Matovičova najsilnejšia stránka

Matovič zo všetkých slovenských populistov najlepšie odhadol, že môže zájsť ďalej ako ktokoľvek pred ním. To je jeho silná stránka.

Keď v januári 2020 preferencie strán v prieskumoch naznačovali, že voľby vyhrá OĽaNO, v Postoji som napísal, že „sociopatia sa presadí ako významný prvok spoločenskej atmosféry“. Keď sa Igor Matovič stal premiérom, jeden môj priateľ povedal, že Matovič bude schopný organizovať demonštrácie proti svojej vlastnej vláde.

Stalo sa to. Premiérovo vystupovanie za celý rok bolo prejavom sociopatie. Demonštrácie proti vlastnej vláde síce neviedol, ale ktovie, keby nebol zákaz zhromažďovania kvôli pandémii… Úkaz sociopatie na Úrade vlády v ponovembrovom období nevidíme prvýkrát. Bolo to tak i za Mečiara.

Mečiarova a Matovičova rovnaká sociopatia

Občas čitatelia odmietajú porovnanie Matoviča s Mečiarom ako nemiestne. Je to tým, že majú na mysli Mečiara z  tretieho premiérskeho obdobia, kedy jeho tajná služba dala uniesť syna prezidenta Kováča, a s tým predsa Matoviča nemožno porovnávať.

Lenže Matoviča porovnávam ešte s Mečiarom jeho prvých dvoch premiérskych období v rokoch 1990-1994. Správal sa rovnako ako Matovič a rovnako preto dvakrát padol. Predvádzal hysterické výlevy, polopravdy a nepravdy, zákernosť, váľanie viny na iných, len nie priznanie si vlastných zlyhaní, vyžadovanie si bezpodmienečnej poslušnosti, štylizáciu vlastnej osoby do úlohy obete, voči ktorej tí zlí intrigujú, ponižovanie iných, bičovanie emócií u verejnosti (Matovičove „plačovky“, Mečiarovo „ s Pánom Bohom idem od vás…“), vyvolávanie nervozity a agresívnosti. Kto si pamätá Mečiara, tak vie, že vyššie uvedenými prejavmi ho Matovič viac než pripomína. Rozdiel je v tom, že Matovič nie je tak robustným politickým typom, čo je na Slovensku nevýhoda, a najmä je tu rozdiel v popularite. Matovičovi dôveruje len 15 percent voličov, Mečiarovi v čase jeho prvého odvolania dôverovalo až 80 percent voličov.

Pravda aj demagógia v jednom

Odhaliť demagóga je komplikované, okrem iného i preto, lebo jeho demagógia je obvykle zmiešaná s pravdou. Mečiar začal nadobúdať na Slovensku vysokú dôveryhodnosť od leta 1990, keď sa začala diskusia o reforme dovtedajšej formy československej federácie, ktorá vyvrcholila zmenou ústavy a prenosu veľkej časti kompetencií z federácie na národné republiky. Mečiar v diskusii výrazne obhajoval slovenské záujmy.

Nuž a kto by neveril Matovičovi, keď kritizoval ficovskú korupciu. V posledných týždňoch bojuje za Sputnik, a  súhlasím s tým, že Sputnik je vakcína rovnocenná s tými západnými. Matovič koncom týždňa na dvojhodinovej tlačovke bojoval proti šéfke ŠÚKL-u Zuzane Baťovej. Viem si predstaviť, že svet, ktorý Baťová reprezentuje, je zaujatý proti Sputniku. Ešte aj Matovičov hlavný kritik Sulík v sobotu označil Baťovej tvrdenie o tom, že Sputniky v rôznych krajinách majú spoločný len názov, za politické tvrdenie. Takto by rozprávať naozaj nemala.

Toľko k pravde v Matovičovom postoji. Lenže jeho demagógia všetko pokazí.

Matovičov útok proti Baťovej totiž nie je ani tak bojom za Sputnik, ako skôr zástupným bojom za odvrátenie pozornosti od dvoch vecí. Od vlastnej dlhodobej nekompetentnosti v kauze vakcíny a od skutočnosti, že jeho vlastní v OĽaNO hovoria čosi iné ako on.

 Je to zástupný boj

Keď Matovič dovážal Sputnik, musel predsa rátať s tým, že na očkovanie bude treba aspoň jednu z dvoch nevyhnutných vecí. Buď odobrenie vakcíny slovenským ŠÚKL-om alebo európskou EMA, čo si vyžaduje čas v týždňoch až mesiacoch. Alebo legálne možné schválenie ministrom zdravotníctva. Veď Matovič aj povedal hneď po príchode vakcíny, že by ocenil, keby Krajčí Sputnik povolil. Lenže „Matovičov vojak“ Krajčí to nepovolil. Teda povolil, ale tak, že zodpovednosť za následky nesie očkujúci lekár. Teda nepovolil. A doteraz to nepovolil nový minister zdravotníctva za Matovičovo OĽaNO Lengvarský.

Keby len to. Lengvarský deň po Matovičovom dvojhodinovom tlačovkovom boji s Baťovou oznámil, že Baťovej dôveruje. Veď úplne Matovičovi protirečí. Matovič by mal bojovať proti generálovi z jeho vlastných politických radov a ministerskému kolegovi, nie proti pani zo ŠÚKL-u. Netrúfa si? Možno. Veď ten minister zdravotníctva už tiež má dosť toho, ak Matovič menežuje, a to hlúpo, veci z rezortu zdravorníctva a zahraničných vecí, ktoré dokazil ešte ako premiér a kazí ich aj ako minister financií.

