Tlak politickej korektnosti sa za posledné roky vkradol skoro do každej súčasti života vrátane kultúry. Výnimkou nie sú ani hry – počítačové, kartové či stolné. Tomuto tlaku herné spoločnosti mnohokrát podľahnú alebo sa doň v horších prípadoch aktívne zapájajú. To má často neblahý efekt na hrateľnosť či príbehy, ale v extrémnych prípadoch aj na samotných hráčov.

Nejde o veľmi nový fenomén, pozorovať sa dá už od začiatku poslednej dekády. Podobne ako vo filmovom priemysle bola táto zmena často pomalá a graduálna. Cez malé kroky sa do vizuálnych médií pomaly pretláčala pod rúškom boja za sociálnu spravodlivosť progresívna agenda (čo je v praxi už synonymum pre politickú korektnosť).

Za posledný rok však nastala významná akcelerácia tohto trendu. Priamo to súvisí s dianím v Spojených štátoch, konkrétne so smrťou Afroameričana Georga Floyda v rukách tamojšej polície. Následné protesty organizácie Black Lives Matter mali vplyv na mnoho zmien aj v kultúre – avšak mnohokrát veľmi pofidérnych alebo nežiadaných.

To, že pre veľké spoločnosti ide v prípadoch pretláčania progresívnych ideí či vrhania sa do boja za „sociálnu rovnosť“ skôr o marketingový ťah, nie je ťažké uhádnuť. Koniec koncov, natlačiť do svojho produktu čo najviac „identít“, aby sa dal ponúknuť najväčšiemu množstvu ľudí, dáva zmysel. Aspoň teoreticky.

Nemôžem si to užívať, pretože…

Po prvé, stavia na veľmi vratkom základe a to, že ľudia sa dokážu stotožniť len s postavami, ktoré reprezentujú ich biologické vlastnosti či charakteristiky. Inak povedané, podľa týchto myšlienkových pochodov sa muži nedokážu stotožniť so ženskými postavami, ženy s mužskými a tak ďalej.

Možno som nedostal ten obežník, kde sa hovorí, že si nemám užívať hry ako Zaklínač 3, kde hrám za mutanta (ale belocha a muža vo výsledku), Tomb Raider či Mass Effect, kde som hral za ženu, alebo Age of Empires II, kde hrávam za národy pochádzajúce z každého konca sveta. Možno takéhoto hrania nie sú podľa nich schopné len rôzne etnické či sexuálne menšiny, avšak taká predstava by mi prišla skutočne urážlivá.

Ďalším a väčším problémom je to, že sa politická agenda často stavia nad kvalitu produktov, nad dobré príbehy či realistické osobnosti postáv alebo dokonca proti férovému prístupu k zákazníkom. Svoje by o tom mohla hovoriť známa spoločnosť Blizzard, ktorá má na konte hry ako World of Warcraft alebo Overwatch.

Za BLM, za Čínu

Tá minulý rok suspendovala profesionálneho hráča prezývaného Blitzchung a odobrala mu peňažnú odmenu za turnaj. Previnil sa tým, že počas živého vysielania podporil terajšie protesty v Hong Kongu proti centrálnej vláde Číny.

Keď však prišli protesty Black Lives Matter, Blizzard rýchlo naskočil na vlnu podpory tomuto krajne ľavicovému hnutiu. Rozdiel v týchto dvoch prípadoch, keď jeden protest bol podporený a druhý nebol, je vcelku jednoduchý – zisk.

Ísť proti čínskej vláde by pre Blizzard (resp. ich materskú spoločnosť Activision) skoro iste znamenalo stratu čínskeho trhu. Napriek tomu, že v Číne, na rozdiel od USA, prebiehajú skutočné a drastické porušovania ľudských práv, napríklad v prípade Ujgurov. Naopak, podpora BLM je takpovediac povinnou marketingovou jazdou, ak chce byť spoločnosť v dnešnom svete progresívcov „in“.

Nejde pritom, ako vidíme, o žiadne hodnotové princípy. Snaha Blizzardu zapáčiť sa demonštrantom proti údajnému rasovému utláčaniu černochov v USA vyvrcholila až tak, že dokonca minimálne jedného hráča vykázali zo svojej hry na 100 rokov – za to, že si okrem iného dovolil narušiť tamojšiu hernú verziu protestov BLM.

Diskriminovaní ohyzdi?

Absurdné rozmery naberá progresívna vlna aj v stolových hrách. Medzi najznámejšie hry na hrdinov patrí systém Žaláre a draky (Dungeons & Dragons). Vydavateľ hry Wizards of the Coast sa tento rok rozhodol, že musí upraviť vyobrazenie niektorých fantastických rás – sú vraj zobrazované príliš negatívne.

