sú podozriví tí istí muži ako z útoku na Skripaľa a jeho dcéru. Oficiálne ide o dvoch občanov Ruskej federácie Ruslana Boširova a Alexandra Petrova. V roku 2018 poskytli obaja muži rozhovor ruskej štátnej stanici RT, v ktorom popreli, že sú agentami GRU, pričom dodali, že sa po obvinení zo strany Británie boja opustiť krajinu. V meste Salisbury sa údajne zastavili na odporúčanie známeho v rámci výletu do Londýna. Chceli si tam prezrieť miestnu katedrálu, ktorá podľa ich slov „nie je preslávená len v Európe, ale na celom svete“. Verziu Londýna o tom, že nervovoparalytickú látku prepašovali do Británie v nádobke od ženskej voňavky, sa pokúsili vyvrátiť tvrdením, že by bolo predsa podozrivé, ak by dvaja muži spolu cestovali a niesli by so sebou voňavku pre ženy.

Podľa zistení spravodajských portálov Insider a Bellingcat sú obaja v skutočnosti agentami oddelenia GRU č. 29155, ktoré sa špecializuje na operácie v zahraničí. Ich skutočné mená sú Alexander Miškin a Anatolij Čepiga.

Pátranie po údajných ruských agentoch, ktoré vyhlásila česká polícia. Zdroj: Twitter

Miškin sa podľa dostupných informácií narodil v roku 1979 v dedine Lojga v Archangeľskej oblasti a nadobudol lekárske vzdelanie na vojenskej akadémii. Ešte počas štúdia mu mali ponúknuť prácu v GRU, pričom v roku 2010 sa pod novým menom presťahoval do Moskvy. O Čepigovi je známe, že sa tiež narodil v roku 1979 v Amurskej oblasti. Ide o plukovníka GRU s najvyšším čestným titulom Hrdina Ruskej federácie. Ten mal údajne dostať za účasť na anexii Krymského polostrova, pričom podieľať sa mal aj na evakuácii zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča do Ruska.

Čo hovoria v Rusku

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo české obvinenia za „neopodstatnené“ a „absurdné“. „Tento nepriateľský krok je pokračovaním série protiruských opatrení, ktoré Česká republika podnikla v posledných rokoch. Nemožno prehliadnuť aj americkú stopu. V snahe potešiť USA na pozadí ich nedávnych sankcií voči Rusku, české orgány v tejto súvislosti dokonca prekonali svojich zámorských pánov,“ uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj viacerí ruskí experti. Populárny vojenský komentátor denníka Komsomoľskaja Pravda Viktor Baranec napríklad pre konzervatívnu spravodajskú stanicu Cargrad hovoril o provokácii zo strany Česka, „ktorá sa viac podobá na komédiu“.

„Takéto vyhlásenia môžu urobiť iba klienti kliník, kde sa liečia na hlbokú schizofréniu a paranoju. Bohužiaľ, je to tak. V tejto situácii nastal čas nereagovať na každú takúto ohavnosť, pretože čím častejšie reagujeme, tým viac ich podporujeme. Nastal čas mlčať. Pes si pošteká a prejde ho to. Ja nie som zástanca úplného mlčania. Ak sú u nás 100-percentné dôkazy a možnosť urobiť si srandu z tých zasrancov, mali by sme páliť ťažkým kalibrom,“ uviedol komentátor.

Opozične naladené médiá naopak upozorňujú na možné negatívne dôsledky tohto škandálu pre Rusko. Komentátor stanice Echo Moskvy Iľja Novikov v tejto súvislosti spomenul najmä plánovanú výstavbu nového bloku českej jadrovej elektrárne Dukovany, na ktorej sa chcela podieľať ruská štátna spoločnosť Rosatom. Český minister obchodu a priemyslu Karel Havlíček podľa jeho slov po informáciách o zapojení agentov GRU do výbuchu skladov označil účasť ruskej spoločnosti za málo pravdepodobnú. Novikov upozornil, že Havlíček pritom až do škandálu účasť Rusov na projekte aktívne podporoval. Praha podľa jeho názoru teraz už nezrealizuje ani plánovaný nákup ruskej vakcíny Sputnik V.

