Takmer každý druhý Číňan si myslí, že s EÚ sa dá ťahať za jeden povraz

Najpriateľskejšie sa Číňania stavajú k Rusku. Európska únia je u nich hneď na druhom mieste. Azda aj preto, že v Európanoch nevidia ohrozenie vlastných záujmov vo svete.

Nedávny prieskum postoja Európanov k Číne počas pandémie nového koronavírusu ukázal, že na starom kontinente vnímajú ázijskú veľmoc zväčša negatívne. Podľa štúdie, ktorú vypracoval a zverejnil Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií, majú negatívny pohľad na Čínu hlavne štáty západnej a severnej Európy. Na druhej strane, napríklad Srbsko a Rusko nepovažujú politiku a kroky počas pandémie za negatívne.

Pandémia určite poškodila reputáciu Číny nielen v Európe, ale i vo svete. A ako vníma Čína a Číňania Európu, Európsku úniu?

Na základe viacerých analýz, ktoré vznikali od roku 2000 do súčasnosti, väčšina občanov Čínskej ľudovej republiky nemá jasnú predstavu a nerozumie príliš dobre Európskej únii. Ich dojmy sú však zväčša pozitívne, rovnako ako očakávania rozvoja vzájomných vzťahov. Na rozdiel od Spojených štátov amerických, ktoré sa dostali do pozície rivala, EÚ vnímajú ako partnera, ktorý nemá silu ohroziť čínske záujmy.

Číňania hľadia najpriateľskejšie na Rusko, potom na EÚ

Spoločná štúdia čínskych a zahraničných autorov, ktorá sa venovala Číne a Európskej únii, ukázala zaujímavé výsledky. Až 39 percent opýtaných v Číne si myslí, že EÚ a Čína majú dostatok spoločných záujmov, aby mohli spolupracovať na riešení medzinárodných problémov. Len 12 percent má presne opačný názor. Viac ako 30 percent opýtaných Číňanov sa domnieva, že ČĽR nemá toho s EÚ veľa spoločného, ale stále môžu nájsť vzájomné spôsoby riešenia problémov. Necelá desatina respondentov je proti akejkoľvek spolupráci.

Zaujímavým faktom je aj porovnanie postoja čínskych respondentov voči EÚ, USA, Rusku a Japonsku. V škále od 1 do 10 mali určiť ich názor na vzájomné vzťahy, kde hodnota 1 predstavovala veľmi nepriateľské vzťahy a 10 veľmi priateľské.

Na prvom mieste v rebríčku sa umiestnili čínsko-ruské vzťahy, hodnotené ako najpriateľskejšie. Na druhom mieste skončila EÚ, tretie v poradí boli USA, s ktorými sa vzťahy vnímali ešte stále ako priateľské. Japonsko skončilo na poslednom, štvrtom mieste a zaradilo sa do kategórie nepriateľské. Čínsko-japonské vzťahy sú formálne v poriadku, avšak historická stigma z druhej svetovej vojny je stále živá.

Obraz Európy zlepšuje cestovanie na starý kontinent

Väčšie príjmy čínskeho obyvateľstva umožňujú čoraz viac cestovať bežným Číňanom po Európe. Práve cestovanie a spoznávanie Európy zlepšuje pozitívny obraz Európy v Číne. Minca má však dve strany. S príchodom čoraz väčšieho počtu čínskych turistov do Európy vznikajú kultúrno-komunikačné problémy a nedorozumenia.

Jeden z najzreteľnejších prípadov sa udial pred dvoma rokmi vo Švédsku, ktorého obyvatelia sú najviac negatívne naladení voči Číne. Pôvodne malicherné nedorozumenie čínskych turistov v štokholmskom hoteli o rezervácii sa skončilo diplomatickou roztržkou.

Problémom vo vzájomnom porozumení môžu byť práve rozdielne kultúrne zvyky a postoje. Čo môže byť pre Európanov poburujúce, môže byť, naopak, pre Číňanov celkom normálne.

Ako sme ilustrovali na príbehu čínskych turistov vo Švédsku, rozličné chápanie sveta prináša rozdielne postoje aj v širšom ponímaní vzájomných vzťahov. Neschopnosť Číny pochopiť základy Európskej únie ako nadnárodného subjektu, ktorý dostáva mandát od všetkých členských štátov, narúša vzájomné vnímanie obyvateľov.

Na jednej je strane negatívny pohľad Európanov na riešenie pandémie, ale aj politiku súčasnej Číny, na druhej strane Číňania vnímajú EÚ vo všeobecnosti pozitívne. Problémy vznikajú pri hlbšej interakcii a spolupráci.