V Európe i Amerike poskočili ceny. Dá sa očakávať, že pôjdu hore ešte viac

Ilustračný obrázok. Foto: Flickr.com Ilustračný obrázok. Foto: Flickr.com

Miera inflácie v Európe i Amerike podľa očakávania rastie. Vyššie čísla zatiaľ možno vysvetliť technickými faktormi. Finančné trhy však očakávajú vyššiu infláciu aj v budúcnosti. Ďalší vývoj pandémie a zotavovania ekonomík komplikuje odhady do budúcnosti.

Údaje o inflácii za marec 2021 v eurozóne aj v Spojených štátoch amerických potvrdzujú predchádzajúce očakávania. Centrálne banky zatiaľ bezprostredne nereagujú, no objavujú sa signály, že v druhom polroku môže prísť revízia doterajšej monetárnej politiky. Rast dlhodobých úrokových sadzieb zároveň naznačuje, že finančné trhy očakávajú v budúcnosti rýchlejší rast cien.

Eurozóna vykázala medziročný rast cien o 1,3 percenta po dvoch mesiacoch, keď sa miera inflácie držala na úrovni 0,9 percenta. Aktuálna hodnota je ovplyvnená zmenou cien energií, ktoré po mnohých mesiacoch poklesu výraznejšie stúpali, a to o vyše štyri percentá. Bez zahrnutia energií rástli ceny v priemere o jedno percento. To zodpovedá vývoju v priebehu posledného roka, keď mieru inflácie primárne ovplyvňoval práve energetický trh.

Vyššiu mieru inflácie vykazujú Spojené štáty, kde ceny medziročne narástli poskočili o 2,6 percenta. Číslo je výrazne ovplyvnené rastúcimi cenami energií, a to až o vyše 13 percent. Cena benzínu vzrástla skoro o štvrtinu. V porovnaní s Európou rástli rýchlejšie aj ceny potravín, zdvihli sa o 3,5 percenta.

Vysoká miera inflácie ako dôsledok výkyvov ceny ropy

Rast miery inflácie nie je prekvapujúci. O niektorých dôvodoch, prečo očakávať vyššie inflačné čísla, písal Štandard tu. V marci sa začal prejavovať vplyv nízkej porovnávacej základne, ktorú vytvorila prudká reakcia trhov a vlád na začiatku pandémie čínskeho koronavírusu na jar minulého roku.

Najvýraznejšie sa efekt nízkej porovnávacej základne prejavuje na cenách energií. Koncom februára a začiatkom marca 2020 ceny ropy prudko poklesli a opätovne začali rásť až od mája. V súčasnosti, teda približne rok od vypuknutia pandémie v Európe, sa tieto ceny vracajú na predpandemickú úroveň. Podrobnejšie o cenách ropy písal Štandard tu.

Keďže ropa predstavuje základnú energetickú surovinu, jej ceny sa premietli do výrazného poklesu cien energií v rámci indexu spotrebiteľských cien. Hoci v priebehu uplynulého roku cena ropy pozvoľna rástla, ceny energií stále zaostávali za hodnotami z predchádzajúceho roku. Tým znižovali hodnotu indexu a posúvali vypočítanú mieru inflácie smerom nadol.

Od marca tohto roku sa začína prejavovať opačný efekt. Súčasné ceny, ktoré sa vracajú na predpandemickú úroveň, sa budú porovnávať s neobvykle nízkymi úrovňami z pandemického obdobia. Aj preto bude vykazovaná miera inflácie v najbližších mesiacoch, prirodzene, vyššia. Keďže dôvody sú primárne technické, táto inflácia nevyvoláva výraznejšie obavy.

Finančné trhy očakávajú vyššiu infláciu

Ak odhliadneme od technických faktorov, v ekonomike stále zostávajú prítomné iné dôvody, prečo možno očakávať vyššiu infláciu. Podstatné nástroje majú v rukách centrálne banky. Tie sa snažia stimulovať ekonomiky nízkymi úrokovými sadzbami. To spravidla vedie k rastu peňažnej zásoby a tlaku na rast cien. Centrálne banky svojou politikou signalizujú, že z vyššej inflácie zatiaľ obavy nemajú a v prvom rade chcú pomôcť ekonomikám prekonať krízu.

Aktuálne však dochádza na trhu k rastu úrokových sadzieb, najmä dlhodobých. Znamená to, že trhy centrálnym bankám príliš neveria. Hoci banky sľubujú dlhodobo udržiavať nízke úrokové sadzby, veritelia žiadajú prémiu za očakávanú infláciu. O podstatnejších zmenách v monetárnej politike sa možno bude rozhodovať už v druhom polroku 2021 v závislosti od toho, ako rýchlo bude postupovať ekonomické oživenie po pandémii.

Dnes je v ekonomických predikciách mnoho neznámych. Na prvom mieste je to ďalší vývoj pandémie, aktuálne najmä rýchlosť a úspešnosť očkovania. Ďalším faktorom je rýchlosť a rozsah fiškálnych opatrení a ich reálny dosah na ekonomickú aktivitu. Európa začne rozbiehať svoj plán obnovy, USA zas aktívne pripravujú stimulačný program.

Neznámou napokon zostáva aj reakcia ľudí na otvorenie ekonomík po skončení pandémie. V prípade domácností nie je zrejmé, do akej miery budú dobiehať odloženú spotrebu, či a ako zmenia svoje spotrebiteľské správanie. Pri podnikateľoch je zase otázka, nakoľko odvážne sa budú po skúsenostiach z pandemických čias púšťať do nových investičných projektov.


Ďalšie články