Veď povážme. Nakúpil Sputnik ako premiér, mesiac zaň jeho vláda nezaplatila. Nemal stratégiu, ako nakúpenú vakcínu použiť, obaja ministri zdravotníctva z jeho OĽaNO odmietli prevziať za očkovanie Sputnikom osobnú zodpovednosť. Zmluvu o Sputniku nečítal. V Moskve rokoval s úradníkom, ktorý mu nebol politicky rovný. Dodatočné informácie o Sputniku nepýtal. Jediným zmyslom jeho návštevy je to, že sa stal hovorcom toho úradníka, aby nám tlmočil, čo Rusov nahnevalo. Ako sa môžeme spoľahnúť, že nám hovorí pravdu? Jeho verzia je v rozpore s obsahom tajnej zmluvy aj listu, ktorým Rusi žiadajú vrátenie Sputnika. Podľa prezidentky, ktorá ich na rozdiel od Matoviča čítala. V Šarišských Michaľanoch čakajú dva kamióny z Maďarska, chcú naložiť náš Sputnik, ale tovar zatiaľ nenaložili. Čo sa vlastne v Budapešti dohodlo? Je to chaos.

Chaos sa šíri rýchlejšie než komentátori stíhajú komentovať

Expremiér produkuje chaos rýchlejšie než to komentátori stíhajú komentovať. Zanikol napríklad rozpor vo vyjadreniach slovenských účastníkov schôdzky s Viktorom Orbánom.

Kto vlastne nechcel, aby boli naši slovenskí diplomati prítomní na budapeštianskom rokovaní o Sputniku? Matovič? Orbán? Pravdu povediac, bolo by to bývalo úplne jedno, nebyť poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho. Keď sú rokujúce strany v takom priateľskom vzťahu, že uprednostnia menej oficiálny ráz stretnutia, prítomnosť diplomatov nie je vždy nutná.

Keď však poslanec Gyimesi využil stretnutie s Orbánom na bezprecedentnú urážku slovenskej ambasády, tak už to jedno nebolo. V stredu večer v správach RTVS sme sa dozvedeli, že podľa Matoviča sa stretnutie konalo bez diplomatov na neformálny návrh maďarskej strany. Vo štvrtok však Gyimesiho vyspovedal denník Postoj a Gyimesi uviedol, že maďarská strana žiadny signál o nežiadúcej prítomnosti slovenských diplomatov nevydala. Tak kto si vymýšľa?

Proti Gyimesiho urážke diplomatov sa rozbúrila doteraz pokojná hladina slovensko-maďarských vzťahov. Veronika Remišová potom, čo neprítomnosť diplomatov hodil Matovič na Orbána, povedala, že v takom prípade sa stretnutie vôbec nemalo konať. Orbánovi, ktorý nám (i sebe) chce pomôcť so Sputnikom, to nemusí byť milé, pritom možno je v tom úplne nevinne. Chaos.

Matovič odhadol Slovensko

Matovič dosiahol vrchol úspechu pred rokom vo voľbách, teraz už upadá, hoci to ešte nemusí byť jeho úplný politický koniec. Otázka je, či si udrží pevné jadro svojich prívržencov, ktorým jeho správanie neprekáža.

V niečom mu treba uznať neslávne prvenstvo. Zo všetkých slovenských populistov najlepšie odhadol, že môže zájsť ďalej ako ktokoľvek pred ním. Odhadol, že každý jeho škandál, ktorý by iní považovali za diskvalifikačný, bude rýchlo zabudnutý, a preto mu neuškodí. Preto bol jeho ťah za premiérskym kreslom úspešný.

Ohľadne straníckeho politického nosiča odhadol ako možné to, čo by všetci ostatní považovali za nemožné. Tam, kde Mečiar a Fico budovali masové politické strany, čím si nevyhnutne pridávali povinnosti s ich riadením, Matovič si dovolil založenie skutočnej politickej strany odmietnuť. Správne odhadol, že spolupracovníkov si môže iba najímať a fakturovať bez toho, aby im ako členom strany dával práva spolurozhodovať. Odhadol, že stačí, ak si bude na poslaneckú kandidátku najímať nestraníkov. Správne odhadol, že servilných, poslušných a od neho závislých spolupracovníkov môže nazvať nezvislými osobnosťami a prejde mu to. Sprvoti čas od času zahral hru, že OĽaNO by sa mohlo zmeniť na normálnu stranu, ale nikdy to neurobil. Odhadol správne, že Slovensko sa unaví a zvykne si. Nikto už ani nevníma, že Eduard Heger je prvý nestraník v kresle premiéra v slovenskej histórii a s ním aj všetci ministri za OĽaNO, lebo nie sú jeho členmi.

Politické strany majú umožňovať ľuďom zúčastňovať sa na politickom živote, ale nielen kandidovaním do verejných funkcií, ale i spolurozhodovaním o spoločenských otázkach v rámci strany. Za týmto účelom štáty v Európe podporujú finančne politické strany. Matovičovo OĽaNO takou stranou nie je, ale od štátu už zobralo milióny eur, ako keby takou stranou bolo. Matovič správne odhadol, že toto si bude môcť dovoliť a súčasne roky žiť z politickej agendy boja proti rozkrádaniu štátnych financií. Je to tým, že tam, kde sa iný človek zastaví a povie si, toto predsa nesmiem urobiť, Matovič to urobí. Je to jeho najsilnejšia stránka.

Slovensko však má šťastie

Šťastím pre Slovensko je to, že všetky silné politické stránky neguje jedna zásadná slabá stránka. Matovič má vždy nutkanie zahrnúť urážkami každého, kto mu vzdoruje, a nie je schopný nutkaniu odolať. Je to jeho povaha. Voličov tak stráca. 

Uvidíme, čo príde po Matovičovi.