Problémom je napríklad pohľad na ohyzdov (orkov), ktorí sú považovaní za násilné a agresívne hordy barbarov túžiacich po boji. To chcú zmeniť, aby boli všetky rasy „kultúrne komplexné“. Zmeny čakajú aj niektoré staršie knihy, ktoré vraj zobrazujú rasové stereotypy alebo sú necitlivé.

Kartová hra Magic: The Gathering od rovnakej spoločnosti zasa pristúpila tento rok k odstráneniu viacerých „rasistických kariet”. Na zakázaný zoznam sa tak dostali karty menom Križiacka výprava, Džihád, Vyčisti či Uväzni. Stopku dostala aj karta zobrazujúca de facto Rómov.

Ďalších príkladov z rôznych hier je mnoho. Zatiaľ čo sa dá argumentovať, že niektoré z týchto podivných zmien nemajú vplyv na samotnú hrateľnosť či hráčov ako takých, objavujú sa aj iné prípady. Spomenúť môžeme hru Borderlands 3, v ktorej vývojári naliehali na hráčov, aby tamojšieho robota oslovovali jeho špecifickým preferovaným zámenom. Ak to budete nebodaj vedome porušovať, zablokujú vás.

Hry pre „každého“

Niektoré iné spoločnosti na seba berú rolu príliš starostlivého rodiča a svojich hráčov považujú za nesvojprávne či precitlivené osoby. Inak sa nedá veľmi vysvetliť aktivita spoločnosti Habsbro, ktorá zo známej slovnej hry Scrabble odstráni cez 200 „urážlivých“ slov. Hra sa tak má stať viac inkluzívnou a zábavnou pre každého.

Práve slovné spojenie „pre každého“ je rôznymi spoločnosťami mnohokrát spomínané. A zároveň toľkokrát porušované. Ako to už býva, tieto nové politicky korektné hry sú skutočne pre každého – kto súhlasí s ich názormi a odpustí si akúkoľvek kritiku. V jednom dychu dokážu privítať každého a zároveň kritikov vykázať z miestnosti.

Spravila tak napríklad aj anglická spoločnosť Games Workshop, ktorá stojí za sériou miniatúr a hier Warhammer a Warhammer 40 000. V júni tohto roku zverejnil Games Workshop grafiku o tom, ako svoje herné svety plánujú diverzifikovať a odmietajú nenávisť či predsudky. A vzápätí dodávajú: „Ak to cítite rovnako, kdekoľvek a ktokoľvek ste, sme radi, že ste súčasťou komunity Warhammeru. A ak nie, nebudete nám chýbať.“

Vôbec existencia tohto trendu „buď ste s nami, alebo proti nám“ je v podnikaní paradoxná. Prečo by spoločnosti riskovali iritáciu veľkej časti svojich fanúšikov za to, aby sa mnohokrát pofidérnou zmenou svojho produktu zapáčili nejakej marginálnej skupine? Z obchodného hľadiska to už zmysel nedáva.

Je taká doba

Možno je to len súčasnou dobou, ktorá v prostredí všeobecného politického tlaku vyžaduje robiť takéto kroky. Do toho započítajme moc rôznych nátlakových skupín či aktivistov, ktorí si z „boja za rovnosť“ spravili výborný biznis.

Naopak, dobrý biznis to niekedy nebýva pre samotné spoločnosti, ktoré či už z donútenia, alebo z presvedčenia naskočia na progresívnu vlnu. Nejedná firma sa už finančne popálila so snahou priniesť príbehy o úžasných, sociálne spravodlivých hrdinoch, ktorí ideálne pochádzajú z čo najobskúrnejšej etnickej či sexuálnej menšiny – či už pri hrách alebo v iných médiách.

Vo výsledku je však jedno, prečo to spoločnosti a korporácie robia. Významný je najmä dopad týchto praktík na hráčov a samotnú tvorbu hier. A zo zvyku zatiaľ vidieť, že tieto efekty sú väčšinou negatívne – teda pokiaľ človek neholduje progresívnej agende.

Minimálne ja osobne však nechcem byť zredukovaný na infantilnú šedú masu, ktorá údajne sama nevie, čo chce a nedokáže si užiť produkt bez „reprezentácie“. Možno je však už staromódne očakávať, že spoločnosti budú nám zákazníkom servírovať tovar bez politickej príťaže. Po novom sa namiesto starosti o výslednú kvalitu či zákaznícke potreby hľadí na to, koľko ľavicovej agendy je možné natlačiť do titulu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.