Ruskí agenti v Európe

Za posledných niekoľko mesiacov vyhostili ruských diplomatov okrem Českej republiky viaceré európske štáty vrátane Holandska, Nórska a Švédska. Na začiatku apríla vyhostilo dvoch ruských diplomatov aj Taliansko po tom, ako miestne bezpečnostné zložky prichytili dôstojníka talianskeho námorníctva pri odovzdávaní dokumentov ruskému agentovi.

Jedno z najsilnejších diplomatických zastúpení má Rusko práve v Česku. Ruské veľvyslanectvo v Prahe má k dispozícii až 135 zamestnancov, z toho viac než 40 diplomatov. Ambasáda Spojených štátov má pre porovnanie v Prahe len 72 zamestnancov a Čína 33. Praha je už tradične považovaná za centrálu ruských agentov operujúcich v Európe a najmä v Nemecku. Bývalý český veľvyslanec v Rusku a diplomat Petr Kolář pre portál Novinky.cz uviedol, že v súvislosti s poslednými udalosťami by Praha mala vyhostiť všetkých ruských diplomatov.

Hoci Moskva podobné obvinenia zo špionáže označuje za „protiruské kampane“ z dielne Spojených štátov a Veľkej Británie, viacerí analytici veria, že špionážne a podvratné aktivity Ruska v Európe dosahujú momentálne svoj vrchol. Expert na Rusko Mark Galeotti považuje za bod zlomu revolúciu na Ukrajine v roku 2014, ktorú v Kremli považujú za dôsledok západného sprisahania.

„Ruské spravodajské služby teraz pracujú, ako keby boli v stave vojny. Myslia si, že sú uprostred existenčného zápasu o budúce postavenie Ruska vo svete,“ uviedol Galeotti. S jeho názorom súhlasí aj ruský komentátor Andrej Soldatov z portálu Agentura.ru. „Rusko považuje aj najmenší krok Západu, ako napríklad kritiku stavu ľudských práv alebo činnosť zahraničných novinárov, za niečo, čo môže vyvolať revolúciu,“ zdôraznil.

Požiar muničného skladu za obcou Vrbětice v roku 2014. Foto: TASR

Komunita expertov sa však nezhoduje v tom, do akej miery sú ruské tajné služby v Európe efektívne. Neúspech atentátov na Skripaľa a Navaľného, ako aj odhalenie viacerých agentov, považujú za prejav narastajúcej bezohľadnosti aj nedbanlivosti. Soldatov vidí problém v korupcii a opakovaných čistkách, ktoré podľa jeho názoru v prostredí ruských tajných služieb vytvorili „kultúru poslušnosti a nekompetentnosti“.

Iní zas za bezohľadnosťou a využívaním nespoľahlivých, no desivých látok, ako je Novičok, vidia vedomú taktiku Kremľa. „Ak na zavraždenie niekoho použijete taký prostriedok, akým je Novičok, je to preto, že chcete, aby to bolo verejne známe,“ uviedol lektor spravodajstva a medzinárodnej bezpečnosti na univerzite v Glasgowe Damien Van Puyvelde. Americký think tank The Soufan Center vo svojej správe tiež uvádza, že snaha spôsobiť „pomalú a bolestivú smrť“ nervovoparalytickou látkou je jasným a vedomým signálom pre všetkých oponentov Kremľa a Vladimira Putina.

Rusko má v súčasnosti tri spravodajské služby: vojenskú rozviedku (GRU – Hlavná správa rozviedky), Službu zahraničnej rozviedky (SVR) a Federálnu bezpečnostnú službu (FSB). Posledné dve menované sú nástupkyňami niekdajšej KGB. Z týchto troch služieb len GRU nepodlieha priamo prezidentovi, ale generálnemu štábu. Zo všetkých ruských spravodajských služieb je zároveň tou najzáhadnejšou. Po rozpade Sovietskeho zväzu totiž viacerí bývalí dôstojníci aj prebehlíci z KGB napísali svoje memoáre, v ktorých fungovanie organizácie podrobne popísali. GRU však podľa expertov vždy bola omnoho uzavretejšou službou než KGB a jej dve dcéry.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.